Hatebreed – reportáž.

Nedeľný večer otvorilo pred sporadicky zaplnenou sálou domáce kvinteto Confessions of Pain. Už od začiatku bolo jasné, že sa jedná asi o ich životný koncert v doterajšej kariére. Silne motivovaní, miestami až premotivovaní muzikanti ako neriadená strela začali do ľudí servírovať svoj mix metalu a hardcoru.

Je zrejmé už podľa typu gitár „a la James Hetfield“, kde čerpá kapela hlavnú inšpiráciu. Samozrejme oldschool thrash metal mixovala s novými metalovými prvkami od kapiel As I Lay Dying, Chimaira, Lamb of God. Jej výkon aj napriek enormnej snahe bol tak trochu rozpačitý, či už pohybom po pódiu, komunikáciou s hŕstkou fans až po pivá hodené medzi ľudí z rúk speváka, ktoré bohužiaľ nenašli adresáta, takže po koncertnom sete tejto kapely zostalo pár ľudí mokrých a zvyšok sa len prizeral na letiace paličky a brnkátka, ktoré podobne ako ich hudobná produkcia nenašli adresáta.

Pódiová aparatúra sa nemení a tak v rýchlom slede nastupujú maďarskí šialenci iNSANE, ktorí pôsobia na scéne už od roku 1999. Zvuk je podstatne mohutnejší a aj celkový výkon a dojem je presvedčivejší. Na konte 5 albumov a turné po celej Európe napr. s americkými Pro-Pain im dokázali vtlačiť pečať silnej živej kapely. Moderný metal s melodickými refrénmi a growlovanými vsuvkami basáka celkom nakopli pomaly sa zapĺňajúcu sa sálu. V publiku sa našiel aj početný tábor maďarských fandov. iNSANE  hrali prevažne výber z posledného albumu “Concord The World”. Zvuk bol naozaj hutný a hlavne sedemstrunovka jedného z gitaristov dodávala celkovému dojmu silu. Kapela zhruba po 20 minútovom sete konči koncert za veľmi sympatického aplauzu viedenskej Arény.

Tak trochu po vytrpených predskokanoch prichádza na rad prvý headliner večera. Ako hlásil nápis z tričiek, nastal čas pre “…Boston Fuckin´ Metal“, akrobatov z Bostonu Unearth.

Pochopiteľne sa čakala prestavba pódia pre velikánov žánru. No, nič také sa nestalo. Veľká zostava bicích zostala naďalej zakrytá a na pódium „napochodoval“ služobne najmladší člen – bubeník Nick Pierce a pomaly si podonášal a nazvučil celé bicie. Nasledoval ho maličký gitarový diablik  Buz McGrath, ktorý si niesol svoj gitarový zosilovač a nazvučil si svoj skromný aparát. Ken Susi, druhý gitarista, mal asi v ten večer dovolené využiť pravú stranu „Hatebreed bední“. Žiadne hviezdne maniere, rýchlo nazvučené a mohla sa začať prehliadka toho najlepšieho z breakdownov, sekačiek, gitarových arpeggií. Kapela mala vlastného zvukára, ktorý mal ale zjavne problém nájsť  požadované „zvukové steny“.  Avšak Unearth hrali fantasticky, neuveriteľné sekané pasáže, vysmiati gitaristi a vpredu vodca „smečky“ spevák Trevor Phipps. Unearth hrali prierez celou tvorbou, s výbornou reakciou publika, takže došlo na circle pity, wall of death a veľké gitarové pózy, podotýkam veľmi sympatické. Na záver zaznel hymnus „My will be done“ a celá aréna zborovo spievala „ … now pray for your miracle, my will be done“. Unearth potvrdili status výbornej živej kapely s nesmierne sympatickými muzikantmi užívajúcimi si každú minútu na pódiu.

Nastal čas pre hlavných aktérov večera amerických Hatebreed. Plachta Unearth symbolicky padá na zem, aby uvoľnila miesto obrovskému logu kapely a výjavu z posledného albumu The Divinity of Purpose. Veľká zostava bicích Matta Byrneho je odkrytá, posledné úpravy gitarových technikov na zvuku gitár, ktorý bol už pri zvukovej skúške ohromný – hutný, zemitý, neuveriteľne plný a čitateľný. Intro, pri ktorom už do posledného miesta zaplnená Aréna skandovala meno svojich bohov Hatebreed. Na pódium vbiehajú ošiltovkovaní gitaristi Wayne Lozinak a Frank Novinec, zozadu im sekunduje „najvlasatejší“ z kapely basák Chris Beattie. Ako posledný v červenej šatke hardcoreový kazateľ Jamey Jasta. Tlak, to je to slovo vystihujúce koncert tejto kapely. Absolútne geniálne nazvučení, sypú páni muzikanti bez prestávky jednu hymnu za druhou. A že sú to hymny potvrdzujú samotní fans, ktorí spievajú a hulákajú každé slovo zo skladieb ako Tear It Down, Proven, A Call for Blood, Defeatist, Everyone Bleeds Now, Empty Promises, Perseverance, This Is Now, Under the Knife… V ten večer sa hralo veľa a zo všetkých albumov. Hatebreed hrali ako by nepoznali únavu. Došlo aj na vzdanie holdu kultovým Slayer v podobe skladby Ghosts of War. Kapela nepoľavila v nasadení a usmiaty Jasta rozdával ďakovačky a rešpekty na všetky strany. Záver tvorili skladby I Will Be Heard a Destroy Everything, kedy Hatebreed doslova zničili svojich fans. Bol to neuveriteľný večer s uveriteľnými a s pulzom ulice hrajúcimi velikánmi Hatebreed.

Hatebreed | 23.6.2013 | Arena | Viedeň | Foto: Jana

Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana