Stredoeurópska hudobná akadémia eduMEMA 2012!

eduMEMA zaostruje predovšetkým na oblasť hudobnej interpretácie, s cieľom zvýšiť povedomie o tzv. historicky poučenej interpretácii hudby starších štýlových období. Majstrovské kurzy v Poprade a v Košiciach pod vedením medzinárodného tímu špičkových lektorov umožňujú študentom i mladým profesionálom získať v tejto sfére praktické zručnosti a udržiavajú dialóg medzi svetom interpretov-špecialistov na staré nástroje a hráčmi na moderných nástrojoch. Téma tohtoročných majstrovských kurzov spomínané dva interpretačné trendy ešte viac prepája – účastníci kurzov sa oboznámia s možnosťami uplatnenia princípov tzv. historicky poučenej interpretácie pri hre na moderných nástrojoch, s dôrazom na hudbu 18. storočia. Aj vybranou témou eduMEMA podčiarkuje, že nie je špecializovaným podujatím „starej hudby“, ale otvorenou platformou pre dialóg v oblasti hudobnej interpretácie.

eduMEMA ponúkne účastníkom majstrovských kurzov mimoriadne kvalitnú zostavu lektorov, medzi nimi niekoľko medzinárodných hviezd: huslistu Dmitri Berlinského, fagotistu a dirigenta Milana Turkoviæa, fagotistu Sergia Azzoliniho či klaviristu Alexeia Lubimova. Vyučovať tu bude aj charizmatický slovenský huslista Miloš Valent, umelecký vedúci súboru Solamente naturali ako aj viacerí pedagógovia Konservatorium Wien University, Oddelenia starej hudby.

eduMEMA 2012 nadväzuje na Stredoeurópsku hudobnú akadémiu MEMA 2009 (Mitteleuropäische Musik Akademie), ktorá sa pred tromi rokmi konala v Poprade.

Okrem otváracieho koncertu pripravila eduMEMA pre verejnosť zaujímavú koncertnú ponuku v Poprade, Košiciach a v Bratislave: trilógiu Beethoven Plus klaviristov Alexeia Lubimova a Alexeia Zueva, koncertnú prezentáciu kópií dobových fortepian Paula McNultyho v interpretácii rusko-americkej klaviristky Viviany Sofronitskej, koncerty účastníkov kurzov a záverečný festivalový galakoncert eduMEMA. Súčasťou majstrovských kurzov budú prednášky, workshopy, okrúhle stoly, happening ako aj kontinuálne vzdelávanie pre pedagógov základných umeleckých škôl a konzervatórií.

Paralelne s majstrovskými kurzami pre hudobníkov otvára eduMEMA v Poprade aj kurz reportážnej fotografie českého fotografa Jana Šibíka a na jeseň pripravuje majstrovský kurz tureckého choreografa Mustafu Erdogana.

eduMEMA pre verejnosť:

2. mája 2012, Poprad
Otvárací koncert eduMEMA 2012
Dobové a moderné nástroje v barokovom dialógu
Dmitri Berlinsky – moderné husle, Ulli Engel – barokové husle, Miloš Valent – barokové husle, Michael Posch – zobcová flauta, Sergio Azzolini – barokový fagot, Andreas Helm – barkový hoboj, Reinhard Czasch – baroková priečna flauta, Soma Dinyes – čembalo J. S. Bach, A. Vivaldi, G. F. Händel, J. F. Fasch, G. Ph. Telemann

3. mája 2012, Poprad / 4. mája 2012, Košice
„Five Pianos“
Koncertná prezentácia unikátnych kópií dobových klávesových nástrojov Paula McNultyho Viviana Sofronitsky, fortepiano C. Ph. E. Bach, L. van Beethoven, F. Schubert, F. Chopin, F. Liszt

3. mája 2012, Poprad / 4. mája 2012, Košice
Výstava hudobných nástrojov Paula NcNultyho
Unikátna výstava kópií klávesových nástrojov z 18. a 19. storočia z dielne špičkového výrobcu P. McNultyho, spojená s koncertnou prezentáciou V. Sofronitskej

3. mája 2012, Poprad
„Beethoven Plus“: Forma
1. časť trilógie uvádzajúcej Beethovenovu hudbu a diela autorov 20. storočia v konfrontácii dobového fortepiana a moderného klavíra Alexei Lubimov – klavír, Alexei Zuev – fortepiano L. van Beethoven, I. Stravinskij, A. Schönberg, G. Ustvolskaja, K. Stockhausen

4. mája 2012, Košice
„Beethoven Plus“: Filozofia
2. časť trilógie uvádzajúcej Beethovenovu hudbu a diela autorov 20. storočia v konfrontácii dobového fortepiana a moderného klavíra Alexei Lubimov – klavír, Alexei Zuev – fortepiano  L. van Beethoven, Ch. Ives

5. mája 2012, Poprad
Komorný koncert študentov a umelcov eduMEMA 2012

6. mája 2012, Poprad / 7. mája 2012, Košice
Záverečný koncert eduMEMA 2012
„Od Malej nočnej hudby k Stravinskému: poučene“
Sergio Azzolini – fagot, Dmitri Berlinsky – husle
„Dobový“ a „moderný“ ansámbel eduMEMA v spolupráci s Musikou Cassoviou a Konservatorium Wien University, dirigent Milan Turkoviæ W. A. Mozart, G. Ph. Telemann, J. F. Fasch, C. Ph. E. Bach, J. S. Bach, I. Stravinskij

2.–8. mája 2012, Poprad–Košice
Hudobné happeningy v uliciach a historických interiéroch
Interdisciplinárne hudobné „prechádzky“ pre rodiny s deťmi

9. mája 2012, Bratislava
„Beethoven Plus“: Expresia
3. časť trilógie uvádzajúcej Beethovenovu hudbu a diela autorov 20. storočia v konfrontácii dobového fortepiana a moderného klavíra Alexei Lubimov – klavír, Alexei Zuev – fortepiano L. van Beethoven, B. Bartók, J. Adams, A. Webern

+ výstava fotografického kurzu J. Šibíka (termín bude oznámený)
+ verejné prezentácie majstrovského kurzu choreografa Mustafu Erdogana (termín bude oznámený)

lektori eduMEMA:

Milan Turkoviæ (orchestrálny workshop/dirigovanie, Rakúsko) je jedným z mála fagotistov, ktorým sa podarilo získať naozajstné svetové renomé. Množstvo jeho nahrávacích aktivít je vskutku obdivuhodné: 15 sólových CD, takmer 40 nahrávok ako člen komorných ansámblov a viac než 200 titulov ako člen Concentus Musicus Wien pod vedením Nikolausa Harnoncourta. Ako sólista sa predstavil prakticky vo všetkých významných hudobných centrách, spolupracoval s poprednými orchestrami, vrátane Viedenských symfonikov, Štokholmskej filharmónie, Bamberských symfonikov, Mníchovskej filharmónie, Orchestre de la Suisse Romande, Stuttgartského komorného orchestra, Saint Louis Symphony Orchestra, Chicago Symphony Orchestra, English Concert, I Solisti Italiani a NHK Symphony Tokyo, pod vedením špičkových dirigentov, ako napr. Christoph Eschenbach, Carlo Maria Giulini, Nikolaus Harnoncourt, Neville Marriner, Trevor Pinnock či Wolfgang Sawallisch. Bol zakladajúcim členom Ensemble Wien-Berlin a je stále členom Concentus Musicus Wien ako aj Chamber Music Society v Lincolnovom centre v New Yorku. Ako dirigent spolupracoval s Viedenskými symfonikmi, s Radio Symphonie Orchester Wien, s Viedenským komorným orchestrom, s Camerata Salzburg, milánskym Verdiho orchestrom, s Orchestra Sinfonica di Roma, s Taiwanským národným orchestrom, s Tokijským metropolitným orchestrom, s Českou filharmóniou a ď. Uskutočnil turné po USA s Wyntonom Marsalisom, ktorý mu venoval svoje Kvinteto pre fagot a sláčikové kvarteto „Meeelaan“. Jeho diskografia zahàňa štyri nahrávky Mozartových fagotových koncertov, koncerty C. Maria von Webera, päť Vivaldiho koncertov, koncerty J. Ch. Bacha a Koželuha, A Fiddler´s Tale Wyntona Marsalisa či profilové 2-CD Bassoon Extravaganza. jeho najnovšie CD, na ktorom diriguje Selmer Saxharmonic, získalo prestížnu cenu Echo Klassik Award. R. 2009 zaradil japonský časopis Ongaku no Milana Turkoviæa do zoznamu najzaujímavejších dirigentov. V rakúskej televízii ORF moderoval dva roky vlastnú reláciu. Je autorom troch kníh.

Sergio Azzolini (fagot, Taliansko) je jedným z najprogresívnejšívnejších a najvšestrannejších fagotistov súčasnosti. Študoval na Konzervatóriu Claudia Monteverdiho v Bolzane (Romano Santi) a na Hudobnej univerzite v Hanoveri (K. Thunemann). Zvíťazil na viacerých súťažiach, vrátane súťaže C. M. von Webera, Pražskej jari či súťaže ARD. Desať rokov bol členom kvinteta Ma’alot. Popri sólovej kariére moderného fagotistu sa intenzívne venuje starej hudbe a hraniu na dobových nástrojoch. Ako barokový fagotista je členom skupiny kontinua v Ensemble Baroque de Limoges, vedenom Christophom Coinom. Ako sólista pravidelne spolupracuje so súbormi Sonatori de la Gioiosa Marca, L‘ Aura Soave di Cremona, La Stravaganza Köln a je stálym členom komorného súboru Parnassi Musici. V rokoch 2002-2007 bol umeleckým riaditeľom Kammerakademie Potsdam. Množstvo nahrávok Sergia Azzoliniho charakterizuje výnimočný štýlový diapazón a početné ocenenia. Od r. 1998 je pedagógom fagotovej a komornej hry na Hochschule für Musik v Baseli.

Dmitri Berlinsky (husle, Rusko/USA) študoval husle na moskovskom Konzervatóriu u Viktora Tretiakova, Jevgenija Čugajeva a Nauma Latinského. Po absolutóriu získal pozvanie na Julliard School, kde študoval u Dorothy DeLay a Masao Kawasakiho. R. 1985 vstúpil na medzinárodnú scénu ako najmladší víťaz Paganiniho súťaže v Janove. Nasledujúce triumfy na súťaži v Montreali (Grand Prix), Čajkovského súťaži v Moskve a na súťaži Kráľovnej Alžbety v Bruseli vyústili do spolupráce s významnými orchestrami v Európe, Rusku, Amerike a na Blízkom východe. Dmitri Berlinsky účinkoval v najvýznamnejších koncertných sálach: v Carnegie Hall a Avery Fisher Hall v New Yorku, v tokijskej Suntory Hall, vo Veľkej sále moskovského Konzervatória, v lipskom Gewandhause, v Berlínskej filharmónii, v mníchovskom Herkulessaal, v Palais des Beaux Arts v Bruseli, v Beethovenej sále v Bonne či v Teatro Colón v Buenos Aires. K jeho najdôležitejším účinkovaniam patrí spolupráca s Ruským národným orchestrom, Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu, s Petrohradskou filharmóniou, so Staatskapelle Berlin, Seoul Philharmonic, Montreal Symphony, Sinfonia Toronto, New York Chamber Symphony, s Lipským rozhlasovým orchestrom, Belgickým národným orchestrom, Weimar Staatskapelle, s orchestrom Flámskej opery či s orchestrom Sinfonia Siciliana. Je umelcom a pedagógom College of Music na Michigan State University. Prednáša a učí na majstrovských kurzoch po celom svete.

Miloš Valent (husle, Slovensko) študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline (Bohumil Urban) a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Bohdan Warchal). Vďaka záujmu o starú hudbu sa jeho prvým pôsobiskom stal slovenský súbor Musica aeterna (1982–1998). Ďalšie skúsenosti v oblasti poučenej interpretácie starej hudby získaval pôsobením vo viacerých zahraničných súboroch. Roku 1995 založil vlastný súbor Solamente naturali. Solamente naturali je flexibilné teleso (od komorných zostáv až po barokový orchester), špecializujúce sa na interpretáciu hudby 17. a 18. storočia na dobových nástrojoch. Názov telesa „Jednoducho prirodzene“ je synonymom umeleckého kréda Miloša Valenta. Spontánnosť, prirodzenosť až naturalizmus sú jeho základnými východiskami pri oživovaní starých partitúr. Často uplatňuje aj svoju schopnosť improvizovať a odvoláva sa na folklórnu tradíciu. Miloš Valent od roku 1993 pravidelne spolupracuje s prominentným súborom Tragicomedia a od roku 1997 je koncertným majstrom orchestra Teatro Lírico. Dlhoročné umelecké partnerstvo s významným americkým lutnistom a umeleckým vedúcim spomínaných telies Stephenom Stubsom vyústilo do vzniku viacerých projektov pre husle a lutnu. Dôležitá je aj Valentova spolupráca s brémskym ansámblom Fiori Musicali (koncertný majster), s londýnskym Tirami Su, De Nederlandse Bachvereinigung Utrecht, Musicalische Compagney Berlin, s pražskými súbormi Musica Florea a Ritornello. Pedagogicky pôsobil na Musik Högskolan v Malmö, Conservatoire de Musique v Ženeve, Hochschule für Kunst v Brémach a na Týnskej škole v Prahe. Nahral 3 CD pre vydavateľstvo ECM. Valentova zakorenenosť vo folklórnej tradícii a schopnosť improvizovať sú prirodzenými predpokladmi pre jeho hudobnícku všestrannosť. Okrem starej hudby sa venuje aj rôznym medzižánrovým projektom (Chassidic Songs), spolupracuje napr. s nórskym jazzovým hudobníkom Jonom Balkem .

Ulli Engel (husle, Rakúsko) študovala na viedenskej Musikhochschule u Ernsta Kovacica a na londýnskej Royal College of Music u Andrewa Manzeho. Účinkuje v renomovaných súboroch starej hudby, ako English Concert, English Baroque Soloists, Academy of Ancient Music, Les Arts Florissants, Balthasar Neumann Ensemble a Concentus Musicus Wien. Pravidelne koncertuje po Európe ako členka komorných telies a sólistka. R. 2000 založila komorný súbor Saitsiing, špecializujúci sa na hudbu viedenského cisárskeho dvora konca 18. storočia. Prvé CD súboru pod názvom Appasionata získalo cenu Pasticcio, udeľovanú rakúskou televíznou a rozhlasovou spoločnosťou ORF. Od r. 2001 je Ulli Engel koncertnou majsterkou Wiener Akademie a Capella Leopoldina v Grazi. Vyučuje barokové husle na Konservatorium Wien University a na majstrovských kurzoch na Rakúskej barokovej akadémii v Gmundene, Čajkovského konzervatóriu v Moskve, na Festwochen für Alte Musik v Innsbrucku, Hochschule für Musik und Theater v Zürichu a na MEMA/EduMEMA v Poprade.

Alexei Lubimov (klavír, Rusko/Rakúsko) objavil po štúdiách u Heinricha Neugauza silnú afinitu k dvom polohám klávesového repertoáru a interpretácie – k barokovej hudbe na dobových nástrojoch a k hudbe 20. storočia. Zameranie sa na starú a novú hudbu mu však nezabránilo v tom, aby sa stal špičkovým interpretom hudby klasicizmu a romantizmu. Po politickom uvoľnení v Sovietskom zväze v 80. rokoch sa Alexei Lubimov čoskoro etabloval medzi svetovú špičku, koncertujúc po Európe, Severnej Amerike a Japonsku. Účinkoval s poprednými orchestrami, ako napr. s Helsinskou filharmóniou, Izraelskou filharmóniou, Mníchovskou filharmóniou, Los Angeles Philharmonic, Petrohradskou filharmóniou, Ruským národným orchestrom či Royal Philharmonic Orchestra pod taktovkou popredných dirigentov, vrátane Vladimira Ashkenazyho, Neeme Järviho, Kirilla Kondrashina, Christophera Hogwooda, Charlesa Mackerrasa, Kenta Nagana, Rogera Norringtona a Marka Janowského. Na dobovom nástroji účinkoval s Orchestra of the Age of Enlightenment, Wiener Akademie a s Collegium Vocale Gent. K jeho posledným úspechom patria napr. koncerty s Birmingham Symphony Orchestra, s Ruským národným orchestrom, s Tonkünstlerorchester ako aj množstvo sólových recitálov. S Haydn Sinfonietta uskutočnil turné, na ktorom uvádzal Mozartove koncerty, s Camerata Salzburg účinkoval v New Yorku pod taktovkou Sira Rogera Norringtona. Na Salzburskom festivale uviedol Skriabinovho Prometea. Jeho nahrávky vyšli vo viacerých vydavateľstvách, vrátane Melodie, Erato, BIS a Sony. Od r. 2003 pravidelne nahráva pre ECM, kde zrealizoval niekoľko pozoruhodných nahrávok s hudbou Liszta, Glinku, C. Ph. E. Bacha, Cagea, Mansuriana, Stravinského, Šostakoviča, Silvestrova, Pärta či Ustvoľskej.

Alexei Zuev (klavír, Rusko/Rakúsko) získal hudobné vzdelanie na hudobnej škole v Petrohrade, na miestnej prípravke na konzervatórium a na špeciálnom inštitúte pre nadaných žiakov. R. 2000 sa stal žiakom Alexeia Lubimova na Mozarteu v Salzburgu. Vďaka rýchlemu napredovaniu získal už r. 1999 druhú cenu (pri neudelení prvej) na Medzinárodnej súťaži S. Prokofieva v Petrohrade. R. 2002 získal štipendium na London Piano Competition, nasledovalo víťazstvo na Kissingerskej klavírnej olympiáde v Bad Kissingene r. 2004 a o štyri roky neskôr piate miesto na Medzinárodnej súťaži Sviatoslava Richtera v Moskve. Zuevove úspechy vyvrcholili r. 2009 získaním druhej ceny na Súťaži Gézu Andu v Zürichu. Zúčastnil sa na viacerých majstrovských kurzoch: na Medzinárodnej letnej akadémii v Salzburgu, na beethovenovských majstrovských kurzoch, založených Wilhelmom Kempffom v Positane a na Hudobnom tábore v Toblachu. V r. 2001 a 2005 získal štipendium od výrobcu klavírov Bösendorfer a r. 2003 bol štipendistom viedenského Centra Herberta von Karajana. Koncertuje po celej Európe s rozsiahlym repertoárom, siahajúcim od Bacha cez viedenských klasikov, romantizmus až k príležitostným exkurziám do súčasnej hudby.

Soma Dinyés (čembalo, Maďarsko) absolvoval r. 1999 štúdium zborového dirigovania na Lisztovej akadémii v Budapešti. Počas štúdií ho pedagogička Zsuzsa Pertis priviedla k čembalovej hre a interpretácii starej hudby. R. 2007 získal na Lisztovej akadémii doktorát z hudobnej teórie. R. 1995 založil zbor a komorný orchester Ars Longa s cieľom zvýšiť úroveň historicky poučenej interpretácie v Maďarsku. Súbor nahral viaceré CD a pravidelne účinkuje na domácich festivaloch. Soma Dinyés pravidelne hosťuje vo väčšine budepeštianskych orchestrov, vrátane Budapeštianskeho festivalového orchestra, Lisztovho komorného orchestra, Komorného orchestra Ferenca Erkela a spolupracuje aj s Mendelssohnovým komorným orchestrom vo Veszpréme. Účinkuje v barokových súboroch, ako Musica profana, Aura Musiclae, Hortus Musicus a Sonatores Pannoniae. Je členom slovenského súboru Solamente naturali, s ktorým absolvoval množstvo koncertov v európskych krajinách. R. 2009 založil so Zsoltom Szabóom Arion Consort, zameraný na consortový violový repertoár. Od r. 1999 vyučuje solfeggio a hudobnú teóriu na Bartókovom konzervatóriu v Budapešti.

Luciano Contini (gitara/lutna, Taliansko/Rakúsko) sa, po skončení štúdia gitary u Armanda Marrosu a Oscara Ghigliu (1980) a získaní viacerých ocenení, začal špecializovať na interpretáciu renesančnej a barokovej hudby a svoju pozornosť sústredil výlučne na lutnu. Po získaní diplomu cum laude z hudobnej vedy na Bolonskej univerzite pokračoval r. 1982 v štúdiách na Schola Cantorum Basiliensis u Hopkinsona Smitha, Eugena Dombois a Jespera Christensena. Jeho bohatá koncertná činnosť ho priviedla na významné pódiá v Európe, Amerike a v Japonsku, napr. do Gesellschaft der Musikfreunde a Konzerthausu vo Viedni, do Théâtre des Champs-Elysées v Paríži, do berlínskej Štátnej opery či do Teatro alla Scala v Miláne, kde účinkoval s Bruceom Dickeym, Chiarou Banchini, Jesperom Christensenom, René Clemencicom, Jordi Savallom, Riccardom Mutim a ďalšími. Ako sólista a komorný hráč figuruje na mnohých CD nahrávkach, rozhlasových a televíznych záznamoch. Jeho sólové CD s Alessandrom Piccininim a Giovanni Zambonim získali uznanie medzinárodnej kritiky. Luciano Contini je pedagógom historicky poučenej interpretácie na viedenskej Hochschule für Musik und darstellende Kunst a vedúcim lutnovej triedy na Konservatorium Wien University.

Reinhard Czasch (priečna flauta, Rakúsko) sa od začiatku svojej kariéry špecializuje na historicky poučenú interpretáciu. Je členom súborov Concentus Musicus, Haydn Sinfonietta, Ensemble Lyraand Die Instrumentisten a pravidelne spolupracuje s Das Neue Orchester a L´Arte del Mondo. Bol umeleckým vedúcim Wiener van Swieten-Ensemble a založil súbor Ventus lucundus. Je umeleckým riaditeľom festivalu Wachauer Barocktage. Reinhard Czasch založil v rámci MEMA 2009 v Poprade slovenskú triedu traversa, ktorá pokračuje pravidelnými kurzami.

Michael Posch (zobcová flauta, Rakúsko) študoval zobcovú flautu na Štátnom konzervatóriu Korutánska, na viedenskej Hochschule für Musik und Darstellende Kunst a na Staatliche Hochschule für Musik v Trossingene (u Keesa Boekeho). Koncertoval v európskych krajinách, v Izraeli, Libanone, Sýrii, Jordánsku, Maroku, Turecku, Kanade, Taiwane, Dubaji, Spojených arabských emirátoch a v Iráne. Ako sólista a člen rôznych súborov starej hudby (Accentus, Oni Wytars, Clemencic Consort či Concentus Musicus Nikolausa Harnoncourta) má za sebou viac než 60 nahrávok na CD, pre rozhlasové stanice a televízie. Od r. 1991 je riaditeľom medzinárodného súboru Ensemble Unicorn. Michael Posch je hosťujúcim profesorom majstrovských štúdií stredovekej hudby na Fontys Conservatorium v holandskom Tilburgu a od r. 1995 vyučuje zobcovú flautu a starú hudbu na Konservatorium Wien Privatuniversität, od r. 1998 ako vedúci oddelenia starej hudby. Zobcovú flautu a starú hudbu vyučuje aj na majstrovských kurzoch, napr. na Vyššom inštitúte pre západnú hudbu v Damasku, na Kráľovskom konzervatóriu v Ammáne, na Kráľovskom konzervatóriu v Bruseli, Konzervatóriu v Klagenfurte či na Čajkovského konzervatóriu v Moskve.

Andreas Helm (hoboj, Rakúsko) absolvoval r. 1999 štúdium zobcovej flauty, hoboja a metodológie u Carin van Heerden na Brucknerovom konzervatóriu v Linzi. R. 2002 ukončil štúdium barokového hoboja u Alfreda Bernardiniho na amsterdamskom Konzervatóriu. V rokoch 2001-2003 bol prvým hobojistom a sólovým hráčom na zobcovej flaute v European Union Baroque Orchestra. Je členom tria Tricorders, súboru Rossi Piceno Baroque Ensemble a ansámblu Schikaneders Jugend, ktoré sa špecializuje na alpskú ľudovú hudbu z prelomu 18. a 19. storočia. Ako hobojista a hráč na zobcovej flaute hrá vo viacerých európskych orchestroch, vrátane Wiener Akademie, L’Orfeo Barockorchester, Les Talens Lyriques, Freiburger Barockorchester, Concerto Köln, Concentus Musicus Wien a Irish Baroque Orchestra. Je nositeľom viacerých medzinárodných ocenení, napr. Premio Bonporti z Rovereta a Gradus ad Parnassum z Eisenstadtu. Andreas Helm vyučuje barokový hoboj na Konservatorium Wien University, na Kunstuniversität Graz a na Letnej škole barokovej hudby Aestas Musica v chorvátskom Varaždine.

Jörg Zwicker (violončelo, Rakúsko) študoval violončelo u Hildgund Posch na Kunstuniversität v Grazi a violu da gamba u José Vazqueza na viedenskej Hochschule für Musik und darstellende Kunst. Od r. 1985 sa venuje starej hudbe. Intenzívne štúdium barokového violončela a historicky poučenej interpretácie absolvoval u Jaap ter Lindena na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu a u Christopha Coina na Schola Cantorum Basiliensis.
R. 1985 založil súbor starej hudby Musica Antiqua Graz, ktorý sa r. 1992 pretransformoval do súboru Capella Leopoldina. V rokoch 1988-1992 bol členom súboru Capella Savaria. Je zakladajúcim členom súborov Musica Poetica, Il Parnaso Musicale a Capella Musicae. Spolupracoval s významnými dirigentmi, ako napr. Nikolaus Harnoncourt, Nicholas McGegan, Fabio Luisi, Eric Ericson, Barthold a Sigiswald Kuijkenovci, Konrad Junghänel, Johannes Prinz a Erwin Ortner. Ako hráč na barokovom violončele a dirigent vystúpil s mnohými súbormi a orchestrami po celej Európe, v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, v Indii, Kanade a USA. Jeho meno figuruje na štyroch desiatkach CD a viacerých televíznych a rozhlasových nahrávkach. Od r. 1995 vyučuje Jörg Zwicker barokové violončelo na Oddelení starej hudby na Konservatorium Wien University a je vysokoškolským pedagógom violončela, komornej hudby a dirigovania na Kunstuniversität v Grazi.

Petr Maceček (komorná hra, Česká republika) študoval husle na Akadémii múzických umení v Prahe u Václava Snítila. Zvíťazil na viacerých domácich súťažiach a získal zvláštnu cenu na Wieniawského súťaži v Poľsku. V rokoch 1988-1993 bol koncertným majstrom Slovenského komorného orchestra pod vedením Bohdana Warchala. Ako umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana nahral množstvo CD pre spoločnosť Naxos. So spomínanými orchestrami účinkoval ako sólista na významných pódiách – v Mníchove, Liverpoole, Londýne, New Yorku, Tokiu, Hongkongu, Soule, Paríži, Ríme a vo Viedni. Ako sólista spolupracuje aj s Českou filharmóniou. V rokoch 1997-2002 bol umeleckým vedúcim Pražského komorného orchestra, najvýznamnejšieho českého telesa hrajúceho bez dirigenta. Ako umelecký vedúci, koncertný majster, komorný hráč či sólista sa objavuje na množstve nahrávok vydavateľstiev Supraphon, Opus, Calliope, Naxos, EMI Records, Českého rozhlasu a ď. Od r. 2000 je členom známeho Talichovho kvarteta.

Jan Šibík (Česká republika) je prominentným českým fotografom, špecializujúcim sa na reportážnu forografiu. Publikuje pre mienkotvorný český týždenník Reflex. Od r. 1985 uskutočnil viac než 200 ciest po celom svete. Zachytil kľúčové okamihy posledných rokov – vojnové konflikty v Afganistane, Bosne, Kosove, Čečensku, hladomory a genocídy v Afrike, zemetrasenie na Haiti, povodne v Pakistane, zvolenie Baracka Obamu či prebiehajúcu arabskú revolúciu. Vydal tri fotografické publíkácie a knihu Stories. Logickým vyústením jeho ciest býva aj organizácia humanitárnych akcií. V česko-slovenskej súťaži Czech Press Photo získal v rôznych kategóriách už 42 ocenení. R. 2004 obsadil na prestížnej medzinárodnej súťaži World Press Photo 3. miesto v kategórii Športové príbehy. Vystavoval na takmer 60 samostatných výstavách. Je pozývaný do porôt domácich a medzinárodných fotografických súťaží.

Mustafa Erdoğan (Turecko) študoval filozofiu a manažment na ankarskej Univerzite Hacettepe a na Univerzite Gazi a ľudové tance na Univerzite Bilkent. Už počas štúdií sa venoval ľudovému tancu v domácich i zahraničných súboroch, s ktorými získal viaceré ocenenia. R. 1999 založil najväčšiu tureckú súkromnú tanečnú skupinu Sultans of the Dance, ktorá sa o dva roky neskôr transformovala do súboru Fire of Anatolia. Mimoriadne úspešný projekt s takmer stovkou tanečníkov prepája ľudový a moderný tanec s prvkami baletu v efektnom rámci špičkovej pódiovej show. Fire of Anatolia má od svojho vzniku za sebou viac než 3000 predstavení v 80 krajinách.

Zdroj: Zuzana Lehotská, Sekcia PR a médiá, Košice 2013, n. o.
Publikoval: Redakcia GREGI.NET