Na prestížnom festivale v Karlových Varoch zabojujú o ceny štyri slovenské filmy v súťažnom programe

Medzinárodný filmový festival Karlove Vary oslavuje tento rok 60. narodeniny. V jeho oficiálnom programe bude slovenskú kinematografiu reprezentovať spolu dvanásť titulov, štyri z nich sa budú uchádzať o festivalové ceny v dvoch súťažných sekciách. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) sa premietne film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, premiéru na festivale bude mať aj koprodukčný dokument SFÚ Igor a potom (2026) v réžii Ivana Ostrochovského o kameramanovi Igorovi Lutherovi. 60. ročník MFF Karlove Vary sa uskutoční v termíne od 3. do 11. júla.  

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia dve novinky. Jednou z nich je dlhoočakávaný film Ivana Ostrochovského Prameň (2026), ktorý sa venuje sterilizácii rómskych žien v 80. rokoch a otvára tak nevyriešenú kapitolu československých dejín, keď o možnosti mať deti rozhodoval štát. Prameň je prvý Ostrochovského film, ktorý sa prebojoval do Hlavnej súťaže festivalu, jeho umelecký  riaditeľ Karel Och ho uvádza ako uhrančivú drámu. „Inšpiráciou filmu bol kedysi dávno rozhovor s mojou mamou o fungovaní interrupčných komisií práve v období normalizácie. Keď sme si so scenáristom Marekom Leščákom rešeršovali činnosť komisií, narazili sme na tému sterilizácií rómskych žien,“ hovorí o filme Ostrochovský. Hlavnú postavu ambicióznej lekárky v ňom stvárnila Aňa Geislerová. V rovnakej sekcii sa o Krištáľový glóbus bude uchádzať aj minoritný koprodukčný slovenský film Chica Checa (2026) režiséra Šimona Holého o osamelej päťdesiatničke, ktorá sa v záujme splniť svojej chradnúcej matke posledné želanie zblíži so svojím synom a odhalí tak jeho tajomstvo.

V súťažnej sekcii Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe z celého sveta, bude uvedený slovenský film o krehkej, mladej láske v dnešnom šialenom svete Milovník, nie bojovník (2026) debutujúcej režisérky Martiny Buchelovej. Hlavným hrdinom filmu je Andrej, zdanlivo veselý, ale v skutočnosti trápiaci sa mladý muž, ktorý hľadá v živote zmysel. Film sa okrem lásky venuje aj iným témam, akou je napríklad alkoholizmus. „Andrej dospieva a postupne si uvedomuje, že chce mať pevné vzťahy, domov a nechce piť. Chce svoju ťažobu riešiť, lebo inak sa zblázni. Aj keď sa môže zdať, že je privilegovaný syn zabezpečených rodičov, hlavné veci si musí vybaviť sám. Vlastne ako každý. Keď človeku ubližujú druhí ľudia, je to nanič, ale najdivnejšie je, keď si človek ubližuje sám. A s tým sa Andrej na pozadí filmu vyrovnáva,“ predstavuje film režisérka. Festival snímku nazýva výkrikom filmárskej slobody, plnej humoru a formálnych i scenáristických nápadov.

Druhým filmom v súťažnej sekcii Proxima je triler 33 krokov (2026) debutujúcej režisérskej dvojice Anny a Šimona Domčekovcov, ktorý vznikol na základe skutočného príbehu hlavného hrdinu. Sleduje Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Milan upadol do kómy a hoci prežil klinickú smrť, následky si nesie celý život. Jeho trauma sa opäť vynorí, keď sa dozvie, že z väzenia sa vracia jeho niekdajší útočník. Podľa karlovarského festivalu film na pomedzí dokumentu a fikcie neobvyklým spôsobom otvára tému rasovej neznášanlivosti. Hlavnú postavu v ňom stvárňuje Milan Daniel, ktorý hrá sám seba. „Milan hrá postavu, ktorej príbeh je inšpirovaný jeho životnou skúsenosťou,“ hovoria obaja Domčekovci. „V Milanovi sme našli človeka, ktorý verí okolnostiam vo filme, v ktorých sa nachádza. Spĺňa pre nás definíciu dobrého herca. Keď sme si s ním vysvetlili obraz – kto je jeho spoluhráč a aká je situácia – Milan tomu uveril. Niekedy sme mali inú predstavu, ako by to mal zahrať, ale on prekonal naše predstavy.“

Režisér a producent Ivan Ostrochovský okrem hraného filmu Prameň uvedie v Karlových Varoch aj svoj nový dokumentárny film Igor a potom. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther, Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Film hovorí o posledných rokoch Lutherovho života, ktorý je „asi najúspešnejším slovenským filmárom. Spolupracoval s Andrzejom Wajdom, Michaelom Hanekem, Volkerom Schlöndorffom,“ charakterizuje Luthera i film Ostrochovský. „Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti. Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí, keďže za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský, ktorý pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného v koprodukcii SFÚ. Film sa premietne v sekcii Zvláštne uvedenie – Classics, Karel Och hovorí o neobyčajnom, dynamickom i meditatívnom pohľade Ostrochovského.

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia filmoví diváci a diváčky na karlovarskom festivale v klasickom filme Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, ktorý bude uvedený v sekcii Návraty k prameňom – KVIFF 60/80. Premietať sa bude pri príležitosti udelenia Ceny prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej, ktorá vo filme stvárňuje jednu z hlavných postáv. Podľa organizátorov „karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu.“

Film Vtáčkovia, siroty a blázni je mozaikovité, hravé podobenstvo odohrávajúce sa v presne neurčenom časopriestore, v bláznivom svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje. Jeho hlavní predstavitelia, traja opustení blázni v šialenom a škaredom svete prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, vďaka princípu hry a filozofie radosti. „Žiadna situácia nie je predvídateľná rovnako ako jej vyústenie, čo umocňuje dynamická kamera, strih a expresívna hudba,“ uvádza film karlovarský festival. „Veselé eskapády trojice sa postupne stále viac javia ako tanec nad priepasťou, do ktorej sa i oni nevyhnutne zrútia.“ Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a jeho realizácia sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa. Film bol uvedený na Prehliadke československého filmu v Sorrente v roku 1969. Potom na základe negatívneho hodnotenia špeciálne vytvorenej komisie pri Ministerstve kultúry SSR, ktorá hodnotila filmy po kultúrno-politickej stránke, putoval na dvadsať rokov do trezoru. Premietal sa až po Nežnej revolúcii v roku 1990 v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získal Cenu FIPRESCI.

Zvláštne uvedenie bude mať na karlovarskom festivale ešte päť slovenských minoritných koprodukcií. Dokumentárny film Zomrieť za život (2026) režisérky Yuliie Hontaruk o veteránoch, ktorí sa po návrate z vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 snažili znova začleniť do civilného života, až pokým sa v roku 2022 vojna znova vrátila do ich životov. Biografický dokument Dve deci tušu (2026), v ktorom sa jeho režisérka Ester Geislerová vydáva po stopách svojho otca, japonológa a kaligrafa Petra Geislera, krehkej a rozporuplnej osobnosti, a z množstva archívnych materiálov a spomienok blízkych skladá mnohovrstevný a hlboko ľudský portrét. Ďalej bude uvedená dráma zo súčasnosti Mesto otcov (2026) Zdeňka Tyca o mladom mužovi, ktorý sa po smrti matky vydáva na cestu hľadania vlastných koreňov, lemovanú čudesnými stretnutiami a okamihmi nečakaného precitnutia, i športový film Bojovník (2026) režisérskej dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška o vyslúženom boxerovi s Milanom Ondríkom v hlavnej úlohe. Premietne sa i úspešný kreatívny dokument Keby sa holuby premenili na zlato (2026) Pepy Lubojacki, ktorá sa v netradičnom filme snaží pochopiť, prečo jej milovaný starší brat a dvaja bratranci žijú bez domova a stretávajú sa so závislosťou. Film získal na tohtoročnom Berlinale Cenu za najlepší dokumentárny film.

Festivalová sekcia Future Frames: Generation NEXT of European Cinema predstavuje tradične desať mladých európskych režisérov a režisérky nastupujúcej generácie, jej program vzniká v spolupráci s European Film Promotion. Do výberu sa tento rok dostala aj slovenský koprodukčný film Orla (2026) režisérky Marie Lukáčovej. Ide o rapovú ekofeministickú rozprávku, ktorá mala tento rok premiéru na MFF v Rotterdame a formálne prináša nekonvenčné spracovanie tradičného žánru.

Súčasťou Industry programu pre filmových profesionálov sa na karlovarskom festivale v minulom roku stala nová programová iniciatíva KVIFF Central Stage. Táto platforma vznikla s cieľom dať priestor etablovaným tvorcom zo strednej Európy, predstaviť pripravované projekty v pokročilej fáze financovania a rozvíjať koprodukčné spolupráce v tomto regióne. Program je organizovaný v spolupráci s filmovými inštitútmi zo strednej Európy vrátane Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Po minuloročnej premiérovej účasti slovenského projektu režiséra Marka Škopa Láska, sa tento rok bude v programe prezentovať projekt režiséra Michala Blaška Cowgirl, ktorý sa momentálne nachádza v štádiu postprodukcie a film režiséra Tomáša Hodana Kamene sa valia do Prahy. V industry projekte Book-to-Screen predstaví slovenský spisovateľ a dramaturg Daniel Majling svoju knihu Zóna z vydavateľstva BRaK. Program KVIFF Industry Days 2026 sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. júla. Slovensko bude mať zástupcu aj v porote Europa Cinemas Label, ktorej členkou bude Nataša Jurčová Findrová z Kina Lumière. Porota vyberie víťaznú snímku spomedzi filmov z oboch súťažných sekcií festivalu.

Viac informácií o slovenskej účasti na 60. MFF Karlove Vary nájdete na: https://sfu.sk/novinky/karlovy-vary-2026/
Viac informácií o 60. ročníku MFF Karlove Vary: https://www.kviff.com/cs/uvod

TS SFÚ