Si frontmanka rockovej kapely, ako sa na Teba pozerajú kolegovia z iných skupín? Berú to v pohode?
Nikdy som sa takto na to nepozerala. Ja sa snažím vychádzať v pohode s každým, to, ako ma berú ostatní, je asi na nich.
A vzťahy v kapele? Predsa len, ste dve baby :)
Vzťahy sú úplne v poriadku. Každý sa snaží svoj koníček-hudbu brať čo najzodpovednejšie a najprofesionálnejšie. Nepamätám si, že by boli nejaké veľké hádky alebo nezhody v kapele. A mať dievča v kapele má svoje výhody – ženské rozhovory z očí do očí a tak.
Okrem vlastnej tvorby hráte aj prevzaté veci, kto je Vaším vzorom/idolom?
Nemáme nejaký vyhradený idol. Hráme to, čo sa páči nám a to, čo by mohlo ostatných zaujať a hlavne zabaviť. Nezaoberáme sa len jedným štýlom, je dobré vyskúšať viac druhov hudby, každý má niečo do seba a dá sa z neho priučiť niečo nové.
A akú hudbu radi počúvate?
Každý má rád niečo iné, však koľko ľudí, toľko chutí. Bubeník má veľmi rád Gladiator a je ich oddaný fanúšik, gitaristi a basáčka idú tvrdším – metalovým smerom. A ja osobne si vypočujem úplne všetko. Od jazzu, cez britský pop až po black metal.
Prečo sú Vaše texty v angličtine?
Prvé texty, čo som napísala, boli v angličtine. Asi som mala nejaké „anglické“ obdobie, lebo angličtinu mám naozaj veľmi rada, je to krásny jazyk. Neskôr sa však kapela a fanúšikovia ozvali (aj rodičia, ktorí uviedli, že angličtine nerozumejú :D ), že by bolo dobré napísať niečo aj v slovenčine. A tak som sa činila a naša najnovšia vlastná tvorba pozostáva zo slovenských textov.
Uvažujete nad nahraním albumu?
Máme za sebou nahrávanie v štúdiách, zoznamovanie sa s nahrávaním. V marci sme nahrávali v Hlohovci demo, v jednom malom štúdiu. V blízkej dobe by sme ho chceli aj zverejniť, názov bude „Na ceste“. Ale, samozrejme, každého z nás láka vyskúšať si profesionálne štúdio, s dokonalým zvukom. Ale to chce čas, trpezlivosť a šťastie.
Aké sú Vaše ambície v oblasti hudby – kam až by ste sa chceli dostať?
Sme spolu niečo cez rok a za ten čas sa nám vystriedalo veľa členov, takže sme vždy museli začať od začiatku. Sme radi, že sme si mohli zahrať na rôznych akciách, a dúfame, že to bude pokračovať. A kam sa chceme dostať? Necháme sa prekvapiť. Myslím si, že za robením a interpretáciou hudby je veľmi veľa práce a veľmi veľa času.
Ako je to s koncertmi – ako často ich robíte?
Koncertujeme tak často, ako sa nám podarí dostať na nejakú akciu alebo keď nás zavolá nejaká iná skupina. Cez zimu to bolo biedne. No s letným počasím prichádza viac možností zahrať si niekde na miestach s fajn ľuďmi a atmosférou.
Kde teda budete najbližšie?
Myslím, že najbližšie nás čaká Trenchtown v Piano clube v Trenčíne koncom tohto mesiaca. Cez leto hráme na ParenicaFest v Drietome, ktorú organizuje kapela Pell-Mell 59, s ktorými sa veľmi dobre spolupracuje. Hrali sme tam už aj minulý rok, môžem potvrdiť, že je tam naozaj úžasná atmosféra. Pokiaľ máte čas, treba sa tam zastaviť!
Otázky kládla Sjekellka
Foto: Jaška Roman
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
