Byron Bay, bohom zabudnuté surferské mestečko na východnom pobreží Austrálie, kde sa uteká pred ruchom veľkomiest a konzumným spôsobom života. Mála oáza na zemi, kde sa dá surfovať s delfínmi a pozorovať nádherné západy slnka od miestneho majáku. V dnešnej dobe, ale už aj známe mesto vďaka kapele, ktorá dobyla hudobný svet. Parkway Drive vznikli v Byron Bay roku 2003. Piati mladíci, ktorí okrem surfovania zasvätili svoj život hudbe a tá im otvorila brány do sveta.
Pražské Fórum Karlín si na 29. marca rezervovalo miesto pre austrálsku prílivovú vlnu, ktorá ničí kluby, ale aj veľké koncertné pódia posledných 10 rokov. Parkway Drive sú kapela, ktorá nič nenecháva na náhodu. Tvrdo si šli a idú za svojím cieľom. Hrajú, nahrávajú, koncertujú a všetko poctivo až „do tla“.
Nekonečná rada fanúšikov pred pražským Karlínom dávala tušiť, že večer bude „plný dom“. Prahu si zvolili kapely ako prvú koncertnú zastávku v rámci Unbreakable Tour 2017, preto možno vo vzduchu „visel prach pochybnosti“, či všetko klapne ako má. Hala sa slušne zapĺňala a pri príprave pódia pre hlavnú kapelu hrala z reproduktorov hudobná motivačná zmes od Faith No More a ich skladby Epic, cez Michaela Jacksona a jeho Beat It, až po poslednú „Guns-ovskú“ klasiku Welcome to the Jungle, ktorá bola aj bezprostredným introm pred samotným vystúpením.
Pred oponou už stoja štyria muzikanti a s nimi zborové „ooo-ooo“ v melódii vyhrávky Wild Eyes spieva celá sála. Opona padá, v ohni a svetlách sa topia piati šťastní, usmiati austrálski bojovníci. Masívna svetelná show, ktorá sa opierala hlavne do chrbtov hudobníkov ich menila na postavy z filmu Mad Max bojujúcich o každý tón a meter pódia. Zvuk je hutný, hlasný, ale dav prehlušuje všetko, neuveriteľná atmosféra. Parkway Drive majú v zásobe bohatú zbierku signifikantných skladieb. Hala hučí „Carrioooon“, riffy drtia všetko okolo. Je to čistá hudobná apokalypsa plná pozitívnej energie, nasadenia a poctivej muziky. Pokračuje sa ďalej skladbou Dedicated, nasledujú ju naživo výborne fungujúca Vice Grip, circle pit-ová Karma, groovie Sleepwalker, temná Dark Days a Destroyer z posledného albumu IRE.
Najhlbšie do albumovej histórie siahli Parkway skladbami Boneyards a Idols and Anchors z albumu Horizons. Ich breakdowny prehodili žalúdok nejednému fanúšikovi. Kapela maká v neuveriteľnom tempe a nasadení, ktoré nachvíľu poľaví v hymnickej Writings on the Wall, kedy muzikanti stoja na podstavcoch, ktoré ich dvíhajú do výšok a svetlá režú obrysy ich tiel. Nával radosti a adrenalínu znásobila cover verzia Bulls on Parade od Rage Against the Machine.
Celú show mala kapela prepracovanú, nacvičenú, ale pritom veľmi prirodzenú, ktorej nechýbala dramatickosť a až filmové napätie. Počas skladby Swing sa bubeník točil vo veľkom kruhu ako v deväťdesiatych rokoch rockový rebel Tommy Lee z Mötley Crüe. Posledné dve skladby obstarali z posledného albumu Crushed a zborovo ukričaná Bottom Feeder.
Winston McCall pôsobil v čiernom odeve ako novodobý metalový kazateľ. Vypracoval sa na jedného z najcharizmatickejších frontmanov poslednej dekády, ktorý sa na koncerte naozaj nešetril. Basák a dlhoročný roadie kapely Jia O’Connor nedaruje nič svojej pätstrunovej Fendere a dá si pokojne aj sám circle pit na pódiu. Jeff Ling je „riffmaster“ a hudobný mozog kapely. Bubeník Ben „Gaz“ Gordon hral spoľahlivo a dokonca aj sólo na bicie bolo tak akurát a zapadlo do celkovej koncepcie koncertu. Na pódiu ale chýbal môj veľký obľúbenec a austrálsky ideál surfera a „týpka“ Luke „Pig“ Kilpatrick. Kapela to nekomentovala a na pódiu ho zastúpil gitarista Andy Marsh z deathcore krajanov Thy Art Is Murder , ktorý hral veľmi precízne a svojim úsporným pohybom na pódiu pôsobil trochu spomaleným dojmom.
Parkway Drive prvý koncert turné zvládli s noblesou a nadhľadom, za čo im patrili nekonečné ovácie po každej skladbe. Fanúšikovia v zaplnenej hale boli výborní a dokázali, že nová generácia metalistov nie je len o mobiloch, ale aj o poctivých circle pitoch, moshoch a crowd surfingu.
V roli predkapiel sa predstavili americkí hardcore punkoví Stick to Your Guns. Veľmi sympatický výkon, v pomaly zapĺňajúcej sa a ešte stále vysvietenej hale. Mladí fans ich ale podržali a vytvorili im výborné prostredie na hranie, plné moshov a spoločných refrénov.
Kapela bola silná hlavne strednotempových hutných pasážach, kde naozaj valcovala zvukom.
Ako druhí sa predstavili Angličania Asking Alexandria. Kapela s mohutným táborom fanúšikov bola pre mňa osobne najslabšou kapelou večera. Ich hudba je príliš rozmanitá až prekombinovaná , akoby chceli naraz do každej skladby natlačiť od melodiky, cez breakdowny, až po rýchle pasáže.
Kapela hrala slušne, ale spevák Danny Worsnop akoby bol „z inej planéty“. Spevy mierne mimo tónu a neustále spievanie na boku pódia otočený niekde až k security bolo viac ako zvláštne.
Parkway Drive potvrdili svoj status výbornej koncertnej kapely, ktorá svoju slávu zvláda nohami pevne na zemi, alebo skôr na surferskej doske.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
