World Music Festival Bratislava opäť našiel svoje publikum.

Veľa poďakovaní zo strany hudobníkov, delegátov, novinárov, ale aj „obyčajných“ fanúšikov etno hudby sprevádzalo podujatia štvrtého ročníka World Music Festivalu Bratislava, ktorý sa konal počas posledného septembrového víkendu v hlavnom meste Slovenska. To dáva organizátorom nádej, že ich práca má naozaj zmysel.

Svoju vďaku vyslovil aj Ben Mandelson, britský hudobník, publicista, zakladateľ a riaditeľ najväčšieho podujatia vo svete world music – putovného veľtrhu WOMEX. „Ďakujem! Tento festival bol vynikajúcou, užitočnou a zároveň radostnou príležitosťou stretnúť sa s miestnymi i zahraničnými kolegami z brandže a dostať sa priamo do srdca slovenskej tradičnej hudby a miestnej world music scény“, vyhlásil Mandelson, jeden z približne dvadsiatky zahraničných delegátov, ktorí tohto roku prišli na festival a jeho sprievodné podujatia, vrátane odbornej konferencie.

Pochvalne sa o festivale vyjadril aj ďalší delegát – Milan Tesař, český hudobný publicista a redaktor Rádia Proglas. „World Music Festival Bratislava plní přesně tu roli, kterou si jeho pořadatelé vytkli: představovat široké veřejnosti to nejlepší ze světové hudby, předvést zástupce slovenské scény zahraničním delegátům a přinášet slovenským hudebníkům praktické rady i zpětnou vazbu k jejich tvorbě. Letos se do Bratislavy podařilo dostat skutečně špičkové umělce ze světa (Aziza Brahim, Canzoniere Grecanico Salentino a další). V rámci koncertů slovenských kapel pak bylo možné slyšet jak tradiční lidovou hudbu ze Slovenska (Pokošovci), tak nadžánrové fúze (Romanika) nebo hudbu inspirovanou folklorem jiných evropských národů (Roc’han, BraAgas). Stěží jmenovat jeden vrchol festivalu, který byl pestrý v několika rovinách: výše zmíněnými hudebními přístupy, škálou nástrojů, které představil (zaměření na fujaru, cimbál v různých podobách, housle v netradičním kontextu, ale také kobza, tamburica, nyckleharpa, duduk nebo saz), a také výběrem míst, na kterých se koncerty odehrávaly – od klubů po noblesní sál“, dodáva Milan Tesař.

Striedanie miest konania je jednou zo špecifických čŕt festivalu. Tohto roku pribudli k novým sálam napríklad Bohéma Bar na Námestí SNP a Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca. V jej priestoroch aj vizuálne lepšie vynikli koncerty fujarového dua Karol Kočík a Ondrej Selecký, huslistiek Lalitha a Nandini Muthuswami z Indie s hosťujúcim hráčom na perkusijný nástroj mridanga Sandeepom Sangameswaranom a arménsko-tureckého dua Vardan Hovanissian a Emre Gültekin doplneného o perkusionistu Marata Jeremiana.

Tradične dobrú atmosféru mal úvodný piatkový galakoncert v Ateliéri Babylon, ale aj dva víkendové showcaseové koncerty vo Véčku, kam niektorí účinkujúci priviedli časť svojej fanúšikovskej základne, čo vôbec nebolo na škodu. Formát účinkovania v rámci showcase prehliadky si užívala napríklad speváčka Ildikó Kali zo skupiny Romanika, podľa ktorej to bolo „hutné vystúpenie, plné hudby, menej slov, no bol tam priestor na improvizáciu a nečakané hudobné ornamenty.“ Prekvapenia priniesol aj záverečný trojkoncert v DK Zrkadlový háj, na ktorého konci vystúpila Ľudová hudba Pokošovci zo Šumiaca so svojimi hosťami – huslistkou a producentkou Janou Ambrózovou, huslistom Pavlom Trnkom a cimbalistom Milanom Hrončekom. Pokošovci do bodky naplnili očakávania skúsenej a zohratej kapely, keď dokázali rýchlo zareagovať aj na „rozkazovačku“ z publika. „Škoda, že som sa ženil pred viac ako 40 rokmi – teraz by som presne vedel, akú kapelu si zavolať na svadbu“, vyhlásil Francis Edwards z Írska, ktorý vystúpenie Pokošovcov označil za „viac ako dobré, viac ako obyčajné, viac ako len hudbu. Bol to naozajstný zážitok.“

Je pochopiteľné, že zahraničných návštevníkov viac zaujímali koncerty slovenských interpretov a skupín, zatiaľ čo domáci fanúšikovia obdivovali hlavne zahraničné hviezdy, vďaka ktorým mali možnosť zoznámiť sa s hudobnými štýlmi a nástrojmi, ktoré u nás nie sú obvyklé. A tak si mohol skutočný fanúšik hudby okrem návštevy koncertov aj podebatovať na workshope o juhoindickej karnatickej hudbe priamo s nositeľkami tejto hudobnej tradície alebo sa porozprávať po koncerte s mladým argentínskym umelcom, ktorý vystupuje pod menom Rumbo Tumba. Od Argentínčana by sa napríklad dozvedel, že v poslednej dobe dáva prednosť hraniu na festivaloch world music pred inožánrovými podujatiami práve preto, že tam nachádza veľa novej inšpirácie.

To, aký je celkový prínos festivalov tohto typu, veľmi dobre zhrnula hudobná vedkyňa a publicistka Zuzana Vachová vo svojej reportáži na stránke mojakultura.sk: „Každopádne – je zjavné, že world music je dnes trendom, ktorý má obrovský potenciál rozvíjať sa, búrať zaužívané hranice a rozmanité hudobné kultúry sveta poskytujú v dobe globalizácie presne to, čo dnešný poslucháč potrebuje: progresívnu muziku, ktorá zachováva autenticitu umenia a nepopiera korene, z ktorých vychádza.“

Vladimír „Potkan“ Potančok, hudobný redaktor Rádia_FM, PR WMFB
Foto: WMFB, Jana Krištofovičová a Monika Chupeková