Billy Talent, Frank Turner, The Menzingers, Sincere Engineer: Reportáž!

Trvalo to síce pár rokov, no slovenskí fanúšikovia sa predsa dočkali. V utorok 6. júna 2023 zavítali do Bratislavy páni zo skupiny Billy Talent, aby sa slovenskému publiku pripomenuli (nielen) v rámci letného festivalového turné. Priviezli do Bratislavy so sebou i Franka Turnera s kapelou, The Menzingers a Sincere Engineer.

Sincere Engineer

Brány areálu Refinery Gallery v Bratislave sa otvorili o 18:00 a po hodine, takmer na sekundu presne, vyskočili na pódium Sincere Engineer – speváčka Deanny Belos so svojou koncertnou skupinou z Chicaga. V tom čase ešte vzhľadom na veľkosť haly veľmi riedkemu publiku predstavili počas 30 minútového setu celkom solídnym indie pop-punkom so študentským vibe-om a prítomným dokonale navodili atmosféru na bohatý program večera.

The Menzingers

Akčné a nečakané. Tak by „neznalý“ zhodnotil tento koncert už v úvode. Nadupaných, príjemných a veselých 35 minút štyroch charizmatických pánov punk-rockerov z Pennsylvánie. Slovenskému publiku sa premiérovo v Bratislave predstavili desiatimi skladbami, medzi nimi i jednou novinkou „There’s No Place In This World For Me“. Nepochybne možno povedať, že by si daný večer zaslúžili aj viac priestoru.

Frank Turner & The Sleeping Souls

Napriek tomu, že nešlo o headlinera večera, zdalo sa mi, že tričká s týmto interpretom v dave značne prevažujú. Podľa slov samotného speváka, šlo o jeho druhý a doposiaľ najväčší koncert u nás. Počas svojho 40 minút trvajúceho setu spolu so svojou sprievodnou kapelou The Sleeping Souls odznelo 12 skladieb, medzi nimi i akustická verzia a hlavne veľa slovenčiny.

„Ahoj Bratislava, ako sa máte? Ja som Frank Turner a toto sú Sleeping Souls. Ďakujem, že ste prišli.“ To sú slová, ktoré nepochybne vyčaria úsmev každého fanúšika obzvlášť z úst zahraničného interpreta, ktorý koncertuje v ich krajine. Taký ten heartwarming moment, kedy pred vami nestojí len „nejaký spevák“ ale človek, ktorému na fanúšikoch očividne záleží a aj toto je forma jeho vďaky a pripravil si niečo viac, než len niekoľko skladieb.

O tom okrem niekoľkých prejavov v slovenčine svedčilo jeho nasadenie a zjavný problém cez pot stekajúci do oči vidieť na dav už počas druhej skladby. Počas tohto zdanlivo krátkeho koncertu nechýbal ani stage diving speváka či circle pit v dave, Frank sa neštítil ani prebehnú predný rad a dať si s každým „high five“. Krátkym hosťom počas jednej zo skladieb bol basgitarista headlinera Jonathan Gallant.

Celý tento koncert vyvolával dojem, že každý ďalší účinkujúci preskakuje latku vydanej energie svojho predchodcu. Skvelé, energické a skutočne vydarené.

Billy Talent

Po troch výživných koncertoch kapiel, ktoré by bola urážka nazvať „iba“ predskokanmi, sa návštevníci dočkali a pred zaplnenú halu predstúpili hlavné hviezdy večera. Svoj hodinu a 15 minút trvajúci set otvorili „klasikou“ Devil in a Midnight Mass a This Suffering a ako inak, bol to úvod vo veľkom.

Celý večer tak bol prierezom ich najúspešnejších skladieb zo všetkých štúdiových albumov. Dominoval však album Billy Talent II z roku 2006, vďaka čomu navodil pocit starých dobrých čias i napriek tomu, že i neskoršia tvorba týchto Kanaďanov nie je o nič horšia a stále majú fanúšikom čo ponúknuť. V tento inak všedný daždivý utorkový večer si dav, ktorý mal na pohľad vekový priemer vyššie, než je x-násť rokov, si túto vzácnu návštevu po dlhých šiestich rokoch do sýtosti užíval. Všetci, ktorí ešte vládali skákali, spievali jednu skladbu za druhou, odvážni si trúfli i na circle pit. Na rozlúčku sme mohli počuť opäť klasiku – Red Flag s ktorou sa s nami kapela rozlúčila.

V tento večer odzneli: Devil in a Midnight Mass, This Suffering, I Beg to Differ (This Will Get Better), Afraid of Heights, Hanging Out with All the Wrong People, Pins and Needles, Rusted From the Rain, Perfect World, Try Honesty, Saint Veronika, Diamond on a Landmine, Surprise Surprise, Surrender, Reckless Paradise, Fallen Leaves, Devil on My Shoulder, Viking Death March, Red Flag.

Celkový dojem bol však taký, že spevákovi Benovi miestami na pódiu chýbala miestami energia. Nič to však nemení na fakte, že šlo o viac než solídny koncert a veľmi veľmi príjemné stretnutie po rokoch a už teraz sa teším na to ďalšie.

Napísala: Lucia Adámeková
Foto: Jana Holičková