Otvárací deň 7.ročníka filmového festivalu Cinematik odštartoval s dokumentárnym filmom Putinov bozk, zameriavajúcim sa na ruskú demokraciu putinovského štýlu. Dokument sleduje ako sa angažuje mládežnícka politická organizácia v šírení názorov počas prípravy na voľby.
Z trošku ťažšieho súdka bol Francúzsky film Keď chlapec stretne dievča(1983). V čierno-bielom prevedení pôsobí dosť pochmúrne a dejovo ide o nie príliš konzumný film, ktorý zapasuje len málokomu.
Medzinárodný dokument Zbohom, súdruhovia!(1.diel) prišiel uviesť za doprovodu Slovenských tvorcov, ktorý sa v nemal miere tiež podieľali na tvorbe šesť dielného seriálu aj režisér Andrej Nekrasov. Ide o dynamicky prezentovanú snímku so Slovenským komentárom s množstvom zaujímavých etáp odohrávajúcich v období 1975-1979. Krkolomné socialistické časy sú prezentované tak aby boli pútavé aj pre mladého diváka. Je tam množstvo informácii, či už z archívnych dokumentov alebo príhovorov ľudí ovplyvnených týmto obdobím, penzum informácii je okorenených šikovnými animáciami. Tieto animácie slúžia ako príjemné odľahčenie, čím tento dokument nepôsobí surovo v daných situáciach ale je prístupný pre rôzne vekové kategórie, nepohoršuje ale otvára ľudom nový priezor na nedávnu dobu. Tento projekt sa spracovával 2 roky a spolupracovali na krajiny Nemecko, Francúzsko a Slovensko.
Príchodom večera prišlo na rad aj oficiálne slávnostné otvorenie festivalu za účasti čestnej riaditeľky Božidary Turzonovovej a ostatných usporiadateľov. Prišlo aj na prezentáciu výstižného festivalového spotu sprevádzaného zvučkou s filmu Sedem Statočných. Zvučka krásne pripomenula že ide už o siedmi ročník tohto rýchlo napredujúceho a divácky pútavého festivalu ponúkajúceho v jeho priebehu cez 100 filmov. Po úvode prišiel na rad Slovenský film Až do mesta Aš, ponúkajúci nezvyklý pohľad do života dievčaťa putujúceho za prácou z východného Slovenska až na západ Čiech. Na pomery našej kinematografie ide o nezvyklý štýl prezentácie obrazu a samotného obsahu, ktorý ukáže surový a drsný pohľad na život žijúci na hrane možností. Na filme je citeľné že tvorcovia chceli ponúknuť niečo nové, niečo na naše pomery originálne a treba z časti uznať že im to vychádza, lebo vizuál ponúka rôzne perspektívy vnímania obrazu, či už cez čiastočne rozmazaní obraz, delení, zdvojení či animovaný. Na celom filme najviac zaujmú pestré animácie, tie prevažne vyjadrujú pocity hlavnej utrápanej hrdinky a ponúknu dejové podfarbenie, ktoré sa nám nedostáva v potrebnej intenzite z hranej prezentácie. V každom prípade film dosť spestril našu spiacu kinematografiu.
Napísal: Matúš Gajdošech
Foto: Martin Magál – Maggi
