Herec a bývalý politik Milan Kňažko vydáva knihu s názvom S otvorenými očami. Na 300 stranách ponúka príbeh svojho života, odpovede na otázky historikov z Ústavu pamäti národa (ÚPN) a autorské komentáre na politické dianie za ostatných sedem rokov. Autentické texty, ktoré čitateľov prevedú cez spoločenské míľniky Československa a Slovenska, ilustruje bohatý fotografický materiál z jeho hereckého, politického i súkromného života. Dominantnú časť tvorí rozprávanie Milana Kňažka o Novembrovej revolúcii ´89, kniha vychádza v dňoch, keď si pripomíname jej 30. výročie. Krátkymi textami na zadnej obálke knihy prispeli aj: Emília Vášáryová, MUDr. Pavel Traubner, Michael Kocáb, Emil Horváth, Rudolf Sikora.
Prezentácia knihy sa uskutoční 15. 11. 2019 o 17.00 hod. v Panta Rhei v košickom Paláci kníh a krst je naplánovaný na 4. 12. 2019 o 17.00 hod. v Panta Rhei na Poštovej ul. v Bratislave.
„Ďakujem jednotlivým pracovníkom ÚPN za otázky, ktoré mi pomohli vyloviť už takmer zabudnuté spomienky. Otázky ma donútili formulovať myšlienky, ktoré by inak zostali iba v pocitovej rovine. Moje odpovede hádam pomôžu objektivizovať udalosti, ktoré ich účastníci niekedy interpretujú spôsobom, že „každý z nás je hrdinom vo svojom príbehu“. … Je dôležité, aby sme rozlišovali skutočnosti a ich interpretácie,” píše Milan Kňažko v úvode knihy. Ako priamy účastník mnohých prelomových udalostí – z novembra ´89, prvých slobodných volieb, rozdelenia Československa a podobne – nechce ignorovať prežívanie mnohých mýtov ako aj prepisovanie histórie. „Zverstvá v podobe justičných vrážd päťdesiatych rokov, stovky nevinných postrieľaných na hraniciach, tisíce politických väzňov, státisíce utečencov roztrúsených po celom svete, uprednostňovanie „našich ľudí“ a ponižovanie ostatných, to je len zopár príkladov na ilustráciu tohto obdobia. Som presvedčený, že si to všetko musíme pripomínať najmä preto, aby sa to v nejakej mierne pozmenenej forme nezopakovalo, Náznaky a spôsoby spoločenského a politického správania v súčasnosti mi bránia v tom, aby som to pokladal za neškodnú minulosť. Keď počujeme čarovnú vetu „nebolo všetko zlé“, mali by sme si pripomenúť obludnú nespravodlivosť páchanú na nevinných ľuďoch a mať stále otvorené oči. Urobme to aj kvôli tomu, aby už nikdy nemuseli malé deti zaspávať s otvorenými očami uprenými na dvere a čakať, či sa ich otec vráti z väzenia,“ píše ďalej.
Základ knihy tvoria rozhovory historikov z ÚPN, doc. Ondreja Podolca, PhD. a Mgr. Petra Jašeka, PhD. s Milanom Kňažkom. Ich rozprávanie sa odvíjalo od spomienok na detstvo, ktoré Milan Kňažko prežil v rodnej dedine Horné Plachtince (nar. 28. 8. 1945) a od roku 1949 na Mikulášskej ulici v Bratislave, až po súčasnosť. Chronologicky je rozdelené do ôsmich kapitol:
1/DETSTVO A MLADOSŤ: VYSOKÉ ŠKOLY ŽIVOTA
2/ SLOBODNÝ HEREC V NESLOBODNEJ DOBE
3/ PAMÄTNÝ ROK 1989: AKO SOM SA DOSTAL NA „TRIBÚNU“
4/ HAVLOV PORADCA, MINISTER PRVEJ MEČIAROVEJ VLÁDY
5/ ROZDELENIE ŠTÁTU V PRIAMOM PRENOSE
6/ NAPOKON SME TEN MEČIARIZMUS PORAZILI
7/ MINISTROVANIE ZA DZURINDU A ODCHOD Z POLITIKY
8/ GENERÁLNY RIADITEĽ TELEVÍZIE A ZNOVU HEREC .
Deviatu kapitolu POZDRAV MILANOVI KŇAŽKOVI tvorí autorský text spisovateľa, prekladateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka. Desiata kapitola AKO SOM TO VIDEL JA ponúka 45 autorských komentárov Milana Kňažka k vybraným udalostiam, ktoré publikovalv rokoch 2012 – 2019.
Kniha je bohatá na fotografický materiál, ktorý zaznamenáva všetky obdobia Milana Kňažka, jeho herecký, politický i súkromný život. Vzácne sú mnohé autentické zábery z prelomových spoločensko-politických udalostí, mimoriadnych stretnutí, nostalgický osobný archív Milana Kňažka z obdobia jeho detstva a fotodokumentácia, ktorá zaznamenáva jeho výrazné herecké postavy vo filmoch (Nevesta hôľ, 1971, Kým kohút nezaspieva, 1986, Dobří holubi se vracejí, 1988, Rána z milosti, 2006, Jan Hus, 2015, Boží duha, 2007, Zádušní oběť, 2017) a divadlách (Zo života hmyzu, 1967, Úklady a láska, 1971, Amadeus, 1982, Život na trikrát, 2003, Shylock, 2016, Láska a terpentín, 2017, Horská dráha, 2019).
„…povedal som, že som sa práve vrátil z Prahy, a opísal už spomínané udalosti. Niekto povedal, že na Hviezdoslavovom námestí je niekoľko tisíc študentov, mali by sa to dozvedieť! Tak som odpovedal: „Idem tam, poviem im to, čo teraz hovorím vám!“ Šiel som a naozaj, stálo tam asi štyri, päťtisíc ľudí a zo sochy Hviezdoslava tam niekto niečo hovoril, možno práve niekto zo študentov, neviem. Tak som sa vyšplhal hore, bol som v dobrej kondícii, lebo nie je jednoduché dostať sa k Hviezdoslavovi; ale možno mi niekto pomohol, neviem. Znovu som rozpovedal, čo sa deje v Umelke, čo sa dialo v Prahe, že divadlá vstupujú do štrajku. Pred Carltonom, pred budovou národného divadla a tam na rohu, ako bol Mliečny bar, teraz tam predávajú nejaké hamburgery – stáli tam policajné autá, „antony“. Hovorím si: „Ešte niečo povedz, Milan, čo chceš, lebo domov asi nepôjdeš vlastným autom. Jasné, títo tam nestoja preto, aby nás chránili, jedno z nich ťa odvezie.“ Ale nestalo sa! Bol som milo prekvapený,“ opisuje Milan Kňažko prvé stretnutie v novembri 1989 v Umelke.
Súčasťou textovej časti je aj niekoľko historických dokumentov, medzi nimi i ROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE občianskej iniciatívy VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU A KOORDINAČNÉHO VÝBORU SLOVENSKÝCH VYSOKOŠKOLÁKOV z 25. novembra 1989.
„Každý nech posúdi, čo sa z týchto požiadaviek (uvedených v spomínanom dokumente) podarilo naplniť. Osobne si myslím, že väčšina z nich je stále v čakárni. Zopakujem myšlienku z úvodu – nemožno za to viniť novembrové tribúny, ako sa to často podsúva verejnosti. November 1989 vybojoval slobodné voľby. Odvtedy sme si zvolili 14 vlád a 8 premiérov. Len im adresujme výčitky a pochvaly. Z môjho pohľadu by som s pochvalami príliš neplytval,“ uzatvára Milan Kňažko.
O Milankovi Kňažkovi vyšli na Slovensku tri knihy: Kňažko/Demeš/Kňažko, Formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až 1993 (Miroslav Mojžita, VEDA, 2005, 2019), Milan Kňažko: Hráč (Ľubica Krénová, Divadelný ústav Bratislava a Ikar, 2006), Nosím v sebe mnohé jazvy (Rozhovory s Jánom Štrasserom, Forza music, spol, s r.o., 2010).
Emília Vášáryová
„Ak ti je ťažko – pomôže to Kňažko, ak ti bude ťažko – pomôže ti Kňažko.“ Toto sú slogany z roku 89. Milan sa stal symbolom odvahy, pravdy, nádeje, stal sa zárukou spravodlivosti. Milan pomenovaný určite po Štefánikovi, s priezviskom, ktoré pripomína antickú kňažku, ktorá stráži svetlo a pravdu. Nomen – omen. Zase je nám ťažko – a čo na to Kňažko? Dobre, že táto kniha uzrela svetlo sveta.
MUDr. Pavel Traubner
Milan Kňažko – meno, ku ktorému môžeme pripísať množstvo prívlastkov. Vynikajúci herec, dobrý človek, minister, politik, protagonista najvýznamnejšej zmeny z roku 1989 a môj dobrý priateľ. Mnohí už zabúdajú, že bol jedným z hlavných činiteľov, ktorí viedli ľudí, aby padlo prednovembrové politické zriadenie, a robil to s obrovskou odvahou, pretože ho to mohlo stáť život. My starší si to pamätáme a sme mu za to vďační.
Michael Kocáb
24. listopad 1989 ve večerních hodinách se poprvé ve slovenské televizi vysílalo Studio Dialog, kde vystoupili představitelé VPN. V rámci televizní diskuse Milan Kňažko veřejně požadoval zrušení vedoucí úlohy KSČ. Potkával jsem Milana také při různých debatách v Laterně Magice, tehdejším centru Občanského fóra. Byl s námi často a byl také respektován, že jsme ho začal považovat za přirozeného slovenskho partnera Václava Havla. Milan Kňažko se významnou měrou zasloužil o ukončení čtyřicetileté komuistické „despocie“ a patří mu vděk českého i slovenského národa. Díky, Milane.
Emil Horváth
Milý Milan, keď som dočítal rozhovor, ktorý si poskytol Ústavu pamäti národa, priznám sa, že tvoje rozprávanie na mňa veľmi zapôsobilo. Nedá sa povedať, že tvoj údel bol ľahký, skôr by sa naň hodil citát z Borisa Pasternaka, že „život nie je len poľom prejsť“! Ako herec si sa v mladom veku dostal na herecký „Olymp“, ale v 89-tom si z neho dobrovoľne zliezol a vybral si si ďaleko nižší, ale riskantnejší „kopec“ na našich námestiach, aby si mohol zhromaždenému davu povedať presne to, čo ho zmenilo na ľud tejto krajiny. Bol to jeden z tvojich najlepších životných výkonov.
Rudolf Sikora
Milan Kňažko si toho veľa pamätá, veľa toho preskákal – nemusím vždy súhlasiť s jeho názormi, ale v každom prípade oceňujem vyhranenosť, otvorenosť, autenticitu jeho spomienok na situácie ktoré „pohli“ našimi dejinami, ale aj komentovanie politickej situácie, v ktorej sme sa v súčasnosti ocitli, keď po mečiarizme prišiel ďalší sofistikovanejší –izmus… a ani dnes sa nebojí otvorene povedať svoj názor.
Zdroj: TS
