Nedeľa, 22. marca 2026. Čo zvláštne by sa mohlo stať? A veru že sa stalo. PKO Čierny orol v Prešove opäť po roku otvorilo svoje priestory pre výnimočný benefičný koncert. Podujatie Opri sa o mňa dokonca v tento deň oslávilo 15. rokov svojho fungovania. To je už vek na Občiansky preukaz. Pre osoby s mentálnym a telesným postihnutím ho pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik.
Počasie priam ukážkovo pekné. Od rána sa v priestoroch sály PKO mihali dobrovoľníci. Čo tam robili? No pripravovali. Zavesiť bannery. Ponosiť veci na občerstvenie. Pripraviť šatne pre účinkujúcich. Zvukovú aparatúru na pódium. Ešte potrebujeme priestor pre kreatívne dielne. Aj tam treba doniesť materiál. Veď „inak obdarení“ sa môžu tešiť na maľovanie na tričká, polystyrénové figúrky, na plátno či drevo, maľovanie na tvár aj enkaustiku. Nesmieme zabudnúť na farebné tričká pre hostí. A už len zvuková skúška. Nič nechýba. Vlastne chýba. Hostia. „Inak obdarení“ môžu prísť a užiť si tento deň plný skvelých hudobných zážitkov, tanca. A čo viac, traja zo štyroch účinkujúcich sú domáci Prešovčania.
S prvými prichádzajúcimi sa mikrofónu ujíma Roman Pomajbo, aby uviedol tanečného hosťa. „Ja sem naozaj rád chodím, pretože tá atmosféra a to, že sa to deje, je pre mňa zázrak.“ Kto si to tam pod pódiom poskakuje? No predsa ja, Zumba s Julkou. Odkiaľ? No z Prešova. Dnes to so mnou prišli rozprúdiť aj dve moje pomocníčky, šikovné dievčatá Terezka a Elka. Na Terezku Vám prezradím, že mala včera narodeniny. Tiež okrúhle. „Možno, že je to tým, že je to 15. ročník, tak ľudia prišli tak nabudení, s tak perfektnou náladou.“ A ideme na to. S akou rýchlosťou pribehli na pódium všetci, čo si chceli zatancovať. Prekvapilo ma, koľko sa ich zhŕklo. Jedna pesnička latino rytmov strieda druhú. Kroky ľahké, aj tie ťažšie. Bavíme sa. krok vpred. Krok vzad. Tleskneme si. Otočka. Zavrtíme sa. Spravíme si vláčik. Je nás tu veru veľa. Tanečný parket pomaly nestačí. Skúsime novinku. Poďte sa pridať. „Tancovali skvele, takže som si to užila. A myslím si, že aj oni si to užili.“ Hľadáme na Zemi, hľadáme Vás. Ešte si to tu roztlieskame a vydýchame sa pred prvým hudobným hosťom. „Dnes to tu bolo niečo úžasné. Že to bolo fakt veľkolepé.“ Veľký potlesk sme zožali. „Inak obdarení“ nás odmenili nielen ním. Dostali sme aj krásne darčeky, ktoré sami vyrobili. „Všetkým prajem veľa zdravia, nech sa ďalej bavia.“
Na pódiu už si Roman Pomajbo, slovenský herec a humorista, k sebe volá primátora mesta Prešov, Ing. Františka Oľhu, organizátora podujatia, Milana Štefánika, sympatizantku OZ a spoluorganizátorku, Gabrielu Bačovú. Po krátkych príhovoroch majú Milan Štefánik a Gabriela Bačová jednu milú povinnosť. Krásny obraz s motívom dnešného podujatia, ktorý namaľoval hudobník a textár skupiny IMT Smile, Vlado Krausz odovzdať združeniu. Dnes poputuje do CSS Dúhový sen, Kalinov. Prevziať ho prišla Andrea Kundratová. Veríme, že bude milou spomienkou na dnešné podujatie pre jej klientov.
Na pódiu už je pripravený prvý hudobný hosť. Odkiaľ docestoval? Z Prešova. Famózni, skvelí. Naj, IMT Smile. Ivan Tásler so svojou typickou šiltovkou na hlave. Jeho brat Miro si sadá za klávesy. Dopĺňajú ich gitary, bubny, saxofón a trúbka. A začali ako inak: Opri sa o mňa. Vybrali si do dnešného repertoáru naozaj piesne, ktoré od nich pozná každý. A tak sa nemôžeme čudovať, že už od prvých tónov sa „inak obdarení“ pridali spevom ku kapele. Nad hlavami už sa pohybujú farebné transparenty. Nepoznám krajší pocit, ako pozerať sa na obecenstvo, ktoré baví hudba. Pasáže spevu sa striedajú s akustickými sólami. Gapa to „roztočil“ na saxíku. Neviem, komu patrila ďalšia pieseň, ale možno Len tebe. Kto sem dnes prišiel? Niekto ako kráľ. Prekvapenie koncertu. Ivan zostúpil z pódia medzi „detí“ počas piesne. To bolo radosti, že si môžu spraviť rýchlu fotku. Prešovské publikum je jednoducho naj. Na pódiu hrá srdcom celá kapela. Sólo má trúbka. A hneď po nej gitara. Opäť si dáme i saxofón. Na východe po východniarsky. Cingy-lingy, bom. Pridali sa všetci. Ľudia nie sú zlí. A ktorú by sme si pridali po veľkom potlesku a skandovaní, že ešte chceme pesničku v podaní IMT Smile? Hej, hej, hej, Sokoly. Počkajte. Neodchádzajte nám z pódia. Veď aj na Vás okrem potlesku čakajú darčeky od „inak obdarených“. Veru že ich je riadne veľa. A Miro Tásler sa po ich vystúpení predral do davu divákov a ochotne sa s nimi fotil.
Na pódiu sa teraz miešajú dobrovoľníci so zvukármi, aby čo najrýchlejšie odložili a odniesli aparatúru a nástroje kapely a mohol prísť druhý hudobný hosť. Túto chvíľu využívajú Tomáš Kramarčík a Milan Rusnák zo spoločnosti SPIG na predstavenie ich činnosti. Niektorí o nich už vedia, iní nie. Radi pomôžu, poradia, ak potrebujete vybaviť kompenzačné pomôcky, schodolezy, špeciálne vozíky. Pri ich stánku vo foajé PKO som si vypočula dve mamičky, že aj im by sa hodil taký schodolez, keď sa im nechce ísť pešo po schodoch v bytovke. No kto by sa nezviezol. Úpravy na pódiu trvajú trochu dlhšie a tak Roman Pomajbo robí všetko možné aj nemožné, aby zabavil divákov.
Ale už je všetko pripravené a na pódiu máme ďalšieho hosťa. Šarmantného, vždy s úsmevom na tvári Samo Tomeček s Milujem Slovensko Band. Pri poslednom stretnutí pred pol rokom bol v očakávaní. Dnes už ako „čerstvý“ otecko, si to prišiel užiť a potešiť všetkých v Prešove. Spevák zo Slovensko má Superstar si získal srdcia svojich fanúšikov účinkovaním v relácii Milujem Slovensko. Spolu s Bandom namiešali dnes zmes známych piesní. „Som veľmi rád, že sme na takomto krásnom jubilejnom pätnástom ročníku. A minimálne ešte 15 takých skvelých, úspešných, úžasných rokov ďalších Opri sa o mňa.“ Začali naozaj majstrovsky. Najkrajšia a najznámejšia Michala Dočolomanského, Zbohom buď, lipová lyžka. Nečudujte sa tak, že pieseň zaznieva i z úst divákov. „Inak obdarení“ si priniesli Sama aj Ako obrázok. Vonku je dnes celkom pekné počasie, ale všetci vieme, že sme V období dažďa. K jari to patrí. Tancuchtiví diváci sa bavia na parkete. Im sú určené ďalšie piesne. Tancujem s tebou rád, Netancujem sám. To je teda nápad. Každý má rád spoločnosť pri tanci. „Ako som už vravel, pre mňa je to taká srdcová záležitosť. Pred týmito ľuďmi je to pre mňa výnimočné, takže naozaj to myslím zo srdca.“ Trocha spomalíme. Originálne s Unikátom. Heslo na dnešný deň nielen pre Sama: Zahoď starosti. Všetci v sále sú toho dôkazom. Úsmevy, objatia. Dobrá nálada. Spev. Karol Duchoň si možno ani vo sne nepredstavoval, že jeho pieseň M8m ťa rád, si budú i po x rokoch spievať ľudia rôznych vekových kategórií. Samo síce nie je Prešovčan, ale aj tak si dali tiež tú našu, východniarsku A ja taká dzivočka. Pripomienka éry Superstar. Transparenty nad hlavy a spievame Kým vieš snívať. Bez nej by to ani nebolo ono. „Na to sa vždy veľmi teším a hovorím si, že to budú perfektné transparenty. Dneska sa naozaj hecli, mali úžasné kresby, naozaj klobúk dole.“ Veľký potlesk. Ale čo to? Diváci chcú znova prídavok. Možno táto bude pravá. Samov odkaz pre ľudí. Nech sa darí…nech som šťastný, nech nemám nepriateľov… Je tu poďakovanie od divákov v podobe potlesku a darčekov. Členovia Bandu si ich odnášajú v náručiach.
Nielen účinkujúci budú obdarení. Tradične, počas prestávky medzi vystúpeniami, organizátor využíva priestor na ocenenie transparentov a mávadiel, ktoré vyrobili „inak obdarení“. Sú naozaj originálne. Nápadite. Farebné. Ktoré vybrať? Porota sa musí poradiť. Do finále postupuje 6 transparentov. Dostanú veľké ceny a ten naj dokonca i výherný pohár. Nemusíte byť smutní. Všetci, ktorí si pripravili aspoň malé mávadlo, dostanú maličkosť pre potešenie.
Už je všetko pripravené na posledné vystúpenie. Čo sa to deje? Prečo sa hudobníci usádzajú pod pódium, do hľadiska. No preto, lebo pódium potrebujú tanečníci. Znova Prešovčania. PUĽS. Poddukelský umelecký ľudový súbor. Už neuveriteľných 70 rokov prinášajú vokálno-hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov v plnej kráse ľuďom na celom svete. „Sme radi, že sme mohli spríjemniť večer aj našim kamarátom. Veríme, že sa im to veľmi páčilo a boli spokojní. Lebo mali sme od nich úžasnú spätnú väzbu a sme im za to veľmi vďační.“ Veď sa pozrite na tie kroje. A kulisy. Jednu chvíľu nám na javisku cvála kôň. V druhej tu máme vysoké stromy. A pomedzi to tancujúci junáci a dievky maľované. Vykrúcajú sa. vyskakujú do takej výšky, že máte pocit akoby lietali. Pripravili si pásmo piesní a tancov. „Môj názor je, že si to vedia viac užiť, že je to také úprimnejšie. Podľa mňa sú aj vďační, že majú príležitosť niečo také vidieť.“ A dole? Husle. Basa. Akordeón. Klarinet i píšťala. No a cimbal. Ani by ste neverili, aké hlasy sa skrývajú v tých nežných dievkach. Rozozvučali sálu ako tisíc zvončekov. A tá synchronizácia. Všetci ako jeden. Junáci s klobúkmi, pierka farebné. Nakoniec klaňačka. Ako inak, aj tá je dokonale zosúladená. Obrovský potlesk. „Nám sa dnes tancovalo veľmi dobre, aj keď máme za sebou dosť náročné predstavenia.“ To bol zážitok. Myslím, že takéto vystúpenie sa oplatí navštíviť kedykoľvek.
Čo dodať na záver? Slovami Gabiky Bačovej: „Ja myslím, že to bola bomba, že to bolo normálne oslava celej pätnásť ročnice.“ Jednoducho, vynikajúci ročník. Vznikli tu priam zázraky. Nielen na parkete, ale aj v kreatívnych dielňach. A tak veríme, že tie zážitky ostanú v pamätiach ešte dlho. A možno len také úprimné Ďakujeme. Ďakujeme všetkým, čo sa podieľali na tom, že benefičné podujatie bolo i tento krát úspešné. Prispeli k tomu organizátor, mesto Prešov, sponzori, dobrovoľníci, hudobníci a hlavne „inak obdarení“. Veď pre nich to všetko bolo. Aby zažili pekný deň, potešili sa hudbou, tancom.
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Ján Mišiak a Marek Vaco
Video: Andrej Budai
