Nominovaní umelci a umelkyne na Cenu Oskára Čepana 2021 potvrdzujú medzinárodný charakter projektu

Tohtoročné zloženie Ceny Oskára Čepana potvrdzuje medzinárodný charakter projektu a posilňuje jednu z jeho misií – zoznamovať verejnosť s inšpiratívnymi umelcami/umelkyňami a rozvíjať vzájomné dialógy rôznymi smermi. Finalisti/finalistky 26. ročníka Ceny pôsobia v niekoľkých európskych krajinách, Luki ESSENDER vo Švédsku, Èv van HETTMER v Nemecku, Ondřej HOUŠŤAVA v Česku, Tamara KAMETANI v Grécku a Anglicku a Viktorie LANGER v Česku a Taliansku. Medzinárodný kontext Ceny už roky potvrdzuje aj výber zahraničných porotcov/porotkýň, ktorí predstavujú vysokú odbornosť vo svojom obore. Práve v ich rukách je verdikt, kto sa stane laureátom/laureátkou Ceny Oskára Čepana 2021. Spoločná výstava finalistov/finalistiek sa pripravuje v priestoroch Kunsthalle Bratislava.

Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, spoluorganizátorom je platforma pre podporu umenia collective.

„Aktuálny ročník sa nesie aj v duchu výraznejšej internacionalizácie projektu. Umelci a umelkyne žijú každý v inej európskej krajine a meste, absolvovali zahraničné umelecké akadémie a obsah ich výpovedí intenzívne rezonuje s aktuálnym geopolitickým dianím, otázkami identity, diverzifikácie a prehodnocovania zaužívaných spoločenských naratívov,“ povedalariaditeľka Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová. Pyšní sme na zloženie medzinárodnej poroty, do ktorej sa nám podarilo získať výrazné osobnosti ako Kathrin Bentele (Kunstverein Rheinlande Westfallen, Düsseldorfe), Sørena Grammela (nezávislý kurátor), Edith Jeřábkovú (are-events.org, Institut úzkosti, Plato Ostrava), Margot Norton (New Museum, New York) a Jana Verwoerta (Piet Zeart Institute Rotterdam, Oslo National Academy of the Arts),“ dodala.

Aktuálne prebieha s finalistami a finalistkami intenzívna komunikácia, ktorá je prirodzenou súčasťou prípravy spoločnej výstavy. Tá sa bude otvárať 25. novembra 2021 v Kunsthalle Bratislava. Projekt sa tak po dvoch rokoch migrovania po iných mestách a ich vlajkových inštitúciách (Košice a Východoslovenská galéria, Žilina a Nová Synagóga) vracia do Bratislavy. Meno laureáta/laureátky Ceny sa verejnosť dozvie 9. decembra 2021 a samotná výstava potrvá do 18. januára 2022. Kurátorskou dvojicou sú: Jen Kratochvíl a Lucia Gavulová, architektom  výstavy je Peter Liška.

Riaditeľka Ceny, ktorá pri nej stojí od roku 2018, upozorňuje, že už participácia vo finále by mala rozšíriť obzory a prepojiť medzi sebou mladých umelcov a umelkyne, čo by malo byť benefitom účasti v tom ktorom ročníku. „V zmysle nastavenia vedenia projektu sa usilujeme o to, aby pre umelcov a umelkyne bola motivujúca už samotná participácia na ňom, ktorej cieľom je mať možnosť pripraviť nové dielo – projekt na výstavu, komunikovať s kurátormi výstavy aj medzi sebou navzájom, s tímom partnerskej výstavnej inštitúcie, porotou. Cieľom je viesť dialóg, premýšľať o novovznikajúcich dielach a hľadať spôsoby, ako ich vystaviť tak, aby sa čo najlepšie prejavil ich potenciál, aj v komunikácii s ostatnými dielami na výstave,“ vysvetlila Lucia Gavulová.

Medzinárodná porota posudzovala portfóliá 42 prihlásených autorov/autoriek do štyridsať rokov, ktorí reagovali na otvorenú výzvu, z nich vybrala spomínaných piatich umelcov/umelkyne. Rozhodla na základe kvality diel a naliehavosti problematík, ktoré reflektujú. Druhýkrát sa stretne práve na pripravovanej výstave a komentovanej prehliadke.

 „Laureát/laureátka okrem finančnej odmeny vycestuje v marci a apríli budúceho roka na dvojmesačný pobyt v rezidenčnom programe Residency Unlimited v New Yorku, kde sa umelcom a umelkyniam venujú v rámci individuálneho prístupu, prispôsobeného charakteru ich tvorby. V závislosti od neho im nastavujú program – personalizované studio visits a kontaktujú ich s odborníkmi/odborníčkami, teoretikmi/teoretičkami a inými umelcami/umelkyňami so záujmom o jeho/jej tematické okruhy. Po návrate získa umelec/umelkyňa možnosť spraviť v nasledujúcom roku samostatnú výstavu, vydať publikáciu alebo zrealizovať iný typ projektu,“ spresnila Lucia Gavulová.

FINALISTI a FINALISTKY CENY OSKÁRA ČEPANA 2021 (v abecednom poradí):

Luki ESSENDER (*1995, Ilava)
Žije a tvorí v Štokholme.

V rokoch 2018 až 2020 študoval*la na Konstfack – University of Arts, Crafts and Design v Štokholme, absolvoval*la magisterské štúdium v odbore Fine Art. Bakalársky titul získal*la v roku 2018 v Ateliéri telového dizajnu Lenky Klodovej na Fakulte výtvarných umení VUT Brno (kde študoval*la od roku 2014).

„Vo svojej praxi sa venujem sochárstvu, inštalácii, performance a písaniu. Skrz tieto médiá skúmam každodenné queer skúsenosti v kontexte rozpadajúceho sa ekonomického systému. Zaujíma ma, ako technológie ovplyvňujú vzťahy, sexualitu a naše emočné prejavy. Vytváram subtílne sochárske kompozície, ktoré čerpajú inšpiráciu z domácich priestorov a do istej miery fetišizujú biely životný štýl strednej triedy. Používam ručne písaný text a aplikujem ho na rôzne povrchy a priestory, čo je odkazom na spôsob, akým si queer telá historicky privlastňovali verejný priestor.“

*Vysvetl.: Formu hviezdičky miesto lomky sa umelec*kyňa a autorka rozhodol*la použiť na základe diskusií v rámci panelu Kvíření jazyka českého a na základe presvedčenia, že je na rozdiel od lomky značne menej binárna a smeruje k väčšej inkluzivite (pozn. autorky a umelca*kyne)

Èv van HETTMER (*1987, Nitra)
Žije a tvorí v Hamburgu.

V roku 2020 ukončila štúdiá na Akademie der bildende Künste vo Viedni. Na viedenské štúdia nadviazala v roku 2019 v nemeckom Hambrugu, v rámci ročného štipendijného pobytu. Počas viedenských štúdií prešla ateliérmi Kresby a maľby pod vedením Jutty Koether, Nových médií pod vedením Simon Denny a Fotografie Broomberg and Chanarin. V roku 2017 hosťovala v ateliéri performatívneho umenia a sochy u Monicy Bonvicini. V rokoch 2012 až 2020 študovala kontextuálnu maľbu u Ashley Hans Scheirl. Bakalársky titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, v ateliéri Maľba a iné médiá.

„Formálny prístup v mojej tvorbe a maliarsky jazyk, ktorý používam na vyjadrenie myšlienok a pocitov je založený na impulze, spontánnosti a intuícii, ktoré sú mojou tvorivou silou. Prežívanie a poznávanie sú v mojej tvorbe dôležitejšie než naučené akademické postupy. Moja tvorba môže pôsobiť naivne, no naivitu iba využíva vo svoj prospech. Maliarska paleta je redukovaná, ale nie obmedzená. Obsahovo sa obraciam k dekorativizmu a ženskému prvku v maľbe, a to viac poeticky, než naratívne. V mojej tvorbe prevažuje vyjadrenie emócií nad reprezentatívnosťou; naratívnosť je introspektívna, napriek tomu obrazy reflektujú problematiky vonkajšieho sveta.“

Ondřej HOUŠŤAVA (*1995, Vítkov)
Žije a tvorí v Prahe.

V rokoch 2018 až 2020 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získal magisterský titul v Ateliéri VVV Martina Piačka. Jednotlivé semestre počas dvoch rokov štúdia strávil aj v Ateliéri IN pod vedením Ilony Németh a Jara Vargu a v Ateliéri hosťujúceho profesora Pavela Brăilu. V rokoch 2017 a 2018 študoval Media Art na Accademia di Belle Arti Frosinone v Taliansku, čomu predchádzali štyri roky bakalárskeho štúdia na Fakulte umení Ostravskej univerzity, na Katedre maľby v Ateliéri maľby II. Františka Kowolowskeho (2014-2018).

„V posledných rokoch sa vo svojej tvorbe zaoberám najmä výskumom, ako zmysluplne a pochopiteľne komunikovať komplexné témy, vzťahujúce sa k mojim záujmom v rámci teórie, sociálnych otázok, menšinovej politiky a celej siete navzájom súvisiacich tém, ako aj ekológie a ekonomík. Zaujímajú ma ekologické a sociálne krízy/konflikty, kulminujúce v rozpade politickej predstavivosti. Rád premýšľam nad alternatívnymi predstavami o súčasnosti a budúcnosti v súlade s queer a dekoloniálnymi teóriami. Zaujímajú ma chronopolitiky a možnosti konštruovania iných typov telesnej dočasnosti cez narúšanie dominantného normatívneho historického naratívu prostredníctvom subverzívného tlaku queer performativity, ktorú nevnímam ako estetický kánon, alebo sexuálnu identitu, ale skôr ako pôvodnú politickú a filozoficky produktívnu výmeru subkultúrnych praktík a alternatívnych vzťahov k priestoru a času, ako ďalší typ starostlivosti o seba a ostatných.“

Tamara KAMETANI (*1988, Nitra)
Žije a tvorí v Aténach a Londýne.

V rokoch 2015 až 2017 študovala a magisterský titul získala na oddelení Súčasnej umeleckej tvorby, v odbore Verejná sféra na Royal College of Art v Londýne. V rokoch 2008 až 2011 študovala Film & Photography na Edinburgh Napier University. V roku 2020 sa zúčastnila Google Maps Residency (Offsite Project) v Londýne, v roku 2019 umeleckej rezidencie Connect for Creativity: Art and Technology, v BIOS, British Council v Aténach. V roku 2019 rezidencie AGORAMA v Raven Row v Londýne, v rokoch 2017 až 2018 na Florence Trust rezidencii taktiež v Londýne a v roku 2016 v La Cité Internationale des Artes Residence v Paríži.

„V mojej tvorbe sa venujem najmä témam hraničnej politiky, formám dozoru a kontroly a proliferácií technológií. Obzvlášť ma zaujíma úloha, ktorú zohrávajú technológie vo vytváraní súčasných a historických naratívov a ako ovplyvňujú a konštruujú naše vnímanie reality. Pracujúc naprieč médiami ako inštalácia, video, fotografia a socha, moja tvorba je charakteristická kritickým postojom k súčasným formám moci a spája prvky vzdoru, skepticizmu a cynizmu. Problematika Európskej hranice, bezpečnosti a oddelenia je v mojich dielach prepletená so stále rastúcim dozorom a kontrolou, ako vo fyzickom, tak aj v digitálnom priestore. Opakujúcou sa témou v mojej tvorbe je reflexia vzťahu medzi rezistenciou a spoluúčasťou a rola, ktorú zohráva divák.“

Viktorie LANGER (*1988, Žiar nad Hronom)
Žije a tvorí v Prahe a Novara di Sicilia.

V rokoch 2009 až 2015 študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri Maľba 2. V roku 2014 bola na stáži na Universidad Complutense Bellas Artes v Madride, v roku 2012 na stáži u hosťujúceho profesora AVU Floriana Pumhösla, v roku 2011 v Ateliéri hosťujúcej pedagogičky Silke Otto-Knapp tamtiež. V rokoch 2017 až 2018 sa zúčastnila rezidencie Het Wilde Weten v Rotterdame a v roku 2016 Are-events Athény Partahhiana v Aténach.

„Tvořím obrazy a objekty z různých materiálů. Nechci se nechat svazovat stále opakovanými žánry a pojmy jako krajina, figura, abstraktní, realistický, chci, aby moje tvorba byla všeříkající a všeobjímající. Formy tvarů ke mně přichází z přírody a z vesmíru. Barva přináší nekonečné množství možností experimentu, každý odstín barvy nebo jejich kombinace vyvolává jinou emoci nebo význam, a těch odstínů a jejich kombinací může být ∞. Zajímají mě mysticismus, nedogmatické spirituální filozofie, hermetismus, původní gnoze, kvantová fyzika. Při praktikování meditací přestáváme myslet mozkem a jsme ve svém srdci. Místo myšlení a neustálých myšlenek přichází láska, porozumění a soucit. Snažím se malovat tyto nemateriální jevy, jako harmonie, spirituální tělo, energie a láska, podle mě je to to nejdůležitější na co bychom se teď měli zaměřit. Inspiraci čerpám odkudkoliv.“

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Zastrešuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia v spoluorganizácii s platformou na podporu umenia collective, s podporou programu Residency Unlimited (New York, USA) a nadácie Trust for Mutual Understanding (New York, USA). Z verejných zdrojov projekt podporuje Fond na podporu umenia. V roku 2021 projekt podporila Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards.

www.oskarcepan.sk
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/
@oskarcepan

Zdroj: TS