Fenomén Baťa – Zlínska architektúra 1910 – 1960!

Bratislava, 20. júla 2011 – nová výstava Slovenského národného múzea prezentuje významnú etapu československých medzivojnových dejín a unikátny produkt baťovského podnikateľského boomu – Zlín. Baťovo mesto ukazuje ako ojedinelý typ moderného urbanizmu a prísne štandardizovanej architektúry, dômyselný architektonický komplex so systémom sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ponukou v oblasti kultúry, vzdelávania a služieb, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil rozvoj regiónu a prekročil hranice vlasti. Projekt v spolupráci s Krajskou galériou výtvarného umenia v Zlíne a Českým centrom v Bratislave je pre verejnosť sprístupnený v Bratislave na Vajanského nábreží 2 od 21. júla 2011.
Bata

Topánky každodenné, pracovné, sviatočné. Vypovedajú o svojich nositeľoch, kultúre, spoločnosti. Firma Baťa zaviedla ich sériovú výrobu. Vstúpila na trh s lacnou a kvalitnou obuvou, dostupnou pre široké ľudové masy. Baťa však nie sú len topánky. Jeho meno sa stalo synonymom impéria, symbolom pre pôsobenie jedinca na masy, pre geniálny podnikateľský systém, ktorý spojil kapitalizmus a socialistické praktiky tak, ako sa o to v dejinách márne pokúšali jeho predchodcovia.

Bata

Vďaka výnimočnému rastu, prosperite firmy a vplyvu jej majiteľa sa Zlín – mesto s nezameniteľným architektonickým štýlom a životným tempom, stalo v priebehu dvadsiatich rokov moderným centrom regiónu. Premena 3-tisícového mestečka z počiatku 20. storočia na aglomerát s unikátnou konštruktivistickou architektúrou a s 43 500 obyvateľmi bola výsledkom racionálnych úvah dravého podnikateľa. Zároveň ukázala jeho snahu vytvoriť zázemie pre všetkých, ktorí pracovali v novej továrenskej výrobe. Vďaka Baťovej staviteľskej činnosti a spolupráci s renomovanými architektmi tak v bezprostrednej blízkosti výrobných závodov vznikali nielen robotnícke kolónie, ale najmä prostredie moderného mesta ako firemnej značky.

Bata

Zlín sa spolu s mestami Brno, Praha a Hradec Králové stal významným centrom modernej architektúry a jediným dôsledne budovaným funkcionalistickým mestom v Európe. Rozvíjal sa tempom, aké v našej republike v takom krátkom čase žiadne iné nedosiahlo. Vzniklo ojedinelé, štýlovo jednotné mesto s unikátnym konštruktivizmom stavieb a života. Architektúra všetkých priemyselných aj verejných stavieb mala svoj základ v konštrukčnom module firemných továrenských budov 6,15 x 6,15 metra a Zlín vyrastal na základe unifikácie a štandardizácie z tohoto „továrenského“ modulu. Výstavba Zlína bola riadená rovnako ako firemná výroba – „na bežiacom páse“.

Bata

Činnosť spoločnosti sa v celom rade aspektov presadila aj vo svete. Najprv realizáciou obchodnej siete a vlastných obchodných domov – Domov služieb Baťa, neskôr výstavbou celých firemných satelitných tovární a miest. Baťovské obchody, satelitné továrne a sídliská po celom svete sú príkladom dokonale prepracovaného systému. Pribúdali aj činnosti nevýrobnej povahy, ktoré prerástli do podoby fungujúcich kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Pre rozvoj jednotlivých odborov firma získavala významné osobnosti z celej republiky. Tie sa podieľali na profilovaní novej modernej a kultúrnej atmosféry baťovského Zlína. Podpora spoločnosti smerovala predovšetkým na vzdelávanie a rozvoj novej generácie. V roku 1936 boli zriadené a najnovšími technológiami vybavené firemné filmové ateliéry na Kudlove. Firma Baťa od roku 1918 vydávala vlastný firemný časopis Sdìlení, presadzovala sa v oblasti vedy a výskumu, vyvíjala nové typy lietadiel a automobilov.

Bata

Repríza výstavy na Slovensku (premiéra v roku 2009 vo Veletržnom paláci Národnej galérie v Prahe) v reprezentatívnom výbere mapuje unikátnu architektúru a urbanizmus firmy v prvej polovici 20. storočia, rýchly rast továrne a mesta, veľkorysé projektovanie záhradného mesta, kontakty so svetom, originálny systém riadenia, podpory podnikania a nový životný štýl. Predstavuje galerijné doposiaľ nevystavované zbierky zlínskej architektúry (neznáme originály od slávnych českých fotografov Josefa Sudka a Brunera-Dvořáka), plány a architektonické modely, zhotovené priamo pre výstavu. Výstavu dopåňajú nepublikované materiály ďalších krajských inštitúcií – Obuvníckeho múzea, archívov a súkromných zberateľov. Prezentuje dnes už vysoko cenené pamiatky medzivojnového funkcionalizmu, ktoré patria k vrcholom československej architektúry prvej polovice 20. storočia – Pamätník Tomáša Baťu a budovy Masarykových škôl (architekt František Lydie Gahura), Spoločenské domy v Zlíne a Otrokoviciach a 21. administratívnu budovu (architekt Vladimír Karfík). Osobitná pozornosť je venovaná baťovským satelitom na Slovensku. Návštevníci tu nájdu originálnu kolekciu Baťovej historickej obuvi a zbierku reklamných plagátov, významnej súčasti firemného marketingu

Unikátnu výstavu môžete navštíviť v SNM do 30.októbra 2011.

Sprievodné podujatia v priestoroch výstavy:

21. 7. 2011 o 17.00 h
Obchodná sieť, satelitné továrne a sídliská firmy Baťa
Hosť: Mgr. Ladislava Horňáková z Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne, kurátorka výstavy o expanzii firmy Baťa, filozofii obchodovania firmy a najvýznamnejších stavbách (so zameraním na „malé Zlíny“ – satelity zlínskej architektúry vo svete a najmä na Slovensku),

29. 9. 2011 o 17.00 h
Náš zákazník – náš pán!
Hosť: Mgr. Miroslava Štýbrová z Múzea juhovýchodnej Moravy v Zlíne – Obuvníckeho múzea o obchodnej stratégii firmy Baťa 20. a 30. rokov 20. storočia.

9. 10. 2011 o 17.00 h
Snívanie o Zlíne
Hosť: Ing. arch. Radomíra Sedláková, CSc. z Národnej galérie v Prahe, spoluautorka výstavy
V roku 1934 vyšlo v novinách firmy Baťa mimoriadne číslo, kde niekoľko predstaviteľov snívalo o podobe mesta Zlín v roku 1974. Porovnanie snov a skutočnosti.

Názov: Fenomén Baťa. Zlínska architektúra 1910 -1960
Organizátori výstavy: Slovenské národné múzeum, Krajská galerie výtvarného umìní ve Zlínì, České centrum v Bratislave
Výstava sa koná pod záštitou Jeho Excelencie Jakuba Karfíka, veľvyslanca Českej republiky na Slovensku.
Miesto: Slovenské národné múzeum, Vajanského nábr. 2, Bratislava
Trvanie: Od 21. júla do 30. októbra 2011
Autor výstavy: Mgr. Ladislava Horňáková
Spoluautorka výstavy: Ing. arch. Radomíra Sedláková, CSc.
Výstavu zapožičala: Krajská galerie výtvarného umìní ve Zlínì, p.o.
Zbierkové predmety zapožičali: Krajská galerie výtvarného umìní ve Zlínì, p.o., Muzeum Jihovýchodní Moravy ve Zlínì – Obuvnické muzeum, Moravský zemský archiv v Brnì, Muzeum Mìsta Brna, nadace Tomáše Bati ve Zlínì, Národní galerie Praha
Grafický dizajn výstavy: Studio 6.15, s.r.o.s
Výstavu podporili: Zlínsky kraj, Štatutárne mesto Zlín
Patrón výstavy SYNOT TIP, spol. s r.o.
Generálny partner SNM: Poštová banka a.s.
Partneri výstavy: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Nadace Tomáše Bati, Zlínský kraj
Hlavní mediálni partneri výstavy: BigMedia, týždeň, SITA, Historická revue
Hlavní mediálni partneri SNM: Slovenský rozhlas, SITA, Historická revue
Mediálni partneri SNM: zoznam.sk, Pamiatky a múzeá, muzeum.sk, IN.BA, Guest
Partner vernisáže: R. Jelínek, Original Czch Destilleries

Zdroj: Slovenské národné múzeum
Publikoval: Redakcia GREGI.NET