Open Air Festival 2011: No Name – Rozhovor!

Na druhom ročníku Open Air Festivalu v Panenskom Týnci sme mali možnosť vidieť aj slávnu slovenskú kapelu – No Name. Dnes vám prinášame rozhovor s jej dvomi členmi – bratmi, Igorom a Ivanom.

Igor, významní slovenskí umelci ťa nazývajú veľkým básnikom. Kedy si v sebe objavil túto lásku k básnictvu?
Igor: Ďakujem za lichôtku a pozdravujem týchto významných umelcov, že si to konečne všimli ☺. Vzniklo to už v rokoch 1992/1993, keď som bol reprezentovať zlatobranskú mládež na festivale, kde som napísal prvú riekanku, za ktorú sa hanbím dodnes, pretože ide o prvotinu a všetky prvotiny sú zlé. Ale zase všetko má svoj vývin. Myslím, že to všetko ide tak pomaličky smerom ku kvalite, aj keď teraz sa mi chce už čím ďalej tým menej písať. Ale zase musím povedať, že keď sa niečo napíše, tak je to prepracovanejšie ako z roku 1996. Tak teda ešte raz ďakujem za lichôtku. Išlo to tak postupne, 15 rokov, 18 rokov, prvé lásky, prvé ženy – tam tie emócie vyplávali na povrch, tam sme boli ochotní napísať čokoľvek pre kohokoľvek.

Keď si spomenul, že máš v poslednej dobe čím ďalej tým menej chuť písať, tak mám pocit, že aj tá vaša produkcia a hranie v tejto poslednej dobe trocha stagnovala.
Igor: To je práve to, že tým, že máme český trh, tak si môžeme dovoliť dať si väčšiu pauzu medzi albumami a nemusíme tým pádom sekať jeden album za druhým. Nie že sa mi nechce písať – mne sa chce písať! Teraz máme hotovú úplne novú platňu, ktorá bude vydaná v septembri, je to album po troch rokoch a je autorsky veľmi vyspelý, veľmi pekný a jemný. Keď sme po troch rokoch išli do štúdia, pocítili sme tú autorskú pauzu, bolo to veľmi osviežujúce. Tento nový album bude stáť za to. Bude sa volať „Nový album“ a predstavíme ho na turné v novembri, kedy bude 5 koncertov. V Košiciach dokonca koncert natočí na DVD aj Slovenská televízia.

No Name

Pre vás sú významnejšie väčšie alebo menšie koncerty či festivaly?
Ivan: Včera sme hrali v mestečku Protivín a bolo tam asi 800 ľudí. Bola to jedna záhradná reštaurácia pivovaru a tam to bolo presne tak, že malý stage. Ľudia mi skoro jedli z ruky, boli tak blízko. Náš vlastný koncert s predkapelou, natrieskaný podnik, české pivo k tomu – úžasné. Ale všetko má svoje klady aj zápory. Na takýchto veľkých festivaloch, ako je Open Air Festival, mám ja osobne trému, pretože ako bubeník, keď sa pomýlim, mám pocit že to všetci počujú a vidia. Myslím si, že česko-slovenský trh je taký, že treba bojovať o každého jedného fanúšika a na veľkých fesťákoch je tých ľudí veľmi veľa.

Igor, ty si dnes trocha tlačil na divákov, pýtal si sa, koho zabáva vaša hudba viac: ženy alebo mužov? Ako to vnímate vy, ako kapela?
Igor: Je úplne prirodzené, keď na nejakú mužskú kapelu chodia ženy, je to proste heterosexuálne, normálne. Ale keď už prídu chlapi, čakajú, že ich tá kapela zabaví. Buď sú to partneri tých dievčat, alebo sú to jednoducho skupinky chalanov, ktorí sa bavia a je to veľmi lichotivé. Vtedy sa kapela stáva slávna, keď na ňu chodia už aj chlapi.

Čím myslíš, že to je? Vy máte texty hlavne o medziľudských vzťahoch a ja, ako žena, mám pocit, že mňa to priťahuje práve kvôli tomu.
Ivan: Chlapov to priťahuje práve kvôli tým istým veciam, ako ženy. A myslím, že chlapi sú mnohokrát viac precitlivený ako ženy. V našich textoch je emócia, ktorú sa ako interpreti nehanbíme priznať, pretože o tom je život. Kto má čistú hlavu, tak sa týmto textom otvorí a nehanbí sa ich prijať. Je to veľmi prirodzené, dávame to do tej hudby a baví nás to.

No Name

Ako by ste porovnali slovenské a české publikum?
Igor: Je určite iné. Inak sa bavia Slováci, inak sa bavia aj Česi a je tam ešte veľké špecifikum – Morava. Moravania sú takí zvláštny, perfektní, prirodzení a svojskí ľudia. Ale treba dodať, že na poslednom turné pred tromi rokmi, sme mali jeden z najlepších koncertov vôbec a to v Bratislave, bol to úplne iný koncert, ako v Prahe alebo Košiciach, ktoré mám veľmi rád. Je to všade iné.

Ja len k tomu dodám, že dnes ste hrali na Open Air Festivale v Panenskom Týnci a bola tu väčšina Čechov, všetci si spievali vaše piesne a to dokonca s dokonalou slovenčinou, to znamená, že to mali napočúvané! Odkedy Česi takto podporujú vašu hudbu? Kedy ste to vo svojej kariére pobadali?
Ivan: My sme ešte zažili éru, kedy sme boli v Čechách po Eláne, Teame a Žbirkovi nová kapela. Hneď sme nasadili Žily ako prvý singel, ktorý sa v českých rádiách držal dlho na prvých priečkach hitparád a neskôr to boli aj ďalšie single. Nepoznal by ich len ten, kto by bol hluchý. Dnes je už v rádiách iný trend, je tu veľa zahraničnej muziky typu Lady GaGa a teda sa hrá oveľa menej slovenskej aj českej hudby.

Máte nejakú obľúbenú pieseň z vašej tvorby, ktorú radi hrávate a je tak trochu vášmu srdcu najbližšia?
Igor: Veľmi ťažko povedať, všetko sú to naše deti. Je to ako by si mala 5 detí a potom povedala: teba ľúbim a teba nie. Ale sú to určite Žily, Čím to je, Sestra… To sú také veci, ktoré si už nebudeme môcť dovoliť nehrať.
Ivan: Ja mám rád Sestru. Väčšinou ju hrávame na konci a ľudia to veľmi chcú. Myslím si, že je to pieseň najviac obľúbená u mužov, pretože asi každý zdravý muž si aspoň raz v živote predstavil, že leží v posteli s ňou a s jej sestrou.

Ako sa vám páčil Open Air Festival? Tento rok ste sa tu objavili po prvý krát…
Igor: Je to dobre zorganizované, aj pre vás novinárov je tu dobré zázemie. Každým rokom je čím ďalej, tým viac festivalov, ktoré sú kvalitne urobené, takže tento je tiež jedným z týchto skvostov. Človek vie presne, kde sú šatne, koľko času mu zostáva na zvučenie a pod., je to fajn.

Otázky kládla: Daura
Foto: Wwwnick
Publikoval: Redakcia GREGI.NET