Výstava Igora Kalného v Trenčíne pripomína odvahu tvoriť slobodne v čase neslobody

Výstava Igor Kalný / Nič než umelec v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne prináša retrospektívu tvorby výraznej osobnosti neoficiálnej výtvarnej scény 70. a 80. rokov. Je zároveň mementom doby, keď sloboda prejavu bola trestaná mlčaním, zákazmi a vylúčením z verejného života. Výstava je súčasťou programu Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026,  jej vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. novembra 2025 o 17:00, výstava potrvá do 18. januára 2026.

Rodák z Trenčína, Igor Kalný (1957 – 1987), patril k tým, ktorých tvorbu komunistický režim z ideologických dôvodov neuznával. Po absolvovaní Strednej priemyselnej školy grafickej v Bratislave mu bolo znemožnené pokračovať v štúdiu na vysokej umeleckej škole. Ako syn novinára a bývalého šéfredaktora Smeny Slava Kalného, ktorý po roku 1968 nesmel pôsobiť v médiách, bol aj Igor zaradený medzi „politicky nespoľahlivých“. Svoj talent preto rozvíjal mimo oficiálnych štruktúr, živil sa príležitostnými prácami a tvoril v súkromí.

Napriek tomu sa stal výraznou osobnosťou neoficiálnej výtvarnej scény – zúčastňoval sa Majstrovstiev Bratislavy v posune artefaktu a alternatívnych výstav, spolupracoval s Deziderom Tóthom, Otisom Laubertom, Mariánom Mudrochom či Milanom Bočkayom a udržiaval kontakty s českými a moravskými umelcami (Dalibor Chatrný, Jiří Valoch). Oficiálne vystavovať mohol len výnimočne – prvú samostatnú výstavu mal v roku 1981 v Csemadoku v Bratislave. Po roku 1989, čoho sa už nedožil, bol však zastúpený na väčšine veľkých prierezových výstav doma aj v zahraničí. 

Nič než umelec

„Kalného tvorbu nemožno vnímať oddelene od jeho životného príbehu, prežitého v atmosfére neslobody obdobia normalizácie. Je to príbeh mladého človeka, pre ktorého bola tvorba naliehavou potrebou – spôsobom, ako vyjadriť svoj nepokoj, hravosť aj premýšľanie o svete,“ hovorí kurátorka výstavy Daniela Čarná.

Výstava Nič než umelec predstavuje výber z jeho tvorby z obdobia rokov 1977 – 1987. Od pečiatkových kresieb s motívmi zvierat, ktorými ilustroval samizdatové vydanie Orwellovej Zvieracej farmy, cez práce s obkresľovanými predmetmi až po introspektívne autoportréty, v ktorých sa Kalný obrazne aj fyzicky „dotýka“ hraníc vlastného bytia.

„Výstava ponúka viacero rozmerov Kalného tvorby a jeho uvažovania. Poukazuje na pevné zázemie umelcov, vytvárajúce v časoch totalitného režimu „ostrovy pozitívnej deviácie“ , aj na rodinné prostredie, voči ktorému sa Kalný ako mladý človek vyhraňoval, no zároveň ho formovalo,“ dodáva kurátorka.

Normalizácia neobišla ani významného sochára

V Galérii Miloša Alexandra Bazovského od začiatku novembra prebieha aj výstava zakladateľskej osobnosti slovenského moderného sochárstva Rudolfa Uhra / STOPY. Hoci jeho výnimočná tvorba presahovala hranice vtedajšieho Československa – vystavoval v Montreale, Osake, Benátkach – tiež ju poznačili politické zásahy.

„Uhrov tvorivý rozlet  zastavilo ideologické oklieštenie kultúry v 70. rokoch. Pozastavili mu členstvo v Zväze slovenských výtvarných umelcov a obmedzili výstavnú činnosť. Jeho sochy na bratislavskom sídlisku Štrkovec, spolu s inými dielami, boli odstránené a zničené,“ hovorí kurátorka výstavy STOPY a historička umenia Katarína Bajcurová.

V čase, keď si Slovensko pripomína výročie Nežnej revolúcie, sa obe výstavy stávajú pripomienkou, že sloboda umenia nie je samozrejmosťou a treba ju chrániť.

Výstavy Igora Kalného aj Rudolfa Uhra v Galérii M. A. Bazovského sú súčasťou projektu   S koreňmi v Trenčíne, ktorý patrí do programu Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026. Projekt predstavuje známe mená slovenskej moderny aj súčasných mladých umelcov a umelkyne pôvodom z trenčianskeho regiónu. Trenčín 2026 finančne podporujú Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR. Partnerom je Európska únia.

Viac informácií o výstave nájdete kliknutím sem.
Viac v informácií o projekte S koreňmi v Trenčíne nájdete tu.

TS