Tak ako po minulé roky, ani tentoraz organizátori nezabudli ani na štýly, ktoré až tak nekorešpondujú s tradičnou dramaturgiou alebo názvom festivalu.
Chelsea Wolfe – Nikdy nezabudnem na ten moment prekvapenia, kedy sa mi už neznámou zhodou náhod podarilo kliknúť na video ku skladbe Mer. Táto skladba z albumu „Apokalypsis“ dodnes patrí medzi moje najobľúbenejšie z tvorby tejto tajomnej američanky. Napriek a aj napriek tomu že sa v našich končinách táto tichá a skromná speváčka objavuje pomerne často, bude jej vystúpenie plné netradičných nálad a melódií patriť určite k najsilnejším zážitkom festivalu.
Mono – Žáner post rock začína byť už tradične vhodným spestrením ináč energiou a rýchlymi tempami nabitého festivalu. V tomto roku bude mať tú česť spríjemniť nám chvíle oddychu od kvíliacich gitár Japonské zoskupenie Mono, ktoré napriek tomu že tento žáner zaznamenáva rast popularity hlavne v poslednej dekáde rozhodne nepatrí k nováčikom na scéne (ich korene siahajú do konca deväťdesiatych rokov).
The Algorithm – Spojenie elektronickej hudby a živých nástrojov v tom najlepšom možnom prevedení to je The Algorithm. Djentová rytmika s množstvom samplov, klávesov a kadejakých efektov, určite odporúčam nenechať si ujsť vystúpenie tohto šialeného telesa, bude patriť k vrcholom tohto festivalu.
Napísal: Alexander Sucháček
