„Ešte doobeda chlapci cvičili, preto boli trošku unavení, ale zvládli to. Špecifikom obidvoch skupín je , že ich zostavy sa stále menia. Jedni žiaci zo školy odchádzajú a zároveň na ich miesta prichádzajú ďalší. Niektorí pri hudbe ostanú, iní to vzdajú, no snažím sa im dať základy, aby v prípade záujmu, mali na čom postaviť svoju kariéru,“ zdôraznil vedúci záujmového krúžku Svetozár Pavlík.
Naopak, ostrieľanou formáciou je Liquid Princess. Ako sa partia produkujúca postgrunge/metal z Košíc definovala vo vizitke v prihláške, hrajú hudbu založenú na tvrdších riffoch s melodickým, aj nemelodickým spevom. „Vo Svidníku sme hrali už pred rokom s ukrajinskou skupinou Rura a atmosféra tu bola naozaj výborná. Do tejto súťaže sme sa rozhodli prihlásiť aj kvôli tomu, že v Holičstve je vždy skvelá nálada a i po dnešku môžem povedať, že ľudia opäť nesklamali,“ vysvetľoval Luki Dulina.
Okrem práce na vlastnom životopise organizuje Luki Dulina undergroundový festival Traktor Fest, plus ostatní stíhajú hosťovať aj v iných projektoch. Pre lepšiu ilustráciu doplníme, že bubeník Igi Takáč získal odporúčanie od poroty na postup do finále nielen s Liquid Princess, ale tiež s Kristínou Zakuciovou & the Ringotones. Popri tom všetkom si ešte dokážu nájsť čas na zmyselnú komunikáciu s internetom, ktorý im pomohol k názvu kapely. „Raz sme si sadli ešte s naším bývalým bubeníkom Maťom Bolčom a internetom, z čoho nakoniec vznikol náš názov. Najskôr nám vyhodilo Liquid Princess and her revenge, čo sme si skrátili na Liquid Princess,“ konštatoval tajuplne gitarista Laci Šefčík.
Sobotňajšie, 6. kolo, sa do histórie 4. ročníka zapíše rekordnou porciou 1 355 km, ktoré museli súťažiaci precestovať, kým dorazili do Svidníka. Významnou porciou k tomuto číslu prispeli noXcuse zo Žiliny. V roku 2009 kapela absolvovala turné s írskou formáciou Dweeb, no po odchode speváčky sa z funky rocku pretransformovali na alternative rock. Z histórie noXcuse zaujalo, že s prvými skúškami začali v kostole, ktorý navštevujú. Nová kapitola sa im otvorila, keď spolu s ďalšími priateľmi prerobili bývalý striptízový disco bar na Escape Club, kde sa dnes nepodáva alkohol, v interiéri sa nefajčí a priestor využívajú mladé stredoškolské kapely na skúšky, koncerty, či ďalšie umelecké aktivity.
Ako J. Máhrik vysvetlil, na rozdiel od iných miest, alebo regiónov, v Žiline kultúrne aktivity stagnovali, preto sa túto situáciu rozhodli zmeniť. Ako cestu si zvolili neziskový projekt financovaný z grantov a pomocnú ruku podala aj samospráva. „Escape Club je umiestnený pod zemou v centre mesta, kde je aj dopravný lievik. Môžeme hrať pokojne do štvrtej rána a 3 kW aparatúry vyženú maximálne myši. Keďže je nám jasné, že v stredoškolskom veku rodičia nemusia každého pustiť na koncert, ponúkame možnosť sledovať dianie v klube prostredníctvom live prenosu na internete. Stačí si nás nájsť na facebooku, alebo si kliknúť na náš web a koncert si pustia doma na počítači. Dokonca, keď kapela dohrá a príde domov, môže si vlastné vystúpenie pozrieť zo záznamu. Zatiaľ na to máme veľmi dobré ohlasy, dokonca nás sledovali aj naši priatelia v USA, ktorí tam boli na stáži a túto možnosť kontaktu s domovinou si veľmi pochvaľovali,“ uviedol J. Máhrik.
Z obce Liptovská Osada, ktorá sa nachádza medzi Donovalmi a Ružomberkom, pricestovala LES’NAZMES. Jej posledná štúdiová nahrávka pod producentskou taktovkou Laca Lučeniča je z roku 2007. Na ďalšie tri roky sa však kapela zo scény vytratila a ich návrat sa udial spontánne bez prvoplánových ambícií. V tvorbe štvorice hudobníkov cítiť dlhoročné skúsenosti a nadhľad nielen v hudbe, ale i živote, čo sa premieta aj do bezprostredného a úprimného prejavu pri interpretácii skladieb, ktorých základ tvoria výrazné melodické linky.
Samostatnou geografickou kapitolou je Ranné Toporenie. Kapela si ako domácu adresu uvádza Trnavu, no jej členovia sa v slovenskom Ríme stretli z Michaloviec, Komárna, Banskej Bystrice, Zelenča a spevák Juraj Tauber pochádza z Ružomberka, býva v Skalici a pracuje v Galante. V ich kombinácii funky, jazzu, rocku a blues sa ukrýva neriadená dávka recesie, čo podporili i jednotnými košeľami z originálneho vojenského pyžama. Chlapci však stihli na dvorného textára a skladateľa J. Taubera prezradiť, že od narodenia dcéry sa začal venovať aj filozofickejším témam. Hoci názov Ranné Toporenie môže vyvolávať rôzne asociácie, jeho pôvod vychádza z konkrétnej udalosti. „Chodím hrať streetball a raz ráno sme prišli domov po kamaráta, ktorý nám otvoril ešte rozospatý. Keďže vyšiel iba v kraťasoch, niekto zahlásil, aha aké má ranné toporenie. Mne sa tento termín zapáčil a keď sme zakladali kapelu, stavil som všetko na túto kartu. Povedal som si, že buď prerazíme s týmto, inak veľmi zapamätateľným, menom, alebo to vypáli inak, no žiadnu inú alternatívu som v názve nechcel. Najhoršie na tom je, že veľa ľudí si pod Ranným Toporením predstavuje vulgarizmus. Pri tom ide o krásny medicínsky výraz, ktorý má od vulgarity veľmi ďaleko, len je to o čosi intímnejšie,“ poznamenal J. Tauber.
Zdroj: Imrich Makó, PR a produkčný manažér / GRAND STUDIO, s.r.o.
Foto: Ivan Kleban
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
