LAJČIAK: DPOH vzdáva novou inscenáciou poctu takmer zabudnutému mysliteľovi Jánovi Lajčiakovi aj jeho postrehom o kultúre na Slovensku

Bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava uvádza 12. decembra 2025 prvú premiéru aktuálnej sezóny. Nová inscenácia s názvom text LAJČIAK v réžii Rastislava Balleka priblíži divákom osobnosť, dielo a vnútorný svet Jána Lajčiaka (1875 – 1918) – evanjelického farára, teológa, znalca jazykov, intelektuála, súčasníka Milana Rastislava Štefánika a autora spisu Slovensko a kultúra. Podľa tvorcov novej hry bol J. Lajčiak vynikajúcim pozorovateľom svojho okolia a optimistickým kritikom, ktorý zároveň veril, že spoločnosť sa môže pozdvihnúť, ak bude chcieť.

„Ján Lajčiak sa narodil v roku 1875, keď uhorská vláda zrušila slovenské gymnáziá a Maticu slovenskú, a umrel presne v deň, keď bola v Prahe vyhlásená Československá republika  – 28. októbra 1918. Jeho život symbolicky vymedzuje najtemnejšie obdobie v našich novodobých dejinách, keď myšlienku národnej svojbytnosti udržiavalo len niekoľko tvrdohlavých, dnes polozabudnutých literátov a kňazov roztratených po dedinách a mestečkách Horného Uhorska. Všetci boli vzdelaní ľudia, neokázalí, podivínski hrdinovia, ale aj často nepochopení, zatrpknutí, predčasne umierajúci blúznivci,“ hovorí režisér a spoluautor hry Rastislav Ballek, podľa ktorého takým možno bol aj Ján Lajčiak alebo legenda, ktorá sa okolo neho časom vytvorila. „Je ako všetky staré legendy – zvláštna, neuchopiteľná, často nezrozumiteľná a sentimentálna. Lajčiak je legenda. Lajčiak je mýtus. Lajčiak je text – a my všetci sme dnes jeho pokračovaním,“ dodáva.

Lajčiak bol vyštudovaný filológ a teológ, dva doktoráty získal na prestížnych univerzitách v Lipsku a Paríži. Po návrate sa ako evanjelický farár ocitol v malej rázovitej dedinke Vyšná Boca na Liptove, kde žil a pôsobil posledné obdobie svojho života. „Jeho oveľa známejší priateľ, súčasník a v niečom aj náprotivok Milan Rastislav Štefánik bol väčšmi človek činu. Ján Lajčiak – evanjelický kňaz, teológ a predovšetkým výborný pozorovateľ súdobého života – bol človek slova. Siahli sme po ňom ako po veľmi nadčasovej osobnosti. Je zaujímavé, ako dokázal už v prvej polovici 20. storočia spísať svoje postrehy o živote na Slovensku, o kultúre a rôznych fenoménoch, z ktorých mnohé sú aj po viac ako 100 rokoch stále aktuálne – nedôvera vo vedu, neochota najlepších mozgov zapájať sa do spoločenského diania, neschopnosť literárnej obce zaujať čitateľov a čitateľky témami, ktoré sa ich dotýkajú, obľuba brakovej literatúry a magazínov, formálne a povrchné praktizovanie viery,  alkoholizmus,  poverčivosť, pokrytectvo v manželských aj rodinných vzťahoch, vyprázdnené národovectvo a podobne. Akoby hovoril o dnešnej dobe,“ približuje umelecká riaditeľka DPOH Veronika Kolejáková.

Nečakajte tradičnú činohru: text Lajčiak bude znieť v jazyku súčasného divadla

Publikum sa podľa V. Kolejákovej môže tešiť na súčasné divadlo: „Režisér Rastislav Ballek je známy tým, že dokáže veľmi dôvtipne pracovať s rôznymi staršími textami, všímať si ich jazyk a dostať z neho určitú divadelnosť. Na pôde toho, čo by sa na prvý pohľad pri čítaní mohlo zdať ako staré, prináša na javisko nadhľad, odstup, humor.  A keďže naša inscenácia spája
v sebe viacero žánrov, odznejú napríklad aj operné árie v interpretácii vynikajúcej sopranistky Evy Šuškovej.“

Spolu s R. Ballekom sa pod text novej hry podpísal i dramaturg inscenácie Mário Drgoňa. Spoluautori pritom pracovali nielen s textami Jána Lajčiaka, ale aj s dielami iných autorov, ktoré sa k Lajčiakovi viažu – či už s literárnymi alebo teoretickými prácami. Dôveryhodných historických prameňov o Jánovi Lajčiakovi podľa M. Drgoňu nie je mnoho: „Bádali sme teda v archívnych aj súčasných materiáloch, ktoré sa v dramatickej, prozaickej či vedeckej forme venujú životu a tvorbe Jána Lajčiaka. Kombináciou tých, ktoré sme považovali za dramaticky a javiskovo zaujímavé, vznikla divadelná hra, ktorá na túto osobnosť nahliada z viacerých uhlov. A práve to je pri javiskovom tematizovaní historických osudov vždy tá najobjektívnejšia pozícia. Zároveň sa tu objavujú aj časti Lajčiakovej vedeckej práce Slovensko a kultúra, ktorú pre svoj skorý skon nestihol dokončiť.“

O výtvarnú podobu novej inscenácie DPOH text LAJČIAK sa postaral scénograf Juraj Poliak, o hudbu Ľubo Burgr, kostýmy vytvorila oceňovaná výtvarníčka Katarína Holková, pohybovú réžiu viedla Libuša Čižmárik Bachratá, svetelný dizajn mal na starosti Ján Ptačin a autorom projekcií je Jozef Sklenka.

Na javisku sa predstavia Annamária Janeková, Ivana Kološová, Eva Oľhová a Peter Martinček. Vokálne improvizácie predvedie sopranistka Eva Šušková.

Publikum sa môže tešiť na groteskné hľadanie autora pozoruhodnej knihy Slovensko
a kultúra, ktorá už pred sto rokmi opísala, ako pozdvihnúť dnešné Slovensko. Inscenácia rozohráva v mnohých vrstvách Lajčiakovu analýzu slabín i možností slovenského národa, a to v rôznych, často možno priam nečakaných a komických situáciách. „Nestaviame na klasickom príbehu či dialógoch, ale prinášame iné spôsoby rozprávania a pôsobenia na diváka. No samotná inscenácia bude v mnohom ešte prekvapivejšia, než slová na papieri,“ vysvetľuje M. Drgoňa. Vážne myšlienky sa v hre prelínajú s humorom a iróniou, pretože Lajčiakov hlas ostáva podľa tvorcov dodnes nečakane živý a aktuálny. 

„Naša inscenácia je aj o tom, prečo sú niektoré problémy Slovenska sústavne nevyriešené. Prečo určitý nihilizmus alebo postoj, že sa nič nedá zmeniť, je tak hlboko zakotvený v myslení ľudí bez ohľadu na to, v akej oblasti pôsobia, či už vykonávajú viac duševnú alebo fyzickú prácu. Všetci títo ľudia Lajčiaka zaujímali a pokúšal sa zachytiť, prečo je v ich myslení malá nádej na zmenu, keď toho môžu v skutočnosti veľa dokázať,“ dodáva V. Kolejáková.

DPOH prinesie v druhom polroku sezóny ďalšie 3 premiéry

Témou sezóny 2025/2026 v DPOH je nová klasika. S inscenáciou text LAJČIAK predstavilo vedenie Divadla P. O. Hviezdoslava aj činoherný plán ďalších premiér, ktoré sa chystajú od januára do júna.

„Klasické texty v nových úpravách a podobách prinášajú spojenie univerzálnych posolstiev a aktuálnych vnemov. Starý a nový svet nemajú od seba ďaleko. V tejto sezóne sme sa preto chceli zamyslieť, kde sú tie demarkačné čiary a naopak, na čom sme sa mohli poučiť a neurobili sme tak. Okrem Lajčiaka prinášame aj ďalšiu Generáciu Z, ktorá sa v marci vo výraznej scénickej úprave a v réžii Patrície Rotterovej rozšíri o Čechovove Tri sestry.  Bude to však pohľad generácie, ktorá stráca ilúzie o vlastnej krajine a svojej budúcnosti. Ďalším titulom chceme rozšíriť programovú ponuku pre detské publikum. V réžii a autorskej interpretácii Mateja Trubana ožijú rozprávky Dušana Taragela, a to v hudobnej inscenácii Výchovný koncert pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov. A do tretice to bude spojenie dvoch výrazných divadelných textov, Kupec Benátsky W. Shakespearea a Mauser od Heinera Műllera v réžii Dávida Pašku,“ priblížila riaditeľka DPOH Vladislava Fekete.

V divadle sa tiež v druhej polovici sezóny chystajú rozšíriť sprievodné aktivity. K obľúbeným dramaturgickým úvodom, ktoré sa stávajú stabilnou súčasťou programovej ponuky, v novom roku pribudnú diskusie k inscenáciám spojené so scénickým čítaním a diskusie po predstavení, knižný klub DPOH či pohybové workshopy pre deti, dospelých, seniorky
a seniorov.

TS
FOTO – Robert Tappert, DPOH