Otvárací deň 21. ročníka Art Film Festu, priniesol zopár menších zmien, v prvom rade sa vo väčšom objeme festival presunul do Trenčína. V tomto ohľade to je citeľné hlavne vďaka opätovnému zaradeniu do programu kultúrneho strediska Posádkového klubu ODA. Toto kultúrne stredisko slúži pre festival ako hlavné infocentrum a dominuje svojou kapacitou kinosály keď môže prijať cez päťsto návštevníkov.
Festival zahájil Švédsky film Jesť, spať, zomrieť(2012), ktorý uviedol riaditeľ festivalu Peter Nágel za doprovodu jedného z hlavných hercov filmu Milana Dragisica. Príbeh sa venuje sociálnym problém a samotnému zaradeniu do spoločnosti mladej Rašy pôvodom z Čiernej Hory a približuje nám ako ju vníma okolie, či ako ťažko sa prebíja a začleňuje do spoločnosti. Príbeh nakoniec vyznieva moc stroho bez silnejšie vykreslených momentiek, miestami ponúka dosť povrchné bezúčelové zábery, ktoré nedokážu príbeh nikam vyššie začleniť.
V podvečer, keď mesto najviac ožívalo v letných horúčavách, prišiel čas na úvodnú ceremóniu v stredisku ODA. Na červenom koberci boli uvítané v obkolesení fotografov a kamier viaceré významné osobnosti od filmu. Ich príchod spríjemňoval hudobný doprovod rytmicky bubnujúcich hudobníkov v rámci propagácie kultúrneho leta. Ceremónia sa niesla v plnej kinosále v dobrej atmosfére. A tak prišlo aj na oceňovanie za prínos do filmového priemyslu. Tento rok sa usporiadatelia sústredili hlavne na troška opomínaných Slovenských rodákov. A tak postupne boli ocenení Martin Huba cenou Hercová Misia, herec pôsobiaci aj na divadelných doskách dostával uznania hlavne v Česku a tak prišlo aj jeho zaslúžené ocenenie v rodnej vlasti. Známy je aj z novších filmov ako Musíme si pomáhat, či Obsluhoval jsem anglického krále. Martin Huba nám priblížil svoje dojmi z momentálnej situácie vo filmovom komerčnom priemysle, keď nám povysvetľoval ako povrchne dokážu diváci vnímať túto kultúrnu zložku a ako ťažko dokážu potom precítiť obsahovo silnejšie umelecké filmy.
Cena Zlatá Kamera putovala do rúk režiséra Juraja Herza, ten tiež ako rodák zo Slovenska to nemal vo svojej kariére najľahšie a musel si vytrpieť svoje v dobe socializmu, keď musel rešpektovať vtedajší režim. A aj tak sa mu podarilo natočiť niekoľko významných filmov, ktoré niekedy dokázali skôr zaujať obsahom zahraničného diváka než rodné publikum. Z tých známejších diel treba spomenúť jeho posledný počin ako Habermanuv mlýn, či diela preverené časom ako Spalovač mrtvol, Petrolejové lampy, Panny a netvor.
Pocta In Momoriam za Hercovú Misiu bola pridelená Júliusovi Satinskému, cenu si prišla prevziať jeho dcéra. Pred odovzdaním ceny bol premietnutý aj príjemný spot pripomínajúci jeho významné filmové obdobie.
Po slávnostnej ceremónii prišla projekcia filmu Gloria(2012) z produkcie krajín Chile a Španielsko, film už prijal dobrú kritiky na Berlinale. A tak bol sprostredkovaný aj Slovenskému divákovi ale očakávaného skutočného zážitku sme sa nedočkali, skôr pôsobil mdlo, bez skutočného náboja ktorý by strhol a tak je ťažko pochopiť čím mohol daný film kritikov patrične nadchnúť.
Napísal: Matúš Gajdošech
Foto: Martin Magál – Maggi
