Po absolutóriu štúdia herectva na bratislavskej VŠMU prijala v roku 1962 angažmán v martinskom Divadle Slovenského národného povstania.
V prvých rokoch zaujala predovšetkým interpretáciou mladých dramatických hrdiniek, ako boli Katarína v Ostrovského Búrke (1963), ale aj Nina v Lermontovovej Maškaráde (1965) či Beatrice v Shakespearovej komédii Mnoho kriku pre nič (1967). Aj v neskorších rokoch intenzívne rozvíjala svoje dramatické danosti, zmysel pre divadelný kontrast a výraznú javiskovú reč rovnako v dramatickom, ako aj komediálnom žánri. Také boli predovšetkým jej Elmíra v Molièrovom Tartuffovi (1973), Dorippa v Plautovej Kupeckej komédii (1979), ale aj Košárička v Hollého Kubovi (1981), Mešťanostová v Gogoľovom Revízorovi (1984), Vrchná sestra Ratchedová v adaptácii Wassermanovho románu Eniki beniki… (1985) či Obermüllerová v Zuckmayerovom Hajtmanovi z Köpenicku (1987).
V roku 1987 dostala Elena Petrovická angažmán v činohre bratislavskej Novej scény, kde s úspechom nadviazala na svoje najlepšie kreácie z minulosti postavami Dotty Otleyovej v inscenácii Fraynovej situačnej komédie Sardinky, na scénu, prosím… (1987) či Karolíny v Moreauovej a Sardouovej komédii Dáma z práčovne (1991). Nateraz jej poslednou úspešnou divadelnou rolou bola Lucette Guatierová vo Feydeauovej komédii Taká ženská na krku, ktorú v roku 1993 pohostinsky vytvorila v činohre zvolenského Divadla J. G. Tajovského.
Zdroj: Divadelný ústav / Theatre Institute
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
