Arch Enemy: Reportáž!

To, čo sa nepodarilo takým velikánom rockového neba ako sú Mr. Big alebo Marty Friedman, to sa podarilo švédskej death mainstreamovej pätici Arch Enemy a síce, úspešne naplniť kapacitu Majestic Music Clubu.
Jedným dychom treba dodať, že moje pocity z ich vystúpenia ostali značne rozporuplné. Kapela ktorá sa oháňa v rozhovoroch výrazmi ako anarchia a revolúcia pôsobila totiž až chladno profesionálne, vypočítavo a tým pádom celkovo nedôveryhodne pre človeka, ktorý jej kroky sleduje od ich začiatkov.

Evocation

V podstate by bolo všetko super, show, zvuk, výber skladieb a aj komunikácia s publikom (aj keď sólové výstupy gitaristov a bubeníka boli už myslím viac ako zbytočné a nespomínam si na jedinú death metalovú kapelu, ktorá by niečo také potrebovala).

Problém nastal, keď som si pri pódiovom pobehovaní Angely s vlajkou v ruke skôr ako na všetky tie odvážne kapely, ktoré sa neboja raziť si aj za cenu zatratenia  cestu novým a neprebádaným územím hudobného sveta, spomenul skôr na scény z Pirátov z Karibiku. ☺ Nehovoriac o tom, že niektoré skladby z nového albumu viac ako po revolte volajú po natupírovaných účesoch a bizarných kostýmoch zo zlatej éry glam rocku (ktorý mi však za iných okolností absolútne neprekáža).

Arch Enemy

Škoda, ak by sa AE zbytočne nesnažili prezentovať vyššie spomínaným spôsobom, tak by som ich set nemal problém stráviť a určite by mi nevadili ani ich už v podstate retro postupy, ktoré ma vyložene bavili v prípade krajanov predskokanov Evocation.

Napísal: Alexander Sucháček
Foto: Jana
Publikoval: Redakcia GREGI.NET