Mattey z Ravenclaw – otcom aj rockerom – dve pódiá jedného života

Študoval si strednú veterinárnu školu, vysokú školu si ukončil ako geologický inžinier. Dnes dokonca pracuješ v IT sfére a zároveň stojíš na pódiu ako frontman niekoľkých kapiel. Vnímaš tieto svety ako protiklady, alebo sa v niečom dopĺňajú?
Tieto svety sú a zároveň nie sú protikladmi. Závisí od uhla pohľadu. Získané vedomosti a skúsenosti vieš stále zužitkovať podľa potreby, treba mať otvorenú myseľ. Každá skúsenosť ti odhalí prístup ku novej strane mnohouholníka, ktorý má stále viac a viac strán.

Čo ti dáva IT sféra a analytické myslenie do sveta hudby? Pomáha ti technická stránka osobnosti pri manažovaní kapely Ravenclaw?
Určite pomáha a či chceme alebo nechceme, čím ďalej, tým je ťažšie vystúpiť z momentálneho technologického vlaku. Buď sa prispôsobíš, alebo nie. V súvislosti s kapelou je rozumné využívať šikovné možnosti – apky, kalendáre, cloudové úložiská, spevníky, diktafóny, video a hudobné programy, photoshopy atď. Dnes už byť len hudobníkom nestačí – musíš byť aj grafik, obchodník, manažér, marketingový špecialista a neviem čo ešte, stále viac a viac. Je dobré tieto záležitosti outsourcovať, ale je fajn tomu rozumieť a vedieť čo sa dá a čo chceš. Hudba je stále jadrom, ale keď sa pozrieš na pomyselný koláč práce okolo kapely, ten hudobný dielik je čoraz menší.

Máš viacero hudobných projektov – Ravenclaw, The Keyper’s Sons, GM Birds, Černokvet… V čom je každý z nich iný a čo ti každý z nich umožňuje vyjadriť, čo by si inde nemohol?
Každý z nich je ako ďalšie dieťa, ale všetky spolu tvoria jednu rodinu. Jeden má jednu povahu, druhý inú. Všetky mám rád a ani jeden nie je lepší alebo horší.
• Ravenclaw je heavy metalová skupina, kde tvoríme hudbu spoločne už cez 20 rokov.
• The Keyper’s Sons je živá kapela pre piesne projektu Matt Rain vo folkovom až priam filmovom štýle.
• Černokvet je rockový projekt spievaný v slovenčine, kde sme si s Marekom z The Gang rozdelili autorský podpis 50:50. Polovicu skladieb napísal Marek, polovicu ja. Máme vonku prvý album a čas ukáže, či pripravíme aj ďalšie.
• GM Birds je barová a hotelová produkcia, hlavne prevzatých skladieb 80. a 90. rokov, ale máme tam aj autorské skladby spievané po slovensky. Autorstvo je podobné ako v Černokvete. Gabi, klávesák z Ravenclaw, tam hrá gitaru a spieva, a ja tiež gitara a spev.
• Spolu so sestrou Tonkou sme mali aj Mattony, momentálne však tento projekt hibernuje – ide tam o akustický show program pre hotelové a barové produkcie.

Ako zvládaš sklbiť všetky tvoje aktivity – práca, kapely, rodina?
Snažím sa to zvládať a väčšinou je mi 24 hodín denne naozaj málo. Škoda, že človek potrebuje k životu aj spánok a jedlo… Oddych je však dôležitý. Vyhorením alebo demotiváciou sa nič nevyrieši.

Máš doma malého prváčika Matiaska. Aký je tvoj pohľad na otcovstvo v kontraste s pódiovou identitou frontmana rockovej kapely? Mení ťa to ako umelca?
Mení, samozrejme. Už dávno nie sme študenti a naše priority, záujmy aj záľuby sa zmenili. To však neznamená, že nie sme verní kapele, fanúšikom a vášňam, ktoré nás nabíjajú energiou.

Ako pristupuješ k písaniu textov? Máš v sebe viac filozofa, pozorovateľa alebo kronikára vlastného života?
Mám rád texty, ktoré majú rým, hĺbku, dušu, dôvtip, pointu či príbeh. S textami v angličtine experimentujem od počiatkov kapely. Pri projekte Černokvet som sa začal rozpisovať aj v slovenčine. Filozof, pozorovateľ či kronikár? Myslím, že z každého trochu . Pridal by som ešte alchymistu, voľnomyšlienkára a umelca.

Čo podľa teba robí kapelu výnimočnou? Je to súzvuk osobností, zvuk, texty, alebo niečo neuchopiteľné medzi tým?
Je to „to“. Niečo, čo tam buď je, alebo nie je. Mali by to zhodnotiť fanúšikovia. Je to možno súhra viacerých podmienok. Robíme to už veľmi dlho, zažili sme spolu veľa. So súrodencami, s Gabim aj Peťom si vieme povedať veci na rovinu. Zvuk je špecifický a stále ide o poctivú živú hudbu, bez jediného tónu zo samplera alebo playbacku.

Hudba prešla výraznými zmenami – streamovanie, AI, hyperprodukcia. Kam podľa teba smeruje hudba ako umenie a kde v tom vidíš svoje miesto?
Hudbu môžeš vnímať ako zábavový priemysel alebo ako umenie – abstraktný zdroj emócií. Pomocou hudby sa ľudia vyrovnávajú s bežnými problémami. Písanie vlastnej hudby je akési samoliečenie. Moje miesto vidím niekde uprostred – chcem sa realizovať, ale ako umelec potrebujem aj publikum a skromnú dávku uznania. Kam hudba smeruje, závisí od poslucháčov, médií a festivalov. Keď ľudia dokážu rozoznať, čo sa im naozaj páči od toho, čo im je podsúvané, hudba sa posunie správnym smerom.

Ako manažér kapely Ravenclaw si zodpovedný za smerovanie a organizáciu. Čo je pre teba najväčšou výzvou a čo najväčšou satisfakciou?
Najväčšou výzvou je práca a komunikácia s ľuďmi. Najväčšou satisfakciou je spokojnosť organizátorov, fanúšikov a kapely.

Je niečo, čo ťa aj po rokoch na hudbe stále prekvapuje alebo dojme?Prekvapuje ma tá krásna stránka hudby – že dokáže liečiť, sprevádzať nás v tichých aj radostných chvíľach a byť verným spoločníkom. Dojíma ma tá „temná“ stránka – komerčné tlaky, kupovanie lajkov, platenie za hranie na lukratívnych festivaloch alebo manipulovanie s rotáciou v rádiu. Legenda hovorí, že niektoré kapely to podporujú, čo je smutné, ale zároveň mi to pripomína, aké vzácne je nájsť hudbu a ľudí, ktorí zostávajú verní svojej tvorbe a presvedčeniu, že za potlesk sa platiť nemá – má byť zaslúžený.

Ak by si mohol niečo odovzdať mladším generáciám hudobníkov – nie techniku, ale postoj alebo myšlienku – čo by to bolo?
Poradil by som im, aby šli na plno za svojím cieľom, kým sú mladí a majú dostatok času.

Cítiš sa viac ako umelec, rozprávač príbehov, alebo tvorca nálad? Ako by si charakterizoval svoju úlohu na pódiu?
Cítim sa ako umelec. Som introvert, ktorý sa ale na pódiu cíti ako ryba vo vode. Úlohou na pódiu je hra, divadlo a scéna, ktorá má diváka vtiahnuť a nepustiť, aby mu spríjemnila deň a odreagovala ho od bežného života.

Aký máš vzťah k tichu? Máš priestor na chvíle, keď nič netvoríš, len si? Ako ovplyvňujú tvoju tvorbu momenty pokoja?
Keď nič netvorím, len som – pustím si dobrý film alebo využijem chvíľu na oddych. Niekedy však počas týchto momentov prídu myšlienky, slovné hračky, rým alebo melódia. V tom momente končí oddych a začína tvorba. Inak, ticho nemám veľmi rád – keď si uvedomím, že je ticho, pustím si do pozadia film alebo hudbu.

Keby si mal zostaviť soundtrack svojho života – ktorá skladba by bola úvodnou a ktorá by znela na konci?
To sa ma opýtajte, keď budem na smrtelnej posteli.

Blíži sa váš veľký headlinerský koncert 18. októbra. Ako sa naň tešíš a čo by si chcel odkázal fanúšikom, ktorí prídu podporiť Ravenclaw?
Tešíme sa na vás. Chystáme pre vás unikátne zážitky a kus nášho srdca. Užite si to!!!

TS