Electronic DeliKWent Podcast 001.

S radosťou Vám predstavujeme naše nové “bejby”. Budeme Vám pravidelne v nepravidelných intervaloch prinášať ako zahraničné, tak aj slovenské zaujímavé mená, ktoré nás hudobne, kultúrne a možno aj inak obohatia a prinesú niečo nové a nepočuté.

Úplne prvého vydania sa ujala charizmatická Nina Pixel, žijúca v centre hudobného diania, v Berlíne. Nina Pixel je súčasťou audiovizuálnej skupiny Hertz Kunst/Plattform. Jej tvorba vyčnieva za hranice nekompromisných rituálnych rytmov, nekonečných hudobných ‘soundscapes’ a tvrdého techna. Cielene narúša už vytvorené, v snahe vytvoriť hlbšie príbehy plynúce do priestoru.

Podcast je live záznam z februárového vydania pravidelnej noci Electronic DeliKWent.

iTunes: https://itunes.apple.com/sk/podcast/electronic-delikwent-podcast/id995894301
Soundcloud: https://soundcloud.com/electronic-delikwent/podcast-001-nina-pixel

[soundcloud url=”https://api.soundcloud.com/tracks/206395343″ params=”auto_play=false&hide_related=false&show_comments=true&show_user=true&show_reposts=false&visual=true” width=”100%” height=”150″ iframe=”true” /]

Rozhovor:

Od posledného razu, kedy si hrala na Electronic DeliKWent už ubehla neaka ta doba, tak ma zaujíma co sa medzi tým u teba udialo koľko km si nabehala.. kde všade si bola/hrať/ a aké z toho máš dojmy prip zo samotného Electronic DeliKWent.
Po poslednej návšteve Bratislavy som ešte hrala v Brne. Vrátila som sa naspäť do “rodného” Kabinetu múz na East Division party. Minulé týždne boli trochu rušné. Takže aj kilometrov do cestovnej knižky pribudlo. Electronic DeliKWent stretnutie ma veľmi milo prekvapilo. Priestor, v ktorom sa odohrala party nie je veľmi spájaný s druhom hudby, ktorý hrávam, a tak aj moje očakávania boli skôr pripravené na rôzne druhy priebehu. Na prekvapenie asi všetkých, to bol veľmi príjemný večer, ktorý určite potešil obe strany. Účinkujúcich aj návštevníkov. Držím vám palce, aby aj ďalšie večery boli takto prijaté a ľudia sa bavili s otvorenou hlavou, bez predsudkov k miestu a s láskou k hudbe.

Prezraď..ako si sa ty vlastne dostala k tak masívnemu az industriálnemu technu čo teraz dávaš (akými žánrami si bola bitchovana)…ja bol prijemne prekvapený…hlavne tým rozsiahlym ambientnym technom čo bolo úvodom tvojho primetimeu (asp. tak som to vnímal) pre mňa výborné no pre ľudí možno tiež iste zaskočenie ,keď sa nebúcha ešte o 1dnej.
K technu, alebo ako to správne nazvať, som sa dostala na prvých parties v púchovskej Shake snáď a v Účku, ktoré som “zamlada” začala hojne navštevovať…To bolo prvý krát keď som synkla údery môjho srdca s bpm československého techna. Toky, Loktibrada, Tráva ..to boli moji prví technohrdinovia :D. Potom dlho nič..snáď dokonca house a minimal často zneli z môjho discmanu. K hudbe, akú hrám a ľúbim teraz, som sa dostala až neskôr…nejako to na mňa celé spadlo asi až v Brne, kde som žila. Začala som počúvať noise a rôzne kvílenie. Pansonic, Mika Vainio, Emptyset, Raster Noton sa stali mojimi novými modlami. Zväčšujúca sa vášen a radosť zo zvuku interagujúceho s mojím telom mi začali prinášať toľko potešenia, že sa to už nedalo veľmi zastaviť. Keď sa vám niečo páči, prirodzene chcete viac. Tak som začala objavovať rôzne zvukové experimenty prepojené s vizuálnymi hrami a projekciami. Moje kroky sa uberali viac smerom experimentálnym a “uši drásajúcim”. Vtedy som si asi začala najviac užívať zvuky a rytmy. Rytmus ako taký potom zvíťazil na nejakú dobu nad plochami. Ako každý som sa na začiatku viac nechala unášať hudbou, ktorá “tepala” viac ako “tiekla”. Dnes už priame beaty až toľko neocením. Dropy sa mi zdajú prvoplánové a môj hudobný vkus je orientovaný viac a viac na zvuky ako také, na ich kvalitu a formu. Preto možno ten ambient ako si to nazval. Veľakrát som limitovaná aparatúrou, ktorá zvuk vedie k ľuďom, či chýbajúcim zvukovým technikom, ktorý by jemné detaily doladil. Je to viac ako dôležité pri takýchto frekvenciách. Bola som pozvaná hrať do baru, takže som svoj výber upravila aj na tieto účely. Reprosústava v baroch nebýva zväčša v najlepšom stave, a ľudia nie sú vždy naladení tancovať až do rána, prípadne načúvať nepredvídateľným kombináciám zvukových vĺn. O to viac som bola potešená, keď sa tak nakoniec stalo :). Vo svojich setoch mám rada príbehy, vývoj a priebeh. Keď sa to všetko spolu niekam valí a nabaľuje a zmätie vás to aj so stolom nakoniec niekam na tanečnú plochu a vy sa tam zmietate vo víre rytmov a klepania, tepania, špiny a radosti. Tak to mám najradšej. Hopkirk nie je prvoplánovo miesto, na ktoré by sa takéto niečo možno hodilo. Spolu s jeho povesťou chillout baru a raggae večerov je asi japoslednejšie miesto, kde by ste ma čakali hrať (možno ešte zopár ich bude), ale vďaka rozumnej práci so svetlom a v prvom rade ľuďmi, ktorí prišli za hudbou bez predsudkov to bol veľmi fajn večer. Moja inšpirácia sú vždy zvuky. Vždy, keď skladám set dokopy, keď si predstavujem ako by sa to malo vyvíjať, čo ním chcem povedať, aký príbeh, tak sú to vždy zvuky, ktoré to stavajú. Snažím sa o niečo podobné, ako keď staviate budúcu maľbu. Vytvoriť atmosféru. Viac či menej silnú, dramatickú, alebo len príjemnú. ůčastník z toho musí mať vždy nejaký pocit. Ideálne je, ak sa ten pocit zhoduje s mojim zámerom :D. Za ideálnych okolností by som si priala hrať v nejakej betónovej veži, najideálnejšie veži elektrárne, turbíne alebo inom kolose z betónu. Betónové stavby, najmä  elekrárne majú v sebe niečo silné, silú energiu. Niečo mohutné, čo hudbu, ktorú odovzdávam ľuďom, jednoznačne dopĺňa. Moja hudba bez betónu nie je kompletná. Zvuky, ktoré dávam dokopy spolu nesú určitý odkaz, ktorý patrí na svoje miesto, na svoju scénu. A tak v malých kluboch a kaviarniach tomu vždy niečo bude chýbať. Hoci betónový strop už to vylepšuje :D. Každopádne som zástancom toho, že všetko so všetkým súvisí. Neodeľujem zvuk od vizuálu a od pocitov. Všetky prvky by mali byť harmonické, a vtedy to má najväčší zmysel.

..ak ideš na nejakú party … či už doma/Berlin/ alebo doma/Puchov- Slovensko/ ,ktoré  faktory zohrávajú u teba rolu pri rozhodovaní byt/tam/či nebyť…a keď už byt, tak čo Ta tam vie dostať na totálku ,že “áno to je to orechové”
Ísť alebo neísť na party predurčujú rôzne faktory. Záleží, či je to “len” party, alebo ma jej obsah zaujíma veľmi. Odkedy bývam v Beríne, na party nechodím až tak často. Viacmenej väčinu parties prekecám s ľuďmi niekde vzadu alebo pri bare, takže idem vtedy, ak mám nedostatok party rozhovorov, alebo idem vtedy, keď potrebujem trochu vyčistiť hlavu. To idem sama a zásadne na jediné miesto, kde sa ešte dá stratiť vo vlastných myšlienkach. Inak chodím so záujmom na rôzne výstavy, inštalácie pípačky, prepínačky, ale máločo ma naozaj teši a ndchýňa. Teraz sa veľmi teším na koncert Erica Holma v Kraftwerku. Zvuk Subtextu alebo Northern Electronics ma teraz teší veľmi, nezabudnem však ale na môj erektilný zážitok z Atonalu s Roly Porterom, kedy som mala jasný pocit, že mám z jeho performance erekciu až po strop Kraftwerku (čo je niekoľko desiatok metrov).  Rada chodím na Contort, tešim sa z Kerridgovho konceptu. Robia to s Hayley dobre, rovnako ako Apathy koncept mi dáva zmysel.  Ale inak veĺmi nemám moc svetlých bodov. Party je len party a vždy bude. Skôr ma bavia ľudia ak sa nájdu takí, ktorí sú zaujímavi. Naučila som sa to deliť a neočakávať umenie a niečo nové od miest a lineupov, ktoré na to budované nie sú. Preto sa môj party život tiež delí podľa toho aký druh zážitku si chcem v akej miere dopriať. Berlín by sa mohol zdať ideálnym miestom na objavovanie nového. Nedeje sa to ale tak často, ako by sa dalo očakávať.

..nechce sa ti prosím ta vyjadriť k môjmu obľúbenému “nieje všetko techno čo sa blyšti” ako vnímaš tu rôznorodosť techna myslím tu, keď už to vlastne techno ani nieje a vydáva sa to zaň.
Otázka rôznorodosti techna je samozrejmou témou hlavne dnes. Ja sama to, čo hrám nazývam technom, lebo je to najjednoduchšie. Všetci žijeme vo vlastnej “techno bubline”. Promotéri aj samotní performeri sú sami zmätení zložitosťou tohto žánru a všetko je to techno. Len niekto sa viac dotýka tech housu a niekto viac hard coru :) Ja som viac na tej novšej mladšej strane techna, ktoré mutuje už nejaký ten rok. 90 roky priniesli úplne iné zvuky aj vďaka spôsobu, akým bola hudba vtedy robená, dnes máte databázy plné možností vytvárať a kombinovať akékoľvek zvuky a prvky. Dnešná technokultúra je iná ako tá pred pár rokmi, hoci aj na Slovensku. Pérové boa a návleky na lýtka sa už nenosia, rovnako ako sa “nenosia” určité prvky v hudbe. Mnoho z nich sa však vracia. Kyslé acidy sa opäť vracajú v plnej poľnej, ale rovnako sa do techna prepašováva viac new wave, dark wave, punk a rôzne plochy, šumy, noisy, sekery kladivá, ktoré tam predtým neboli. Sama však nemám celkom čistú predstavu ktoré je teraz “to techno” :) To, ktoré je okolo mňa má tiež množstvo tvárí, rovnako ako jeho publikum. Môžte si ísť “vyraziť dekel” pravideľným beatom, ktorý začne v sobotu, v nedeľu dj otoči platňu na B stranu a hrá až do pondelka, alebo sa môžte zmietať v smrteľných kŕčoch pri točení kompresoru a zefektovanom kvílení do mikrofónu. To všetko je považované za techno. Aby som pomenovala správne to, čo sa nachádza v mojich setoch, malo by to pomerne dlhši názov ako len techno. Kamarátka Didi to volá kýbel špiny, čo tiež nie je veľmi ďaleko od pravdy. Tak by som to asi zadefinovala najlepšie. Ten kýbel je tam veľmi správne. Nie je to len mlá lyžička alebo vedierko, je to celý kýbel, ktorý na vás lejem z desiateho poschodia a tak je to aj cítiť.

čo budeš robiť ne/bežné napr. tento týždeň/mesiac  a prip. za 4-5 rokov (Plány do budúcna)
Moje plány sa teraz točia okolo niečoho, minimálne pre mňa zmysluplného, tu v Berlíne. Chcem s mojim kumpánom z Berlínskeho podsvetia priniesť potešenie sonické aj vizuálne s presahmi, ktoré nie sú bežne zažívané, ale je to stále v ideovej podobe. Čaká ma hranie v Prahe, tu sa niečo chystá, celkom potešujúca spolupráca a snáď sa aj do Bratislavy opäť čoskoro vrátim. Čo sa týka mojich hudobných cieľov, učím sa naraz dve platne otáčať a vyrábať svoje vlastné podoby techna. V oboch prípadoch ma ešte čaká veľa práce. Chcela by som rozbehnúť vlastný zvukoprojekt a prezentovať ho v tej spomínanej betónovej veži:) To by mohlo byť do tých 5 rokov. Bolo mi potešením hrať na vašej party a stráviť s vami pekný večer. Verím, že prinesiete novú sviežu vlnu neočakávaného do Hopkirku aj ďalšie razy.

001-EDpodcast

Zdroj: Lukáš Ostrolucký