A dostali sme „občiansky“. Že kde a kto alebo čo? V Spoločenskom dome v Novom Meste nad Váhom ho v nedeľu, 27. septembra 2026, získalo benefičné podujatie Dúha v srdci. Pripravili ho pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím. Občianske združenie Milan Štefánik v spolupráci s Centrom sociálnych služieb Nové Mesto nad Váhom, Mestom Nové Mesto nad Váhom, Občianskym združením Život s dúhou v srdci, sa tejto udalosti zhostili už po pätnásty krát.
V sobotu na obed dobrovoľníci vyložili materiál z dodávky, aby mohli hlavne natiahnuť banery. Ostatné už si nechali na nedeľné dopoludnie. V nedeľu nás privítal krásny slnečný deň. Tak sa niet čo čudovať, že v sále vládla veselá nálada. A čo sme to tam chystali. Porozdeľovať čo kam patrí. Toto ide do šatní. Tieto krabice k občerstveniu. Máme tu i krabice do kreatívnych dielní. Tie budú vo vonkajšom stane, ale aj vo vstupnom priestore. Lebo nielen tancom a hudbou žije podujatie. V kreatívnych dielňach vznikali umelecké diela. Enkaustika – maľovanie horúcim voskom. Maľovanie na sadrové odliatky. Maľba na textilné tašky a šiltovky. Mohli ste si dať pomaľovať aj tvár. Výroba pohľadníc lepením plstených dekorácií. Tie farby. Nanosiť stoly, stoličky aj do sály, aj von. Do šatní. Pripraviť občerstvenie pre divákov. Nesmieme zabudnúť na farebné tričká. ešte posledné úpravy. A tri, dva jedna… štart. Môžeme začínať.
Odpálil to hneď na úvod moderátor, Richard Vrablec. Uviedol „predskokanky“ k hlavnému programu. Zumba s Denisou. Koleso latino piesní sa roztáča a na parket už prichádzajú prví tanečníci. Skúsime si kroky spolu. krok vpravo. Krok vľavo. Teraz vpred. A späť. „Veľmi dobre sa nám tancuje. Je to úžasné, lebo je to taká iná energia.“ Pridáme ruky. Melieme. Hore nad hlavu. Otočka. Trochu si aj pobeháme. Podskočíme ako v ľudovke. Čo by sme si ešte dali? Beautiful Sunday. Dnes taký naozaj máme. Zatlieskame si, veď nám to išlo skvele. Fotograf kde si. Poprosíme jedno spoločné foto. „Ako každý rok, to bolo fantastické, výborná energia a paráda.“ A už sú tu darčeky pre Denisu. Od „inak obdarených“ zo srdiečka. Sami ich vyrábali a dnes nimi obdarujú každého z účinkujúcich. Majú sa na čo tešiť.
Pre moderátora dnešného podujatia, Richarda Vrableca, je zábava, pozitívna myseľ, základom. Aj preto rozdával úsmev a dobrú náladu hneď od prvej sekundy koncertu. Ale v prestávke prišla „vážna“ chvíľa. Je potrebné oficiálne otvoriť dnešné benefičné podujatie. Našťastie na to nie je Richard sám. Volá si k sebe na pódium organizátora podujatia, Milana Štefánika, primátora Mesta Františka Mošlonku, podpredsedu TSK Jozefa Trstenského, Viceprimátora Adriána Neuschla, poslankyňu Kvetoslavu Hejbalovú, spoluorganizátorku Annu Halinárovú a riaditeľku CSS Miriam Mrázovú. Po ich privítaní a úvodných slovách podujatie môže začať už naplno. Ešte si ale k pódiu zavoláme každoročného účinkujúceho z radou „inak obdarených“. Jurko Kohútik z CSS Nové Mesto nad Váhom si pripravil krátku báseň k dnešnému dňu. Zvládol ju opäť bravúrne.
Pódium sa začína pomaly plniť mužmi v čiernom. Na čele Šarkan. Veď je jeseň, tak šarkany k nej patria. Už asi viete, kto nás prišiel potešiť ako prvý z hudobníkov… HEX. Takmer štyridsiatka „na krku“. „Na tento koncert chodíme veľmi rade kvôli tomu, že keď prídeme a hráme a vidíme tú radosť ktorá sa nám vracia naspäť, to je niečo neskutočné.“ Rockové gitary sa ujali slova. Chvíľu áno, chvíľu nie… spolu s nimi sa hľadisko začalo zapĺňať farebnými transparentmi. „Tu zrazu vidíš transparenty z nápismi. Je to veľmi za prvé milé a je to veľmi úprimné.“ V piatok podvečer si ešte pripravovali, čo budú spievať. Dnes je to koncert v priamom prenose. „Inak obdarení“ sa ale nedajú zahanbiť. Spievajú a tancujú. Veď kto by nepoznal hit Keď sme sami. Tlieskanie počas piesní, až je nálada perfektná. Nikdy nebolo lepšie. „Je to veľká radosť, keď tí ľudia, ktorí majú v živote možno nejaký problém oproti bežnému človeku, ktorý si to neváži, majú proste takýto svoj perfektný deň. Kde sa zabávajú, kde možno zabudnú na niektoré starosti. A my sme strašne šťastní, že môžeme byť súčasťou tej radosti a že ju môžeme odovzdať.“ Aj preto si Hexáci vyslúžili potlesk a samozrejme darčeky.
Potrebujeme krátku prestávku. Na občerstvenie. Ale aj na predstavenie firmy SPIG. Čo sú zač? prišli nám to povedať dvaja Jakubovia – Štefánik a Jasík. Skúste sa ich spýtať. Poradia v oblasti kompenzačných pomôcok, invalidných vozíkov, zdvíhacích zariadení. Dokonca i ohľadom úpravy auta pre vozíček.
Pred ďalším hudobným hosťom máme priestor na jednu milú povinnosť. Milan Štefánik na pódium volá Timoteja Michalca zo ZUŠ Stará Turá. Spolu ho darujú CSS Nové Mesto nad Váhom. Prišla si ho dnes prevziať pani Miriam Mrázová. Oživí chodby CSS a pripomenie klientom dnešný výnimočný deň.
A kto sa dnes postaví na pódium ako druhý hudobný hosť? Tento krát muži v bielom s čiernymi kravatami. No zasa samí chlapi?… nie k speváckemu mikrofónu sa ladným krokom blíži žena. Laura. Ale vôbec to nie je žiadna krehotinka, veď musí skrotiť týchto chlapov. Laura a její tigři sú na scéne. Ich repertoár je rôznorodý. Inšpirovaný funkom, soulom, jazzom, rockom. Na hudobnej scéne nielen v Čechách, ale aj u nás, sú viac, ako 40. rokov. „Myslím, že je důležitý, dělat takovýhle benefiční koncert, to je za prvý. Lidi se baví, je to pro ně něco nevšedního. A je hrozně důležitý pomáhat jakýmkoliv spůsobem. A tyhle „děti“ jsou nádherní, jsou přirození, otevření, srdeční a je to radost pro ne hrát a spívat.“ A Laura to vie na pódiu naozaj roztočiť. Veď má ten správny Rytmus. Gitary a trúbky. Alebo použila na našich „inak obdarených“ Kouzla a čáry? Lebo ver, či never, oni tlieskajú, spievajú, tancujú. Majú nastavené tie správne Hodnoty. Aj saxofón sa už pridal. Marie nemá strach. Ale ktorá? Hľadá sa Mária. Publikum sa baví. A to je viac ako Peníze. Nebudeme tu vypúšťať Bezcenná slova. Dáme si jednu exotickú. Takú africkú. Ye Azania. Veľký potlesk. Fotky. A darčeky. Od inak obdarených. Lauru dojali až k slzám. „Ten pocit, když dostáváme ty dárečky krásný, který oni vyrábějí vlastnoručne a opravdu do toho dají srdce, tak musím říct, že mě to velmi dojímá. Ještě jednou mockrát ďekuju za ty dárky.“
Poďme teraz odmeniť my „inak obdarených“. za čo? No za tie krásne farebné transparenty a mávadlá, ktoré si na dnešný deň pripravili. Dali do nich svoju fantáziu, kreativitu a tak je ťažké hneď vybrať víťaza. Vyberieme teda 6 naj a z nich potom určíme poradie. 6, 5, 4, 3, 2. Máme ho. Víťaz je jasný. Odnáša si hlavnú cenu. Ale nemusíte sa báť ani vy, ostatní. Každý, kto si pripravil transparent alebo mávadlo, dostane aspoň malý darček. Poďte si po ne.
Ako sa hovorí: To najlepšie na koniec!. Dnes to platilo na 100%. hádajte, kto to tu dnes uzatvára. Skvelý Ondrej Kandráč so svojimi vernými husličkami. V hľadisku rozpútal ošiaľ. Folklorista s talentom po rodičoch. „Aj sa tak stále navnadím a teším sa na tie koncerty. Že niekedy tí najjednoduchší ľudia sú najúprimnejší v živote a cítiť z toho celého príbehu silnú človečinu.“ Počas vystúpenia udržuje kontakt s publikom. Priam ich láka do piesní. Spievajú si s ním. Tlieskajú. Do ľudových piesní vnáša moderné prvky. Veselé pesničky, aj tie clivejšie. Na kostolnej veži zvoní zvon. Žeby už ohlasoval koniec koncertu? Ale kde. Ideme spievať ďalej. Virtuózne umenie spojené s nezameniteľným hlasom. Dáme niečo aj pre východniarov. A ja taká dzivočka… Po čisto husľovom sóle, kde vystriedal niekoľko našich aj svetových hitov, navštívili nás Piráti z Karibicu, sa vrátime k našim piesňam. Načo pôjdem domov, keď je tu zábava v plnom prúde. Hej, sokoly! Ešte si zanôtime. Neutíchajúci potlesk. „Sú to na prvý pohľad ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc. Ale v skutočnosti je to naopak. Títo mladí ľudia, teda od mladších po starších, nám dávajú naozaj veľa, preto že nás učia v prvom rade pokore a takej nezištnosti. Keď ste videli tváre, ich spôsob prežívania hudby, radosti, tak je to niečo nefalšované, nehrajú divadlo. Nehrajú faloš.“ A tak Ondro schádza k divákom. Fanúšikovia chcú fotky. A aj Ondrej si odnáša darčeky od nich.
Že je to bodka. Bodka za dnešným dňom, za podujatím, koncertom. Ešte posledné fotografie. Posledné poďakovania. Komu? No predsa všetkým, čo tu dnes boli. Ďakujeme pekne za podporu a pza pomoc organizátorom, dobrovoľníkom, účinkujúcim, „inak obdareným“, sponzorom. Všetci odchádzajú s úsmevom na tvári a radosťou v srdci.
No a jasné… tešíme sa na ten ďalší ročník. Ako povedal Richard Vrablec: „Čo je dôležité? Aby si ľudia uvedomili, že maličkosti sú dôležité. Robme ich pre seba.“
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai
