Norma a odchýlka sú úzko previazané pojmy. Na rôznorodé vzťahy medzi nimi vo sfére audiovízie sa vlani na jeseň pozrelo takmer štyridsať českých a slovenských filmových teoretikov, historikov, kunsthistorikov, estetikov, filozofov, pedagógov a študentov z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií na výročnej 22. česko-slovenskej filmologickej konferencii v Krpáčove. Zborník príspevkov z podujatia pod názvom Norma a odchýlka práve vyšiel vo vydavateľstve Slovenského filmového ústavu.
V zborníku Norma a odchýlka sú uverejnené príspevky z konferencie, ktorej témou boli premeny noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. „Normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach, od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú až po recepčnú. Napätie medzi pohybom normotvorným a odchyľovaním od neho určuje filmovú tvorbu inak na globálnej úrovni a inak v jednotlivých, kultúrne, politicky či ekonomicky rôzne (ne)stabilných kinematografiách. Rôzne motivované narušenia i stabilizácie noriem formujú vždy nové predné i zadné voje kinematografie,“ uvádza v úvode zborníka jeho editor Martin Kaňuch z edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon.
Zborník tvorí súbor 21 príspevkov z konferencie, ich autormi sú renomovaní filmológovia, umenovedci, filozofi či estetici, ale aj študenti z Prahy, Bratislavy, Olomouca i Nitry. Obsah textov je mimoriadne široký a prináša veľa nových pohľadov, niektoré z príspevkov sa témou zaoberajú z filozofického a umenovedného hľadiska, iné aplikujú svoje úvahy na vybrané filmové diela priamo. Príspevky okrem iného reflektujú „prieskum vzťahov medzi normotvorným konaním a pozitívnymi deviáciami postáv vo filmových naratívoch rôzneho druhu, skúmajú aj čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ upresňuje Kaňuch. Príspevky sú v zborníku usporiadané v poradí, v akom zazneli na konferencii.
Nad paradoxom normy a odchýlky uvažuje filozof Josef Fulka porovnaním literárneho diela Jaroslava Havlíčka s jeho filmovým spracovaním od Juraja Herza Petrolejové lampy (1971). Zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme skúma filozof a estetik Peter Michalovič na snímkach Jakuba Kronera Miki (2024) a Černák (2025). Dokumentárny film Mira Rema Raději zešílet v divočině (2025) a jeho autenticitu reflektuje vo svojom texte filmová teoretička Jana Bébarová. Teoretik popkultúry Juraj Malíček sa v texte sústreďuje na paródiu a pastiš v žánrovom a „diváckom“ filme ako na symptóm československej normalizačnej kinematografie a filmový teoretik Milan Cyroň sa zamýšľa nad vytváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v 60. rokoch minulého storočia. Filmová bádateľka Mária Ferenčuhová sa pozrela na normu a odchýlku v slovenskom populárno-vedeckom filme 50. a 60 rokov a filmový vedec Martin Palúch skúma odchýlku v slovenskom strihovom filme. Nad dielom jedného z najväčších juhoslovanských a srbských režisérov Aleksandra Petrovića z pohľadu normy a odchýlky uvažuje filozof Michal Babiak.
Filozofka Romana Javorčeková sa zamerala na technické normy v oblasti filmu a na to, ako sa s nimi človek vyrovnáva. Estetik Štěpán Kubalík približuje úlohu seriálových diel v projekte filmu ako filozofie. Estetička Alžbeta Hammerová analyzuje pojem estetickej normy Jána Mukařovského s ohľadom na súčasnú kinematografiu. Filmový teoretik Zdeňek Hudec približuje dielo filmového publicistu Siegfrieda Kracauera z pohľadu nemeckej a americkej recepcie. Estetik Aymen Majerský skúma zasa film ako médium rituálne štruktúrovanej zmeny stavu bytia a rusista Valerij Kupka uvažuje o norme ako odchýlke prostredníctvom myslenia Leva Šestova i filmov Andreja Tarkovského.
Nad témou normy a odchýlky v konkrétnych dielach sa zamýšľajú teoretik Petr Mareš, ktorý sa sústredil na tzv. „nový nemý“ film, konkrétne na snímku Juha (1999) fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, estetik Martin Boszorád reflektuje film francúzskej režisérky Coralie Fargeatovej Substancia (2024) a kunsthistorik Marian Zervan uvažuje nad filmom švédskeho režiséra Rubena Östlunda Štvorec (2017) v nadväznosti na niekoľko tematicky blízkych malieb. Filmová vedkyňa Jana Dudková v hľadaní odpovede na otázku, či je ľudskosť normou analyzuje filmy Lapili (2024) Pauly Ďurinovej a Bardo (2025) Viery Čákanyovej. Teoretička Ivana Kupková sa zamerala na normu a odchýlku v slovenskom filmovom dialógu a z tohto hľadiska porovnáva diela Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra a Záhrada (1995) Martina Šulíka. Výtvarný teoretik Ján Kráľovič sa sústredil na gesto vo filmoch konceptualistu Ľubomíra Ďurčeka a archivačné normy slovenského vysokého umeleckého školstva sa pokúša odhaliť filmová teoretička Žofia Ščuroková.
Zborník príspevkov z 22. česko-slovenskej filmologickej konferencie Norma a odchýlka, ktorá sa konala v dňoch 16. – 19. októbra 2025 v Krpáčove, vydal Slovenský filmový ústav na 215 stranách. Jeho vydanie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zborník je v predaji vo vybraných kníhkupectvách a v predajni SFÚ a na e-shope Klapka.sk za 7,90 eur na https://sfu.sk/eshop/norma-a-odchylka/.
Vydanie publikácie finančne podporil Audiovizuálny fond
TS SFI
