Starú plaváreň „zaplavilo“ mix-mediálne umenie Petra Rónaia.

Prvý titul vo výstavnej dramaturgii roka 2014 v košickej Kunsthalle/Hale umenia je rozsiahla prezentácia popredného mix-mediálneho umelca Petra Rónaia (1953) pod názvom Len pre plavcov…

„Je to ojedinelý retrospektívny zostrih tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému, ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie),“ priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje. Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec – X, anti-art, de-inštalácia). Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku. Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von, z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011). Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám, rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992; Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).

ronai

Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia – zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami. Táto posadnutosť prináša autoport-tréty, potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie (Moscow Dada, 1986; Alter ego, 1993; Hlava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“ prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a video záznamníky hlavúňov (Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či mentálne MORfium? O pamätnú izbu utopistických ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?

Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.

Kurátor výstavy: Vladimír Beskid
Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014

PETER RÓNAI

Peter Rónai zaujíma výnimočné miesto vo formovaní alternatívnych kanálov neverbálnej komunikácie, ich „obrazoboreckých“ modelov súčasného výtvarného myslenia. Prináša nové „in-formácie“ prostredníctvom presadzovania techno-obrazov a videa pri relativizovaní samotného poňatia umenia v dnešnej spoločnosti.

Zo širokého spektra vizuálnych aktivít Petra Rónaia nakoniec dominantnou oblasťou jeho tvorby sa stáva elektronický obraz a video umenie, v ktorých osobitým spôsobom reflektuje „slovenskú virtuálnu realitu“ a samotný jazyk média.

Od konca 70. rokov 20. storočia absorboval podnety dada-poézie, hnutia fluxus, konceptuálneho a procesuálneho umenia. Zároveň rozpracúva niekoľko stratégií, kde otvára problém prerastania života a umenia, otázky novej transkripcie a distribúcie ideí s relativizovaním samotnej podstaty umenia (anti – artu). Autor tvorí rad objektov a inštalácií, v ktorých definuje svoje intelektuálne pozície: dadamemorial, post-duchamp, second hand art, art strike, no art today a pod… Ide skôr o proces výskumu umeleckej komunikácie, o vytvorenie istého mentálneho pásma (ako artefaktu), o prezentáciu idey, nie jej reprezentáciu.

Programovo buduje racionálnu idea-lógiu, kde je nosná tvorivá a jazyková hra, spochybňovanie, irónia, paradox, inverzia vzťahov, gesto negácie nevynímajúc. Predovšetkým autor sleduje narúšanie ustálených estetických kategórií a prekračovanie rámcov a hraníc. Jeho výtvarné výstupy majú intermediálny charakter. Register jeho aktivít je široký: objekty, ready-mades, antiobrazy, environmenty, texty, fotografie a videopráce.

Od konca 80. rokov zohráva pioniersku rolu pri tvorbe objektov a inštalácií so zapojením média videa. Charakteristické je využívanie malých LCD monitorov v nekonvenčných umiestneniach a situáciách, kde prináša nové čítanie kultúrnych kontextov. V rámci stratégie sebamystifikácie a sebamodifikácie často vkladá vlastné fotografie tváre – autoportfólia autoportrétov vlastného „alter ego“. V poslednom období vťahuje do tejto hry hybridnej identity a zmnoženia aj diváka, ktorý je snímaný kamerou a vníma sám seba na obrazovke v nastolenej situácií.

Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal. – narodený 1953 v Budapešti, štúdiá: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93 spoluzakladateľ a člen skupiny „Nová vážnosť“ (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom). Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne, Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Je zastúpený v mnohých popredných zbierkach a galériách (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997; Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.

Zdroj: Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry