Prednáška v talianskom jazyku so slovenskými titulkami v rámci cyklu venovanému velikánom súčasného talianskeho umenia.
Lucio Fontana priniesol koncept otvoreného diela nachádzajúceho sa na rozhraní medzi maliarstvom a sochárstvom. Rovnako ako sochy, aj jeho diela využívajú hru svetla, sú plastické a pod zrakom pozorovateľa sa neustále menia. Ak divák zmení polohu, objaví nové uhly pohľadu.
Lucio Fontana sa narodil v roku 1899 v Rosariu v Argentíne talianskemu otcovi a argentínskej matke s talianskymi koreňmi. Počas rokov 1914 – 1917 študoval stavebníctvo na škole v Miláne. V roku 1917 vstúpil do armády, bol zranený a v nasledovnom roku sa vrátil do civilu. Na konci vojny študoval na Accademia di Brera v Miláne a neskôr odišiel do Argentíny, kde vytvoril svoje prvé sochy.
V roku 1928 sa vrátil do Milána. O dva roky neskôr sa s priateľmi združili do zoskupenia “Astratti”. Jeho prvá samostatná výstava sa datuje do roku 1930. V období 1939 – 1945 žije v Buenos Aires, kde organizuje „umelecký protest“ proti vojne.
V roku 1946 sa zaoberal redigovaním „Bieleho manifestu“, ktorý naznačoval koniec maľby na plátno a prinášal nový typ umenia, ktoré bolo dynamickejšie a mobilnejšie. Jeho návrat do Talianska v roku 1947 je zároveň aj začiatkom zásadne novej umeleckej perspektívy.
Fontana so svojim Prvým manifestom Spacializmu (Priestorovosti) ohlasoval revolúciu vo vizuálnom umení. V čase, keď hnutie vznikalo, svet sa prizeral odpaľovaniu prvých rakiet do vesmíru. Onedlho po konci druhej svetovej vojny, 7. marca 1946, predtým, než Sputnik slávnostne začal éru vesmírnych letov, sa v Novom Mexiku uskutočnili prvé pokusy pozorovania vesmíru. Prvé obrázky Zeme z výšky prevyšujúcej 100 míľ mali obrovský dopad na Fontanovu predstavivosť a na samotný koncept Spacializmu.
Na konci roku 1958 vytvoril prvé diela s „perforáciami“, ktoré znovu zopakuje v roku 1959 na plátne, pod názvom „Priestorový koncept“. Z roku 1959 pochádzajú aj sochy s názvom „Príroda“. V roku 1960, spoločne s plátnami s perforáciami, prinesie aj cyklus plátien s takzvanými „Krátermi“, trhlinami na plátne pokrytom olejom a farbou. Do roku 1962 sa datuje kolekcia „Kovy“ vytvorená z perforovaných kovových platní s otvormi. V roku 1963 vytvoril známu sériu „Koniec boha“, ktorá sa skladá zo súboru veľkých oválnych vertikálnych jednofarebných plátien s trhlinami. Kolekcia „Divadielka“ pochádza z roku 1964. Plátna s otvormi sú zarámované tvarovanými drevenými okrajmi simulujúcimi divadelné kulisy.
Lucio Fontana zomrel v roku 1968 v Comabbiu (Lombardia). V roku 2015 sa v aukčnej sieni Christie vydražilo jeho dielo „Koncept priestorovosti – Koniec boha“ za 29 miliónov dolárov.
Gian Luca Bianco (Miláno, 1967) je režisér, umelec a autor. Na svojom konte má réžiu filmov a dokumentov, divadelných produkcií a je autorom niekoľkých knihy. Realizuje výstavy v Taliansku aj v zahraničí, pracuje ako kurátor a v poslednom období (od roku 2016) sa zameriava na ideu „fragmentu“, z ktorej sa zrodil cyklus diel nazvaných Imbilico (na pokraji). Je hlbokou reflexiou na tému deštrukcie a straty či už citov alebo materiálu. Projekt bol prezentovaný v Miláne, Monze Gubbiu, Macerate, Perugii, Insbrucku, Barcelone, New Yorku, Dusseldorfe a pod. Je aj umeleckým poradcom. Niekoľko rokov žil v New Yorku, kde nasával výnimočnú atmosféru svetovej metropoly. Momentálne žije v Assisi v Umbrii.
Informácie
Dátum: pondelok 8. februára 2021
Čas: o 20:00 hod.
Vstup : voľný
Miesto: online www.facebook.com/IICBratislava
Zdroj: Taliansky kultúrny inštitút
