Keď sa spoja ruky, vznikne vždy niečo krásne. A o benefičnom podujatí Ruky spoja ruky, to platí 100 násobne. 29. apríla 2026 spojili ruky Občianske združenie Milan Štefánik, Národné rehabilitačné centrum Kováčová a Občianske združenie Ruky spoja ruky, aby priniesli hudobný zážitok ľuďom, ktorí v Kováčovej trávia čas liečebnými procedúrami, rehabilitáciami. Tento rok to už je 14. ročník.
Priestor Spoločenskej sály Národného rehabilitačného centra sa od rána začal premieňať vďaka dobrovoľníkom na koncertnú sálu. Nosilo sa. Lepilo. Chystalo sa pódium. Šatne pre účinkujúcich. Občerstvenie pre všetkých. A diváci majú možnosť vyskúšať si i techniku maľovania horúcim voskom – enkaustika. Máme tu aj fotobox, kde si môžete spraviť zaujímavú fotku ako pamiatku na podujatie. Ešte pripraviť farebné tričká pre divákov. A pomaly sa môže začať koncert. Všetkých usadia šikovní chlapci a ide sa na to.
Moderátorský mikrofón si dnes berie Janka Hospodárová. Dlhoročná televízna moderátorka. Mnohí ju poznajú aj ako milovníčku zvierat. „Ľudia, pre ktorých moderujem a ľudia, pre ktorých moji kolegovia speváci spievajú, majú z toho veľkú radosť. Že sa usmievajú, majú dobrú náladu, tancujú. A myslím si, že to je taký dôvod, prečo sem všetci chodíme.“ Prichádza k nej aj organizátor podujatia, Milan Štefánik, pani riaditeľka NRC Ing. Oľga Zábojníková. Je ich každoročnou milou povinnosťou privítať všetkých na dnešnom benefičnom podujatí. Milan Štefánik zároveň odovzdá pani riaditeľke ďalší z obrazov, ktorý je motívom dnešného koncertu, aby bol spomienkou na dnešný deň. Pre túto príležitosť ho namaľovala maliarka Pavlína Csápaiová Triščová.
Janka Hospodárová osamela na pódiu a to je čas na uvedenie prvého hudobného hosťa, ktorým je dnes talentovaná Radka Križanová. Prišla len s klaviristom Zdenkom Huszárikom. Aj keď hudba nebola jej prvým plánom, študovala žurnalistiku a dodnes sa jej venuje, hudba si získala jej srdce naplno. Dnes prišla potešiť pásmom prevzatých piesní. Zázraky sa predsa môžu stať. Tak ako v Malom princovi. Líška. A predsa jedna špeciálna. Autorská pieseň. Vánok. V parku okolo NRC je veľa stromov. Možno aj preto Radku napadlo: Poď so mnou bývať na stromy. Zaspievame si aj jednu talianskú? Bella Ciao. Môžeme si pri tom aj zatlieskať. Tak to skúsme. Hlas sa rozlieha po sále, ale nielen ten Radkin. Spievajú si s ňou i diváci. „Dnešný deň, dnešné naše vystúpenie, bolo naozaj perfektné a to nepreháňam, alebo to nie je len nejaká obligátna fráza. Vždy mám radosť, keď sa môžem podeliť o niečo, čo bolo dopriate mne a môžem s tým urobiť radosť aj niekomu ďalšiemu. Dnešok bol pre mňa naozaj výnimočný.“ A máme pre nich otázku. Síce v angličtine, ale pochopíte. Tell me, I´m crazy? No, nie si. Si totiž Nenahraditeľná. Presne tak, ako každý. Ešte raz ruky nad hlavy a pomaly z jednej strany na druhú. Nech to má atmosféru. „Verím, že misia bola splnená. Že sa nám s kolegom Zdenkom Huszárikom podarilo tých ľudí trošku potešiť, trošku možno poliečiť ak treba, a že si tam našiel každý to svoje.“ Potlesk a nečakané prekvapenie. Darčeky od klientov z Denného stacionára Margarétka z Banskej Štiavnice a OZ Mosty.
Ale čo sa to deje na pódiu. Milan Štefánik volá k mikrofónu iného moderátora. Janka Hospodárová je zmätená. Pozývajú k sebe i všetkých v modrých tričkách, nás, dobrovoľníkov. Dopočuli sme sa totiž, že Janka oslávila pred pár dňami krásne narodeniny. Okrúhle. Vek ženy sa vraj nemá uvádzať, ale Janka s tým nemá problém. A tak sme jej popriali. Krásne 50te narodeniny. Janka ani nevedela, čo má povedať, bola úprimne dojatá. „Hudba spája ľudí. Hudba v ľuďoch vyvoláva krásne emócie a preto som rada, že môžem byť toho súčasťou. Že ich môžeme takto potešiť.“
Pódium je už pripravené pre druhého hudobného hosťa. Z Holandska až k nám prišla skupina Paul Childers & the Makers. Je to ich prvé vystúpenie na Slovensku. Na svojej ceste už odohrali veľa koncertov v rôznych krajinách na koncertoch, festivaloch. A tak sme radi, že dnes prišli aj k nám. Bluesovo ladené piesne. Na to sa môžeme tešiť. „Milujem to tu. Bolo to úplne fantastické – ľudia, jedlo, tá atmosféra.“ Aj keď je ich repertoár v angličtine, slová speváka to vystihujú presne. „Hudba je to najbližšie, čo máme k univerzálnemu jazyku. Je mi jedno, kto ste, odkiaľ pochádzate alebo čo robíte, hudba je vždy tým jedným vláknom, ktoré spája každú ľudskú dušu.“ End of the World. Ale to snáď nemyslia vážne. Let the Good Times Roll. Toto je už lepšie a veselšie. Take It All In. A zrazu sa stalo niečo nečakané. Spevák so svojou gitarou je medzi divákmi. The Modern Man. Poďme to tu znova roztlieskať. Show Me How To Love. K láske to patrí. The Song Inside You. Zahráme sa? nie naozaj. Len s piesňou. Games We Play. A zasa máme speváka v publiku. „Uvedomíte si, že bez ohľadu na to, akú má niekto chorobu, alebo obmedzenie telesné, v ich mysliach, dušiach a srdciach cítia presne to isté čo cítime my. A to je presne to, na čo sa snažíme napojiť. Na tú radosť, na ktorú má právo každá ľudská bytosť. Ich jediným nastavením je láska. A to je podľa mňa tá najpôsobivejšia vec, ktorú sa pri niečom takom naučím. Že láska a radosť sú skutočnom menou ľudského života a tým, čo sa snažíme dosiahnuť, keď sme na pódiu.“ Obrovský potlesk, ktorý nemá snáď ani koniec. A znova darčeky. Myslím, že členovia skupiny sú milo prekvapení, lebo toto naozaj nečakali.
Nastáva výmena nástrojov na pódiu a to vyžíva spoločnosť SPIG. Pri vstupe do sály ste sa s nimi mohli stretnúť. Dajú Vám informácie ohľadom zdvíhacích zariadené. S chodby si urobili pretekársku dráhu, kde si môžete vyskúšať najnovší elektrický vozík. No a ešte sa aj máte možnosť zapojiť u nich do súťaže.
Všetko je vymenené. Pódium pripravené. Koho si dáme dnes na záver. Beáta Dubasová a skupina Panama. Popová speváčka. Na pódiách ju vídame už neuveriteľných 41 rokov. A to už je čo povedať. Večná. K prvým vystúpeniam ju doviedol brat. Potom to už išlo, ako sa hovorí, ako po masle. Na dnešnom benefičnom podujatí nás potešia svojimi naj. Začína to naozaj zaujímavo. Za dverami mojej izby. Pritvrdíme? Gitara hrá sólo. Cháp ma, že to tu potrebujeme znova roztlieskať. Texty piesní sú zo života. O živote, láske. Rozchodoch. Ten príbeh je dávno preč. „Ja si myslím, že sme im dodali dnes energiu. Preto že sme v Kováčovej, viem, aký ľudia tu chodia a ja dúfam, že som im dneska dodala energiu. Aspoň som mala takú spätnú väzbu od nich, že sa tešili a že budú na to spomínať. Teším sa z toho, lebo mňa samozrejme tá spätná väzba od nich tak isto teší.“ Poďte rýchlo sem. Potom zasa tam. Šumienky z Polomu sú tu. Kto ich pozval na podujatie? Beáta na pódiu vystupuje ako Prvá dáma. Pripomenieme si aj rok 1989. kto si pamätá? Bratislavská lýra a skladba Muzikantské byty. Získala vtedy cenu novinárov. O tom, že sa tu dnes koná podujatie, svedčili po chodbách reklamné plagáty. Dievča z reklamy na nich chýba, ale nechýba v repertoári. Vystúpenie sa pomaly chýli ku koncu. Dáme si teda takú jemnú, romantickú baladu. Vráť mi tie hviezdy. Pre prítomných divákov možno tie hviezdy zdravia. Spev znie z úst divákov. A nakoniec obrovský potlesk. A Beátka Dubasová sa môže tešiť tiež na darčeky. A čo odkazuje všetkým? „Máme všetci svoje krízy, trápenia a tak ďalej. Ale vždy treba ísť ďalej. To je najdôležitejšie v živote. Nikdy sa nevzdávať.“
Komu ešte nebolo dosť, môže si prísť po autogram, alebo si spraviť foto so spevákmi. Autogramiáda je spustená. A potom už sa všetci pomaly vracajú do svojich izieb plní zážitkov na dnešný deň. Vyspovedala som niekoľkých divákov a tak som sa dozvedela: „Je to také osvieženie v slede našich dní s procedúrami a cvičeniami. Veľmi sa nám to páčilo.“ A my sa tešíme už teraz na ten jubilejný, 15 ty ročník. Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom a podporovateľom za ich pomoc!
Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel, Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai
