Môže speváčka spievať s odhalenými vlasmi? Sú krátke rukávy u ženy nevhodné? Takéto otázky si slovenskí poslucháči na koncertoch zväčša nedávajú. Sú však krajiny, kde je to dôležitou témou. Ako napríklad v Iráne. Tam sa rieši aj to, či môže žena spievať v zmiešanej mužsko-ženskej skupine a pred zmiešaným publikom. Odpoveď je – Nie.
Samozrejme aj v Iráne nájdete vzdelané a talentované ženy, ktoré hľadajú spôsob ako tento stav zmeniť. Pomaly, postupne lámu bariéry a s vďakou prijímajú možnosť koncertovať v krajinách, kde nie sú obmedzenia, kde sa talent žien môže rozvíjať a oceňuje sa rovnako ako u mužov.
V čase keď sa u nás mnohí ľudia sťažujú na ťažké podmienky nielen umelcov je zarážajúce počuť iránsku speváčku hovoriť o zákazoch a príkazoch, ktoré ju doma dennodenne sprevádzajú. A napriek tomu je u týchto umelcov vidieť veľkú lásku k svojej krajine, jej kultúre a umeniu.
Ashtee Ensemble vznikla na podnet súrodeneckej dvojice Lotfiovcov. Obaja pochádzajú z významnej kurdskej umeleckej rodiny. Siavash je významný skladateľ, autor divadelnej a filmovej hudby. Sahar je speváčka, ktorá učí spev na konzervatóriu v Teheráne, vedie Zbor filharmónie a pravidelne vystupuje so svojou ženskou skupinou na Sufi festivaloch v Indii a v krajinách západnej Európy. Jej nadšenie pre folklór a perzské ľudové piesne ovplyvnil repertoár skupiny Ashtee. Mnohé temperamentné kurdské, poetické iránske, turecké aj afgánske piesne zaranžoval Siavash tak, aby spájali v sebe orientálny a európsky prístup. Okrem spevu, klavíra a violončela tak vyniknú aj tradičné iránske nástroje ako kamancheh, daf a tombak.
Za jedného z najlepších virtuózov v hre na kamancheh je považovaný v Iráne Samer Habibi, známy aj ako inovátor tradičných nástrojov, na výrobe ktorých spolupracoval s najznámejším iránskym hudobníkom M. R. Shajarianom. Kamancheh je tradičný nástroj používaný od Turecka až po centrálnu Áziu, hovorí sa, že je spolu s nástrojom rebáb, predchodcom huslí. Napriek tomu, že je svojou stavbou jednoduchší ako naše moderné husle, spôsob hrania využíva plne možnosti tohto nástroja. Pôvod tohto nástroja je nejasný, veľmi dávny, spomína sa v literatúre už v 10 storočí. Najstaršia zachovaná podoba kamancheh je z r. 1669 a zachycuje ženu hrajúcu na tento nástroj na nástennej maľbe v paláci Hasht Behesht v Isfaháne (Irán). Pôvodne mal kamancheh tri struny, štvrtá sa pridala až v 20. storočí, kedy sa objavili v Iráne európske husle. Mnohí iránski umelci odložili svoje tradičné kamancheh a začali hrať na husliach ako sa vyjadril Kayhan Kalhor, jeden z najznámejších hráčov na tento nástroj:“…pretože husle boli západné a boli šik, avšak neskôr sa mnohí ku kamancheh vrátili a pokorne sa učili od starých majstrov…“ Kamancheh má vrúcny hlas podobný ľudskému, vyniká ako sólový nástroj, používa sa v ľudovej, klasickej iránskej aj duchovnej hudbe.
Perkusionista Pasha Karami, hrá na tradičný gobletový bubon tombak a rámový bubon daf. Oba perkusívne nástroje sú veľmi populárne vo svete. Tombak má hlbší, melodický, rafinovaný zvuk, ktorý sa hojne využíva vo folklóre aj v klasickej iránskej hudbe. Daf je rámový bubon, ktorý sa používa od strednej Ázie až po severnú Afriku predovšetkým ako sprievodný nástroj pri speve. Najviac sa rozšíril vďaka kurdskej komunite na Blízkom východe, neskôr aj vďaka súfi hnutiu (mystické islamské hnutie, jeden z najznámejších predstaviteľov je básnik a mystik Džaláleddín Balchí Rúmí, zakladateľ Rádu tancujúcich dervišov), ktoré sa šírilo spolu s islamom od strednej Ázie cez Blízky východ a severnú Afriku až po Andalúziu v Španielsku.
Skupina Ashtee reprezentuje jedinečné prepojenie tradičného umenia Iránu s prístupom kultivovaných hudobníkov 21.storočia a umožňuje aj poslucháčom zo strednej Európy vnímať nadčasovú poéziu perzskej hudby a krásu jej folklóru. V rámci svojho európskeho turné vystúpia aj na Slovensku, diváci ich majú možnosť vidieť v nedeľu 5. mája o 17. hodiny na Tyršovom nábreží v rámci podujatí Bratislavského majálesu.
Zdroj: Jarmila Vlčková
