Drogy v hudobnom priemysle. Sú zdrojom inšpirácie, alebo cestou do pekla?

Materiál, ktorý uvádzam nižšie, som pripravoval s prestávkami približne dva roky. Vďaka môjmu hobby – koncertného fotografa – sa poznám s väčšinou hudobníkov rôznych žánrov od rockovej hudby, cez pop, až po príslušníkov hip-hopovej subkultúry. Vopred čitateľov upozorňujem, že spomínaní si neželali byť menovaní, preto sú mená zámerne vynechané, alebo vymyslené. 

Drogy tu boli, sú a budú. Hudobným prostredím počnúc. To je jednoducho realita. Väčšina dnes uznávaných českých a slovenských hudobníkov má skúsenosti s drogami, niektorí o tom doslova otvorene hovorili, či hovoria. „Marihuana bola vždy moja cesta k inšpirácii, k pohode a veselosti. Postupne k tomu pribudli skúsenosti aj s inými drogami. Nikdy som sa tým netajil,“ vyjadril sa Richard Muller v minulosti pre Českú televíziu. Ak sa na užívateľov drog v hudobnom priemysle pozrieme v celosvetovom meradle zistíme, že väčšina hudobníkov, čo drogy užívali sú dnes celosvetovo známi vďaka ich hitom. Kto dnes nepozná „Satisfaction“ od Rolling Stones, „Anarchy in the U.K.“ od Sex Pistols, „Tears in heaven“ od Erica Claptona, či „Rebel Yell“ od Billyho Idola? Poznajú ich všetci. Všetci zo spomínaných dlhodobo užívali drogy. V prípade Rolling Stones išlo o väčšinu látok od marihuany, cez kokaín, LSD a extázu až k heroínu. O závislosti členov punk-rockovej legendy Sex Pistols hádam ani hovoriť netreba, Eric Clapton bral kokaín, rovnako ako Billy Idol.  Argument, že je to už minulosť dnes už tiež neobstojí. Stačí si pozrieť rozhovor Eminema pre časopis Rolling Stone o tom, ako mu lekári povedali, že ho delili minúty od predávkovania Metadónom. Keď sa však spýtate bežného človeka, čo ho prvé napadne pri pojme Eminem, tak vám s najväčšou pravdepodobnosťou spomenie hity ako „Not afraid“, či duet „Love the way you lie“ s Rihannou, ktorá mimochodom verejne bojuje za legalizáciu Marihuany.

drogy1

Počas svojho túlania sa po Slovensku a Českej republike v spojitosti s fotením som prišiel do kontaktu s mnohými drogami, a nie len ľahkými. Počas najväčšieho slovenského rockového festivalu v lete 2012 (názov zámerne vynechávam) som sa pohyboval v zákulisí, keď ma kamarát z banskobystrickej rockovej skupiny pozval do stanu. Zoznámil som sa v ňom s väčšinou účinkujúcich, ktorí vystupovali v ten deň. „Nazdar Braňo! Hele, nedáš si s náma čouda?“, bola prvá otázka po zoznámení sa s členom českej poprednej rockovej skupiny. Tento človek, nazvime ho Martin, bol úplne normálny chalan, mohol mať približne 30 rokov. Potreboval sa len trochu uvoľniť pred vystúpením. Koncert jeho skupiny som si nenechal ujsť. Počas neho nejavil žiadne agresívne sklony, nemal ani nedôstojné narážky. Všetci prítomní sa na ich hudbu zabávali, prítomnosť drog bola nepostrehnuteľná.

Ďalším človekom, ktorý mi povedal o drogách bol už spomínaný kamarát z banskobystrickej rockovej kapely. Počas ich turné hrali koncert aj v Prahe, kde sa mu naskytla možnosť vyskúšať kokaín. „Vzal som si ho pred koncertom. Takmer nikto o tom nevedel. Pokiaľ máš kokaín kvalitný, ničím nerezaný, tak to na tebe nie je vidieť. Život si viac užívaš, si sebaistejší, vieš spraviť lepšiu show,“ opisuje účinky drogy Michal. Počas českých koncertov, ktoré som absolvoval vo väčšej miere tento rok som sa s drogami stretával oveľa viac, ako na Slovensku. Boli to hlavne amfetamíny, kokaín a huby. Išlo hlavne o rockové koncerty prevažne v Prahe, ale často aj o akcie mimo hlavného mesta.

drogy2

Drogy sú téma, ktorá nebola nikdy v našich končinách tak aktuálna, ako dnes. Už dávno nežijeme v dobe, kedy ľudia na Slovensku a Česku trpeli nedostatkom informácií o tom, čo drogy spôsobujú, no napriek tomu sa najmä v hudobnom priemysle objavujú čoraz viac. To je čistý fakt a tento trend sa zrejme tak skoro nezmení. Isté je, že drogy hudobníkom pomáhajú či už pri tvorbe, alebo vystupovaní. Na druhú stranu ale ich životné postoje vo veľkej miere pôsobia na názory ich často neplnoletých fanúšikov. Na jazyk sa mi následne tlačí otázka, či by sa toto všetko drogové svinstvo nemohlo diať viac v tajnosti, bez bulvárnych novinárov a masmédií. Nie, nemohlo. Pretože nič nepredáva lepšie, než nevšedné pikantné titulky typu „známa speváčka na drogách!“…

Je už na každom zvlášť, do akej miery tomu prepadne, a či sa tento návyk bude stupňovať, alebo ostane na príležitostnej úrovni. Názory na drogy ostanú kontroverznými asi naveky, no ak žijete v hudobne a umelecky založenej spoločnosti, zastávate väčšinou názor, že telo má ísť do hrobu opotrebované a život sa má užiť naplno. Vec názoru.

Napísal: Branislav Račko