Od vydania tretieho štúdiového albumu nitrianskej rockovej skupiny Zoči Voči uplynuli už vyše tri mesiace. My sa naň pozrieme s odstupom času a budeme brať do úvahy aj jeho prevedenie naživo na československej koncertnej šnúre s názvom United federation tour 2013.
Album nahrávaný pod taktovkou skúseného Jimmyho Cimbalu je zvukovo zatiaľ vrcholom produkcie skupiny. Mnohí fanúšikovia sa určite po zvukovej stránke nevyhli porovnávaniu s jeho predchodcom, doskou Nikto z nás nie je bez chýb spred dvoch rokov. Pozdvihnúť treba v prvom rade najmä masívny zvuk a hudobnú celistvosť.
Textársky sa na albume podieľali dvaja členovia kapely, a to Michal Žitňanský (spev) a Ján Pisoň (gitara). Asi najčastejšie sa rovnako ako na predošlých albumoch objavuje téma lásky (Ako tie predtým, Nad Prahou, Už nevládzem). Druhou témou, ktorá koordinuje aj s názvom samotného albumu je konflikt medzi láskou a nenávisťou. Je tomu tak preto, že skupina sa za tie roky niekam posunula a nie práve všetkým jej fanúšikom je to po vôli. Tí sa akoby začali deliť na dva tábory: tí, ktorí posun skupiny prijali a tí, ktorí by najradšej počúvali jednoduché punk-rockové piesne so spevavým refrénom bez vplyvu iných žánrov. Ide najmä o pieseň Láska-nenávisť. Táto pieseň je z kategórie piesne, ktorá nemá na Slovensku obdoby. Do tohto kontextu dokonale zapadá cover verzia piesne Deti stratenej generácie s raperom Egom, kde si Žitňanský vyskúša scream časti, ktorú pôvodne rapuje Rytmus. Ďalej na disku môžeme nájsť témy ako mier (Mier), vzťah s otcom (Kde si bol), či ľahkú iróniu na vzťahy (Čerešne). Pri piesne Čerešne sa treba pozastaviť. Jej úspešnosť je daná najmä vďaka úryvku „…každá žena má právo na lásku“, ktorý má na svedomí Filip Miko (basgitara).
Čo sa hostí týka, sú traja. Prvým je už spomínaný raper Ego. Zvyšní dvaja hostia sa podieľali na rovnakej piesni a sú aj z rovnakej skupiny. Speváčka Aneta Galisová a momentálne už bývalý klávesák Karel Mareš z českej skupiny Prague Conspiracy. Žitňanského duet s Galisovou je tým, čo mnohí mladší fanúšikovia na albume očakávali. Akustické gitary, pôsobivá melódia a text, ktorý chytí srdce. Ak ste čakali na moment, kedy by ste sa rozhodli, či cédečko kúpiť alebo nie, táto pieseň vás presvedčí.
Živé prevedenie je tým, na čom si táto skupina zakladá. Ich koncert stojí za tých pár obetovaných „euráčov“, má náboj od začiatku do konca. Muzikantsky je to lepší priemer, no od rockovej kapely sa očakávať žiadne hry na virtuózov ani nedajú, pri vystúpeniach ide najmä o energiu a kontakt s publikom, a toho sa nabažíme do sýtosti. Na záver by sa táto skupina a ich nové CD dalo zhrnúť tým, že takáto hudba nie je pre každého, no oplatí sa jej dať šancu.
Napísal: Branislav Račko
