Hudobná mozaika i stisky rúk priniesli radosť hendikepovaným ľuďom.

Benefičné podujatie „Chyťme sa za ruky!“ sa 24. apríla 2016 už siedmykrát uskutočnilo v Dome kultúry v Galante. Stretli sa tu stovky mentálne a zdravotne postihnutých osôb zo zariadení a škôl pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím zo západného Slovenska.

Všetci sa tešili z množstva hudobných a umeleckých zážitkov i zábavy. Nevšedný hudobný zážitok počas takmer päťhodinového hudobného maratónu priniesli kapely Saténové ruky, Puding pani Elvisovej, Le Payaco, Kristína, Tanečný súbor Flames zo ZUŠ Nové Zámky i inštruktori zumby Siddy Leal (Brazília) a Zoli. Celé podujatie moderoval Slávo Jurko.  Podujatie zorganizovalo Občianske združenie Milan Štefánik ako darček pre Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Galanta a jeho priateľov pri príležitosti osláv 26 rokov od jeho založenia.

Chytme sa za ruky FOTO Katarina Oresnaska.jpg

Workshopy a zumba pre všetkých

Každý, kto zavítal do Galanty, sa mohol zabávať a svoje umelecké zručnosti si vyskúšať aj počas workshopov. Veľkému záujmu sa tešila enkaustika, maľovanie horúcim voskom na papier, maľovanie na plátno, prútikárstvo či sadrové odliatky. Tých najmenších v Galante čakal Detský svet plný zážitkov a zábavy v podobe maľovania na tvár, šantenia na odrážadlách i v nafukovacom hrade. Veľkú hudobno-tanečnú šou plnú energie so sebou do Galanty priniesol charizmatický Siddy Leal v podaní zumby. Takmer na jednu hodinu roztancoval zaplnený Dom kultúry. Siddy Leal pochádza z Brazílie, no v súčasnosti žije vo francúzkom Paríži. Na Slovensko zavítal veľmi rád a už teraz sa teší ďalšiemu pozvaniu. „Pre nás obyčajných a hlavne zdravých ľudí je povinnosťou pomáhať hendikepovaným osobám. Pre mňa, ako umelca je súčasťou môjho života pomáhať takýmto ľudom v celej Európe, kde sa charitatívnych podujatí zúčastňujem, no najčastejšie v Paríži,“ vyznal sa Siddy Leal. Profesionálnym tanečníkom sa stal už ako pätnásťročný, zumbe sa však začal venovať v roku 2012. „Je to moja srdcovka. V súčasnosti je zumba obľúbená v celej Európe, ľudia majú o ňu záujem a to ma teší,“ dodal.

Chytme sa za ruky Kristina FOTO Ivan Dzugan

Radosť a prekvapenia pre hendikepovaných ľudí i umelcov

Hudbe a tancu rozumejú všetci a vďaka nim sa v Galante búrali všetky bariéry. Pestrá hudobná mozaika poskladaná z rozmanitých tónov a žánrov hudby priniesla radosť a nespútanú dobrú náladu všetkým hendikepovaným i intaktným návštevníkom koncertu. Skvelú šou a zábavu priniesla kapela Saténové ruky, ktorá sa sama charakterizuje ako post chanson alebo primitive rock. „Keď sme od usporiadateľov dostali pozvanie na tento koncert, prišlo nám to ako dobrý nápad a hlavne prirodzené zúčastniť sa benefície pre deti s hendihepom a potešiť ich. Netrvalo ani desať sekúnd kým sme všetci v kapele povedali, že ideme do toho. Prekážok bolo veľmi málo a toho dobrého, čo by sme mohli pre deti urobiť bolo veľmi veľa,“ zhodli sa členovia kapely Saténové ruky. Podľa ich slov, publikum bolo pre nich veľmi očarujúce a úprimné. „Všetci, zdraví i hendikepovaní sa bavili rovnako. Emócie všetci cítime a prežívame rovnako a bolo to na tých deťoch i dospelých ľuďoch vidieť,“ pokračovali. Mix tanečnej a elektronickej hudby a iných experimentov priniesla slovenská elektro-indie-popová kapela Puding pani Elvisovej. „Pre takéto publikum sme hrali prvýkrát a dúfame, že nie posledný. Ľudia s postihnutím nás veľmi milo prijali a odovzdali nám aj darčeky,“ usmiala sa speváčka kapely Sylvia „Slivka“ Menyhertová. Veľkú dávku hudobných žánrov s prvkami popu, rocku, swingu i alternatívnej hudby priniesla so sebou kapela Le Payaco. „ Dnešné publikum bolo veľmi tanečné, veselé a srdečné. Hrať pre týchto ľudí bolo pre nás veľmi príjemné a krásne. Je super, že sme sa mohli všetci spolu zabávať,“ tešili sa členovia kapely Le Payaco. V závere koncertu všetkých roztancovala a rozospievala Kristína. Hendikepované deti i dospelých potešila svojimi piesňami a oni ju zase obdarili vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Tie mali pripravené v podobe prekvapení aj pre ostatných účinkujúcich. „Účasť na benefičných podujatiach neberiem ako povinnosť, ale ak poznám myšlienku pomoci ľuďom, je to pre mňa automatické,“ dodal na záver moderátor Slávo Jurko. Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom, účinkujúcim a partnerom podujatia za vašu pomoc.

Text: Monika Šupatíková
Foto: Katarína Orešanská, Petra Sekáčová, Igor Frimmel a Ivan Džugan
Video: Igor Kolesár