Benefičné podujatie Objatie tónov v Leviciach tento rok rýdzo slovenským koncertom  

Nedeľa, 25. január 2026. Pre mnohých taká obyčajná nedeľa. Ale pre „inak obdarených“ z Levíc a okolia dnes úplne výnimočná. Po roku môžu znova zažiť to kúzlo, ktoré sa deje na benefičnom koncerte Objatie tónov už šestnásť rokov. V Športovej hale v Leviciach pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik v spolupráci s Občianskym združením Ostrov a Občianskym združením Ruky spoja ruky s aktívnou podporou Mesta Levice v poradí už šestnásty ročník koncertu.

Pripraviť taký koncert nie je vôbec ľahké. Už v sobotu večer je potrebné pripraviť „palubovku“, aby sa po nej mohlo chodiť a tancovať. Dobrovoľníci si teda dali stretnutie. Postaviť pódium, to je chlapská záležitosť. No a pripraviť stoly pre občerstvenie necháme na dievky. Urobíme reťaz a z dodávky už putujú do sály vody, džúsy a všakovaké dobroty. Ešte stihneme zavesiť banery a svetlá a ide sa spať. Veď zajtra vstávame skoro. V nedeľu od rána v hale neutícha ruch. Pripraviť farebné trička. Na pódium aparatúru, hudobné nástroje. Šatne pre účinkujúcich sú už hotové. Fotobox a k nemu rekvizity.  No a priestor pre kreatívne dielne. Čo si dnes budete môcť vyskúšať? Maľovanie na tvár. Čo vy na to, na čo by ste sa chceli zmeniť? Zvieratko, alebo nejaký hrdina. Šikovné dievčatá vyčaria, čo len chcete. Enkaustika, maľovanie horúcim voskom. A obrázok si môžete dozdobiť i trblietkami. Maľovanie na hlineného macíka. Tí sú krásni. Maľovanie hlinených odliatkov. Vyčarovať si prsteň z drôtiku a farebného kamienka vás dnes tiež naučia. Alebo si chcete spraviť náramok? Farebné koráliky sú pripravené. A ešte motýliky a srdiečka z pedigu. Ja osobne by som si vyskúšala všetko. No ale poďme späť ku koncertu. Zvuk vyskúšaný. Všetci pripravení na svojich miestach a tak môžeme púšťať.  

Prvé farebné tričká v hale a na pódiu už má mikrofón v ruke moderátor dnešného podujatia, Roman Juraško. Na našom pódiu uvádza prvého tanečného hosťa. Už tradične sa na podujatí v úvode stretávame so Zumba Sonnyes a jej dievčatami. A pridávam sa k nim neskôr aj ja. Tak poďme na to. Najprv skúsime jednoduchšie kroky. Pridajte sa smelo. Žiadny krok nie je zlý. Hlavne, že sa hýbeme. Nepozeraj do zeme, ruky hore a ideme. Hýb sa! Kroky vpravo. Kroky vľavo. Otočka. Ruky hore dám, predpažím a zatlieskam. Zavrtíme bokmi. Ktorú si ešte dáme. Pod pódiom už sa to pekne roztancovalo. Veď sme hľadali práve vás, aby ste sa pridali. Spravme si dnes lepší svet, veď patrí nám. „Tancovalo sa mi skvele, ako vždy. Ale dnes ma najviac dojal záver. Lebo to bolo také silné, emotívne. A proste stále hovorím to, že my už sa s tými deťmi poznáme a keď ich tam vidím usmievať sa pod pódiom, že sú šťastné a mávajú na nás, tak to je pre mňa asi tak všetko.“ Veľký potlesk a v hale už aj veľká energia. Zumba Sonnyes to „odpálila“ naplno. A odmena? „Inak obdarení“ si pripravili krásne darčeky, ktoré sami vyrobili. Sonička odchádza s plnou náručou, ale ešte si dajme spoločnú foto.

„Je tu super. Decká sú úplne perfektné, ale aj dospeláci, ktorí sem dnes prišli. Fantastický deň.“ Na pódiu stíchla hudba a tak môže Roman Juraško, ktorý chcel byť pôvodne právnikom, no zlákal ho svet televízie a tak ho všetci poznáme ako dlhoročného moderátora Telerána, pozvať k sebe primátora mesta Levice, RNDr. Jána Krtíka, spoluorganizátorku koncertu, pani Beátu Miškovičovú, riaditeľku OZ Ostrov, pani Lenku Liptákovú a nakoniec i predsedu OZ Milan Štefánik, Milana Štefánika. Mali by privítať všetkých, čo dnes prijali pozvanie a prišli si užiť tento deň s nami.

Organizátori majú ešte jednu milú povinnosť. Odovzdať obraz s tohto ročným motívom niektorému zo združení. Obraz namaľovala maliarka Henrieta Rojková. Koho poteší? Z BARACHA ZSS Bardoňovo ho prišla prevziať pani Štepanayová. Nech robí radosť od dnes Vašim klientom v ZSS.

Napätie v sále stúpa. Ktože príde zahrať ako prvý? Rockový muži v čiernom. Gladiátor.

Slovenskí rockeri telom i dušou. Už viac ako 35 pôsobia na slovenskej hudobnej scéne. Boli prvou slovenskou skupinou, ktorej videoklip bol vysielaný v programoch americkej hudobnej stanice MTV. Koncertami potešili poslucháčov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bubny a gitary. Klávesy. A nezameniteľný hlas Mika – lídra kapely. Neviem ťa nájsť. No dnes našli halu v Leviciach a „inak obdarených“ úplne presne. Fanúšikov majú v každej vekovej skupine. Tak sa niet čo čudovať, že spevom sa pripojilo k Mikovi už aj publikum. Texty zo života. niekedy veselé. Niekedy smutnejšie. Nemôžem dýchať. Naozaj je tu v hale teplo. Gitara to rozbalila naplno. Ale veď Všetko bude dobré.  „Ja si myslím, že je to potrebné, aby sa umelci raz za čas takýmto spôsobom angažovali. Je to pre ľudí, ktorí majú veľké srdce. A myslím si, že raz za čas ich potešiť je fantastická vec.“ Nechcem o teba prísť. A teraz ruky nad hlavy, hlásime potrebu tlieskania do rytmu. Keď sa láska podarí, podarí sa i tlieskanie. Keď sa na to tak pozrieme, tak Dnes je skvelý deň. Čo nesmie chýbať? Medulienka a Bonboniera. Po obrovskom potlesku sa nechávajú chlapci prehovoriť ešte na jednu. Tak si dáme Láska.  Opäť sú tu darčeky pre skupinu. To je už taká tradícia. „Je to skutočne perfektný pocit, lebo bežne nedostávame takto darčeky na koncertoch. A o to zvlášť, keď je to vyrobené ľuďmi, ktorí do toho dajú všetko a odovzdajú nám to ešte aj osobne na tom pódiu, tak je to krásna vec.“

Krátku prestávku na výmenu nástrojov na pódiu využívajú Monika Ponická a Jakub Štefánik na predstavenie spoločnosti SPIG. Aj ich stánok môžete nájsť na ploche haly. A čo sú zač? V krátkosti by sa dalo povedať, že ak neviete, ako si máte pomôcť pri zdravotnom znevýhodnení, oni Vám radi pomôžu. Vysvetlia. Odporúčajú vhodné kompenzačné pomôcky. Dajú odpovede ohľadom financovania pomôcok. Neváhajte sa na nich obrátiť.

Z môjho rodiska a domova som si „privolala“ do Levíc hudobnú skupinu Hrdza. Nemajú hrdzavé hudobné nástroje a hlasy sú čisté ako kryštál. Prišli nás potešiť autorskými piesňami Slavomíra Gibartiho inšpirované slovenským folklórom s prvkami folku, rocku, niektoré s prímesou írskej hudby. „V okolí Levíc, máme tu veľa, veľa fanúšikov a radi sem chodievame. Oni si to užívajú.“ V repertoári majú nielen slovenské, ale i rusínske piesne. A práve takou začínajú dnešné svoje vystúpenie. Divčata. Husle spolu s akordeónom. Majú i „modernejšie“ – basová gitara, bubny. Na pódiu však zaujali hlavne svojim oblečením. Krásne vyšívané čierne košele s ľudovými ornamentami, kalap na hlave. Mužskú časť skupiny dopĺňa nežná zjavom, ale výrazná hlasom, Čertovská Lucia Gibarti. „Ja tak intenzívne všetko prežívam a hlavne tú hudbu, čiže užila som si to dnes naozaj.“ Poďme si teda s nimi zanôtiť. Vretienko mi padá… Čo mi je, to mi je. No a Slavomír sa posťažoval: Keď som išiel. Ale veď dobre došiel. K nám na koncert, do Levíc. Dáme si i ikonické. Tak poďte spievať všetci. Košieľočka, Horela ľipka. Dnes je tu veru riadna Zábava. A to tu nemusí byť ani žiadny Štefan. Taká sa mi páči. Plačlivé husličky. Levickou halou sa otriasa taký potlesk, že vyzerá, akoby ani nemal mať konca. A hneď po ňom skandovanie: Hrdza. Ešte! No veď jednu, tú najkrajšiu, ste zabudli. A tak zaznieva nádherná, pri ktorej mnohým vyhŕkne i slzička a naskočí husia koža Slovensko moje, otčina moja… a darčeky znova putujú do rúk Lucie a Slavomíra Gibarti. „Nesmierne som sa rozplakala, keď nám niesli tie darčeky na stage tí ľudia. Takže bolo to super. Naozaj. Tá energia.“

 Od začiatku benefičného koncertu sa nad hlavami vznášali krásne farebné transparenty a mávadlá. A čo na nich hovoria členovia Hrdze? „Na to sa aj ja vždy najviac teším, na tie transparenty medzi deťmi. Je to výborný pocit.“ Bola by škoda nevyzdvihnúť kreativitu a úsilie „inak obdarených“. Preto tu máme súťaž o naj transparent, mávadlo. Porota už je na pódiu. Len ťažšie je vybrať z toľkého množstva tie naj. Ktorý? Najväčší? Najfarebnejší? Porota sa musí poradiť. Vybrali šesť naj. O absolútnom víťazovi rozhodne publikum svojim potleskom. Tak ktorého finalistu podporíte svojim potleskom viac? Je „dobojované“. Víťaz si odnáša peknú cenu i trofej. Ale nemusíte byť smutní ani ostatní. Ak ste niečo vyrobili, príďte si po malý darček k pódiu. 

Malé presuny na pódiu. Je tu posledný hudobný hosť. Alebo žeby sa vrátil ten predchádzajúci. Lebo sú tu zasa vyšívané košele. Ale nie. Tento krát sú biele. Kollárovci. O rok oslávia okrúhlu tridsiatku. Ich tvorba vychádza zo slovenskej ľudovej hudby. Oživujú ju vlastnou hudobnou úpravou. Tiež do Levíc dorazili z východu. A ktoré nástroje dnes uvidíme? Husle, saxofón, cimbal, akordeón, kontrabas, bicie, gitara, klávesy. Goralský temperament zapĺňa halu. A nielen u nás. Junáci Kollárovci reprezentujú hrdo ľudovú pieseň aj na festivaloch v zahraničí. Obujú si Túlavé topánky a poď ho do sveta. „Je dobré vidieť, keď aj títo ľudia, ktorí majú určite ťažší život ako my ostatní, si prídu na takýto koncert, kde stretnú svojich obľúbených interpretov a vedia sa zabaviť a odreagovať. Je to dobrá vec. Takže sme radi, že sme mali voľný termín a že sme svojou maličkosťou prispeli k tomuto podujatiu.“ Poďme sa už zabávať s nimi aj my. Na tieto ľudovečky sa dobre i tancuje a spev je možné tiež pridať. Láska si pýta dvoch. Tak si zavolajme nejakú dievčinu. Anka, Anka. Myslím, že dievčat a žien s týmto menom je tu viac, než dosť. Tak kde ste? Žiadna Anka. Tak možno Mariša príde. Krásne husľové sólo. Nepovedz ty, dievča, materi… Čo jej nemám hovoriť. Vari že Pijú, chlapci, pijú? Kačmárečka nalieva. „Je to neskutočné. Tak isto my si teda vážime každého jedného nášho fanúšika. A zvlášť bolo vidno, že tí ľudia tomu venovali kopec času , aby pripravili takéto plagáty, tieto transparenty. Je to úžasné.“ Poďme si teraz zatlieskať. Rytmus poznáte. Ruky nad hlavy. Na Kráľovej holi. Aj goralský junáci sa dočkali neutíchajúceho potlesku a darčekov od „inak obdarených“.

Autogramiádu sme pre chrípkové obdobie tento krát zrušili. Ale fotky s Kollárovcami si ešte môžete spraviť. A už naozaj posledné slová vďaky všetkým. Posledné zamávania. A ide sa domov. Plní zážitkov. A dobrovoľníci? Ešte treba upratať a až potom môžu svetlá zhasnúť, zavrieť dvere a tešíme sa zasa o rok. Ďakujeme všetkým podporovateľom a dobrovoľníkom za ich pomoc.

Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel. Marek Vaco a Milan Maršalka
Video: Andrej Budai