Od 17. – 20. septembra 2026 sa konal jedenásty ročník mestského hudobného festivalu World Music Festival Bratislava (WMFB), ktorý do Bratislavy pritiahol osvedčených interpretov, ale aj veľa premiér, ktoré potešili početné publikum na viacerých miestach. Veľké ovácie zožali napríklad úvodný koncert Júlie Kozákovej s programom Manuša II v Dome kultúry Zrkadlový háj, Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽUN) na tom istom mieste, ale aj koncerty v koncertnej sieni Klarisky, kde zaspievala talianska speváčka Maria Mazzotta, zahral slávny hráč na duduk Arsen Petrosyan z Arménska.
Program festivalu otvoril už vo štvrtok 17. septembra dvojkoncert ženskej speváckej skupiny Neha!, ktorá tentoraz vystúpila ako kvinteto, a spomínaný koncert Júlie Kozákovej. Júlia zhodou okolností vyrastala kúsok od miesta konania koncertu, na bratislavskom sídlisku Petržalka, a ako sama hovorí, „z okna svojej detskej izby videla na Zrkadláč“, kde absolvovala i svoje prvé verejné vystúpenia s detským folklórnym súborom. Medzičasom sa z nej stala spevácka hviezda európskeho formátu, a preto je o to sympatickejšie, že sa rozhodla usporiadať koncert vo svojom rodisku. Júlia Kozáková a Neha! majú spoločné aj to, že svoje úspešné hudobné kariéry odštartovali práve na tomto festivale.
Piatkový večer v Klariskách patril 18. septembra hlavne zahraničných hosťom, ktorých vhodne dopĺňali domáce zoskupenia – napríklad úvodný Marek Szarvaš Projekt, postavený na kombinácii džezu a etna. S každým novým interpretom pribúdali aj diváci, takže po skvelom koncertnom výkone, ktorý podala Maria Mazzotta s akordeonistom Antoninom di Lucom a po zvukovej meditácii indického husľového dua Violin Sisters, ktoré tvoria Lalitha a Nandini Muthuswamy s hráčom na bubienok mridangam Sandeepom Sangameswaranom, sa Klarisky celkom zaplnili vnímavými poslucháčmi. Najväčším potleskom ocenili záverečný koncert arménskeho Arsen Petrosyan Tria. Jeho líder hrá na tradičný drevený dychový nástroj duduk, ktorý má charakteristický mäkký a melancholicky pôsobiaci zvuk. Trio vhodne doplnila a svojím temperamentom podporila klaviristka a speváčka Karin Sarkisjan, arménska umelkyňa žijúca už tridsať rokov na Slovensku.
Tretí deň festivalu v sobotu 19. septembra priniesol najviac hudobných zážitkov. Dopoludňajší a popoludňajší program sa odohrával v Dome hudby na Panenskej ulici, paralelne s obľúbeným Dobrým trhom, čo sa ukázalo byť veľkou výhodou. Po muzikoterapeutickom workshope pre deti a ich rodičov s názvom MUSIC BOOM – farebná výprava do sveta hudby nasledovali tri popoludňajšie showcaseové koncerty domácich skupín na nádvorí. Trio Mojše Band Elektro predviedlo neobmedzené možnosti fúzie tradičného klezmeru s elektronikou, zatiaľ čo akustické trio Nina Rosa potešilo publikum pozitívnymi vibráciami svojho eklektického prístupu k pesničkárstvu v rôznych svetových jazykoch. Medzi koncertom Nina Rosa a inštrumentálneho kvarteta Maringotka, ktoré sa špecializuje na gypsy swing a bossa novu, sa odohrala ďalšia udalosť. Obecenstvo aj zúčastnení hudobníci videli po prvýkrát CD kompiláciu s názvom Slovakia: Folk to Global, na ktorej je 17 skladieb rôznych hudobných zoskupení zo Slovenska z posledných rokov. Myšlienka tohto albumu sa zrodila presne pred rokom na WMFB a podarilo sa ju dotiahnuť do konca vďaka Christianovi Pliefkemu, hudobnému vydavateľovi z Nemecka a zároveň jednému z delegátov podujatia.
Organizátori na festival každý rok pozývajú zahraničných delegátov a delegátky z hudobnej brandže, ktorí o hudbe píšu, sú rozhlasovými redaktormi a redaktorkami, prípadne sami organizujú festivaly a iné hudobné podujatia – jednoducho tomuto žánru rozumejú a dokážu oceniť kvality vystupujúcich interpretov. Samotný Christian Pliefke, ktorý vydal slovenskú kompiláciu na svojom labeli CPL Music (kde, mimochodom, vyšiel aj mimoriadne úspešný album Manuša II od Júlie Kozákovej), bol už na festivale tretíkrát, a opäť bol nadšený. „To, čo si na tomto festivale zakaždým užívam, je možnosť objaviť tak medzinárodných, ako aj domácich umelcov“, hovorí Christian, a dodáva: „môžete tu vidieť rovnako mladých a začínajúcich umelcov, ako už skúsené a dobre zavedené mená. Vždy to je skvelý mix rôznych etáp v kariérach rozličných umelcov a umelkýň, čo je pre mňa obzvlášť zaujímavé.“ Christian si zároveň zamiloval samotnú Bratislavu – mesto, jeho kultúru, ale aj ľudí a jazyk: „Všetko toto robí z toho špeciálny zážitok…. Zakaždým, keď sa sem vrátim, prinesiem si domov nové nápady a novú inšpiráciu. Dúfam, že sa mi podarí niektoré z týchto myšlienok zrealizovať s umelcami, s ktorými pracujem“, dodáva Christian Pliefke.
V sobotu vo večerných hodinách sa delegáti aj bežní festivaloví návštevníci presunuli opäť do DK Zrkadlový háj. Záverečnú sériu koncertov odštartovalo kórejské duo Daaa Chan, ktoré predviedlo fascinujúce hudobné predstavenie na hraniciach tradície a experimentu s tradičnými nástrojmi. Rovnako svieži a inovatívny bol aj prístup slovensko-nórskeho dua, ktoré tvoria fujaristka a hráčka na ďalšie drevené dychové nástroje Michaela Antalová a kontrabasista Adrian Myhr. Po nich vystúpil už spomínaný OĽUN pod vedením huslistu, skladateľa a aranžéra Jána Kružliaka mladšieho. Mnohopočetná zostava, v ktorej nechýbalo viacero hviezdnych mien domácej scény (napríklad huslista Stanislav Palúch, cimbalista Marcel Comendant, či hráč na violu Vojtech Botoš), predviedla, aké široké možnosti poskytuje komponovanie autorských skladieb inšpirovaných ľudovými piesňami, ale aj inými motívmi a prístupmi. Zazneli autorské skladby samotného kapelníka, ale aj S. Palúcha, M. Comendanta, M. Štefánika, či Michala Paľka z Mojše Bandu, ktorý vo vlastnej skladbe SlovakAI aj hosťoval priamo na pódiu. Ďalšími hostkami boli speváčka Paulína Šolcová a ženská spevácka skupina z FS Ekonóm z Bratislavy. Toto vystúpenie urobilo veľmi silný dojem na divákov, delegátov, ale aj kolegov z radov hudobníkov, ktorí sa prišli pozrieť. Napríklad arménsky majster duduku Arsen Petrosyan v zákulisí vyhlásil, že takýto orchester nám môžu všetci závidieť. Bodkou za hudobnou časťou festivalu bolo vystúpenie mladej bulharskej skupiny Ethérea, ktorá svojím hlučným ethno-rockom postavilo dovtedy sediace publikum na nohy.
V nedeľu dopoludnia a krátko popoludní sa konala posledná oficiálna časť festivalu, pozostávajúca z tzv. speedmeetingov, čiže krátkych neformálnych stretnutí umelcov so zahraničnými delegátmi a delegátkami, a neskoršou odbornou konferenciou v anglickom jazyku. Hlavnou úlohou speedmeetingov je zistiť, aký dojem zanechali koncerty účinkujúcich na odborníkov a aké rady by mohli poskytnúť hudobníkom do ich ďalšieho umeleckého a kariérneho rastu. Počas konferencie sa dozvedeli viac o princípoch showcaseových festivalov, ale aj možnostiach účinkovania na festivaloch v Ázii, či o tom, ako môžu kultúrne podujatia pomáhať pri budovaní komunitného spoločenského života.
Celkovo možno priebeh 11. ročníka festivalu hodnotiť veľmi pozitívne – napriek obmedzenému rozpočtu opäť priniesol nezvyčajné hudobné zážitky. Za tých, ktorí festival navštívili po prvýkrát, to zhrnula skúsená rozhlasová redaktorka Babette Michel z Nemecka takto: „Štyri dni na WorldMusic Festivale Bratislava ma zanechali v stave blaženosti. Je to miesto, kde hudba vytvára akýsi rodinný pocit medzi hudobníkmi a obecenstvom, medzi domácimi účastníkmi, ale aj zahraničnými hosťami. Obzvlášť ma zaujala kombinácia koncertov zahraničných umelcov, reprezentujúcich rôzne hudobné štýly a domácej pestrej hudobnej scény. Festival je oslavou práve takejto rôznorodosti, čo považujem za veľmi dôležité.“ Babette sa priznala, že sa jej veľmi páčili napríklad vystúpenia Michala Paľka, odvážne kombinujúceho svoje židovské kultúrne dedičstvo s novou hudbou, Júlie Kozákovej so skupinou rómskych majstrovských hudobníkov, ale najviac ju očarili OĽUN s Jánom Kružliakom a trio ArsenaPetrosyana s hosťujúcou Karin Sarkisjan. OĽUN ju dostal svojím jedinečným stretnutím folklóru, klasiky a súčasnej hudby na jednom pódiu a Petrosyan fascinujúcou kombináciou so speváčkou, hudobníčkou a skladateľkou Karin Sarkisjan, ktorá ju ohromila svojím hlasom, hrou na klavír a virtuozitou. Babette Michel upozornila na ešte jeden, podľa nej unikátny rozmer tohto festivalu: „To, že je možné stretnúť sa s takmer všetkými hudobníkmi aj mimo pódia veľmi jednoduchým a príjemným spôsobom, je ďalšou silnou stránkou tohto festivalu. Mnohí ľudia milujú práve túto intímnu atmosféru festivalu, a právom: umožňuje to oveľa hlbšie sa ponoriť do hudby a všetkého dobrého, čo sa okolo nej deje.“
Po prvýkrát sa v pozícii riaditeľky festivalu predstavila Lucia Miklasová, ktorá poďakovala predchádzajúcej riaditeľke a zakladateľke festivalu Jarmile Vlčkovej za dôveru a podporu, ale aj celému festivalovému tímu, ktorý „sa raz do roka intenzívne stretáva, tvrdo maká a vďaka tomu vznikne niečo úžasné.“ „Každý, kto pracuje v nezávislej kultúre a na Slovensku vie, že to nie je nič jednoduché… ale je to láska“, hovorí Lucia, ktorá ďakuje aj všetkým umelcom, zahraničným delegátom, partnerom a dodávateľom: „aj vďaka vám sme opäť priniesli hudbu, tradície a kultúry z celého sveta do Bratislavy“.
Tento projekt sa realizoval s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy a z verejných zdrojov ho podporil aj Fond na podporu umenia. Jeho partnermi boli okrem toho Amity, o.z., Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Nadácia Slovenskej sporiteľne, platforma UPBEAT, Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Veľvyslanectvo Indickej republiky, Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave, Veľvyslanectvo Bulharskej republiky, Kultúrne zariadenia Petržalky a Dom kultúry Zrkadlový háj, Hotel Matyšák, Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry, Centrum Amadeus, EKOMA Dizajn a Renault Slovensko.
TS Katarína Hrašková
