Eter z Ravenclaw o trojuholníku miest a živote za pódiom

Dennodenne dochádzaš zo Sabinova do Prešova a kapelu máte v Košiciach. Ako sa ti darí zvládať tieto vzdialenosti a náročný režim? Môžeš popísať, aké to je byť takto rozdelený medzi tri miesta?
S postupom času to zvládam čoraz menej (smiech). Je to naozaj zložité byť neustále niekde inde, pretože energia a čas minutý cestovaním potom chýba pri ďalších činnostiach. A vznikajú aj takzvané prestoje, keďže skúšky s kapelou máme najmä večer a čas medzi tým sa niekedy nedá zmysluplne využiť. Ale ak sa chce, človek sa musí vedieť prispôsobiť realite.

Si pomerne tichý a tajomný typ, o tebe vie kapela a fanúšikovia pomerne málo. Ako sa cítiš, keď si stredobodom pozornosti, alebo keď to od teba niekto vyžaduje?
V úlohe hudobníka, či už na sólovom nástroji alebo v kapele si na to človek proste musí zvyknúť. Keďže som od detstva vystupoval so sólovým nástrojom, absolvoval som 1. aj 2. stupeň hry na akordeón v ZUŠ. Vždy bola pozornosť sústredená na mňa ako sólistu, tým pádom aj na môj výkon. V kapele je to z tohto pohľadu trochu ľahšie, pretože pozornosť je rozptýlená na všetkých členov. No aj tak si to človek uvedomuje, takže ho to zároveň núti podať čo najlepší výkon.

Ako ti čas strávený s rodinou alebo priateľkou pomáha vyrovnať sa s náročným životným tempom?
Blízki ľudia vytvárajú takzvané pohodlie domova. Vzájomná podpora a oddych v prírode zharmonizujú aj náročnejšie obdobia. Život je príliš krátky na to, aby sme sa vždy len ponáhľali a dosahovali výsledky za každú cenu. Treba si vedieť aj oddýchnuť, zastaviť sa a vychutnať prítomnosť okamihu.

Aký význam má pre teba dovolenka a oddych a ako vplýva na tvoju kreativitu a energiu v interpretácii a tvorbe hudby?
Dovolenka alebo voľnočasové aktivity vždy znamenajú relax, úplné „vypnutie“ hlavy od bežných problémov. Každý oddych človeku dodá energiu pri ďalšej tvorivej činnosti.

Ako by si opísal svoj prístup k hre na gitaru? Čo je pre teba najdôležitejšie pri tvorbe skladieb, zvuku a melódií v rámci kapely?
Asi atmosféra a takzvaný „flow“ skladby. Keď tvorím nejakú časť skladby alebo sólo, častokrát sa nesnažím tvoriť melódiu priamo na nástroji, ale pokúšam sa započúvať do atmosféry skladby a vnímať nejaký vnútorný hlas, ktorý mi povie, čo by malo nasledovať, čo si atmosféra skladby žiada po rytmickej a melodickej stránke. Počuť najprv v hlave melódiu, ktorá posunie skladbu ďalej. Tvorba hraním priamo na nástroji nás podľa mňa dosť obmedzuje, človek sa uchýli k už zaužívaným postupom. No zahrať potom to, čo vymyslí hlava, tiež častokrát nie je jednoduché, alebo nie je dosť nástrojov v kapele (smiech). Čím ale samozrejme nechcem znevažovať význam improvizácie a „jamovania“ kapely pri tvorbe. Aj z toho vzniklo plno dobrých nápadov. Pri gitarových sólach sa častokrát nezameriavam na technickú zložitosť, ale skôr na melódiu a feeling. Tvorím ho tak, aby sólo nevyčnievalo a nepôsobilo rušivo, ale aby zapadlo a dotváralo ráz skladby.

Čo pre teba znamená byť súčasťou Ravenclaw? Akú rolu hrá kapela v tvojom živote, okrem hudby?
Je to taká ďalšia „kapelná“ rodina. Miesto, kde človek zažije srandu a môže realizovať svoje hudobné nápady. A ak sa inak nedá, „musí“ akceptovať nápady iných (smiech).

Aký je tvoj pohľad na umenie a jeho miesto v dnešnej spoločnosti? Myslíš, že hudba môže meniť životy, alebo skôr reflektuje realitu?
Umenie bolo, je a bude pre spoločnosť vždy dôležité. Je reflexiou spoločnosti, ale aj jednotlivca. Človek vie vyjadriť umením aj to, čo sa nedá alebo nie je schopný vyjadriť inak. Každé umenie môže meniť a vplývať na život iných. Inšpirovať, upokojovať, nadchýňať, motivovať, poburovať, ale aj nútiť sa zamýšlať. Reflektuje realitu, aj naše predstavy. Napokon aj realitu môže každý vnímať inak, ako sme častokrát v živote svedkami. Čo je ale najdôležitejšie, ľudia by sa mali viac venovať umeniu a kreatívnym činnostiam, ktoré ich niekam posunú a sú prospešnejšie pre ich okolie a sebanaplnenie. Hudba ľudí spája.

Čo považuješ za nadčasové v hudbe? Existuje podľa teba nejaký prvok, ktorý pretrváva bez ohľadu na žánre a trendy?
Nedá sa podľa mňa hovoriť o prvku alebo žánri. Čo môže urobiť hudbu nadčasovou je asi len kvalita, posolstvo danej skladby a autenticita umelca. Bez ohľadu na žánre a trendy. Ak je hudba kvalitná po kompozičnej, interpretačnej a zvukovej stránke, môže byť považovaná za nadčasovú. Ak sa pridá aj hlbší odkaz v podobe textu a verný prejav, má to interprét vyhrané. Pri tomto pojme mi napadne napríklad hudba Michaela Jacksona. Vždy, keď počujem nejaký jeho hit, poviem si, ako dokonale to znie, a to dokonca na akejkoľvek aparatúre. Svojou kvalitou a odkazom zároveň dokáže zatieniť aj dnešnú trendovú tvorbu. Ak sa človek započúva do melodickej linky, do jednotlivých zvukov a dokáže postrehnúť aj najmenšie detaily aranžu, musí si povedať, že je to naozaj dobre vykonaná práca. Nadčasovým sa stáva to, čo sa stane hitom aj pre ďalšie generácie fanúšikov.

Ako sa vyrovnávaš s tým, že tvoje pracovné a hudobné prostredie sú geograficky rozptýlené? Môže to byť inšpirácia alebo skôr výzva?
Geografické rozptýlenie naozaj trochu komplikuje prácu v kapele a je to výzva, človek si nemôže ísť hocikedy večer len tak zahrať s partiou do skúšobne. No pre mňa osobne je niekedy náročnejšie aj takzvané „prepínanie sa“ medzi technickým zameraním v práci a umeleckou tvorbou. Na tvorbu hudby sa väčšinou potrebujem naladiť, nebyť rozptyľovaný ničím iným a mať dostatok času. Geografické vzdialenosti mi zase dávajú možnosť viac počúvať hudbu v aute.

Ak by si mal možnosť vytvoriť akýkoľvek hudobný projekt, úplne mimo súčasného štýlu Ravenclaw, čo by to bolo a prečo?
Keďže hrám na akordeón, už mám jeden akordeónový – Tranquillity Project. Vedel by som si predstaviť tvoriť a hrať komornejšiu hudbu, inšpirovanú klasikou alebo jazzom. Napríklad tvorba akordeónistu Richarda Galliana alebo Astora Piazzollu sa mi veľmi páči a vždy si nájde svojich poslucháčov. Zároveň ma láka aj tvorba veselšej, takej šialenejšej a zábavnej folkovej hudby, kde by sa prejavila dynamika a temperament akordeónu a ďalších akustických nástrojov. A svoje synfonickejšie predstavy verím, že ešte vtesnám aj do tvorby v Ravenclaw (smiech).

Má hudba pre teba skôr terapeutickú funkciu, alebo je to skôr forma sebavyjadrenia a komunikácie s okolitým svetom?
Je rozdiel, či hudbu počúvam, alebo hrám. Počúvanie napríklad vážnej hudby, vie na mňa pôsobiť aj ako istá forma terapie. Tvorbu ako formu terapie väčšinou nepotrebujem. Beriem to skôr ako formu sebavyjadrenia.

Ako by si opísal svoj ideálny koncert? Čo podľa teba potrebujú diváci cítiť, aby bol koncert naozaj výnimočný?
Pri ideálnom koncerte by som si predstavoval, aby sa o všetky technické veci súvisiace s hráčom niekto postaral, vyriešil každý vzniknutý problém. Dobrý zvuk na pódiu aj pre divákov, pekné koncertné miesto a dobrú atmosféru v publiku. Diváci by mali od kapely cítiť poctivé nasadenie a hlavne jej uveriť, že si to užíva a robí to pre nich.

Čo si myslíš o slovenskej rockovej scéne a aké máš očakávania alebo túžby do budúcnosti kapely?
Všeobecné povedomie o tomto žánri a kapelách na Slovensku absolútne absentuje. Bežní ľudia dokážu vymenovať dve, tri rockové kapely, aj to spred 30 rokov. Tento žáner sa úplne vytráca z éteru rádií, čo je obrovská škoda. Keďže o vás vie málo ľudí, je aj malá šanca na nájdenie a podporu dobrej kapely, a taktiež publika. Pôsobenie v takejto kapele bez podpory a propagácie je finančne nákladné, preto veľa kapiel s dobrým potenciálom aj zanikne. Očakávania nebudem prezrádzať, ale je pre mňa dôležité, aby sme po sebe zanechali čo najkvalitnejšiu hudbu, akú sme v danej dobe boli schopní vytvoriť.

Keď sa pozrieš na svoj život z dlhodobého hľadiska, čo by si chcel, aby ľudia vedeli o tebe ako o hudobníkovi a človeku? 
Že nie som taký vážny, ako možno niekedy pôsobím (smiech). Ale trebárs, že som vnímavý človek so zmyslom pre spravodlivosť a dôslednosť. Človek, ktorý má veľa záľub, ale málo času na ich napĺňanie. Ako hudobníka, sám seba vnímam ako všestranne žánrovo aj nástrojovo zameraného. A niekedy žasnem nad tým, že stále viem vo svete nájsť muziku, ktorá ma nadchne a považujem ju za dokonalý výtvor.

Blíži sa váš veľký headlinerský koncert 18. októbra. Ako sa naň tešíš a čo by si chcel odkázať fanúšikom, ktorí prídu podporiť Ravenclaw?
Teším sa, že si opäť zahráme pred domácim publikom a že uvidíme známe, ale aj nové tváre. Ľudia nech sa prídu odpútať od každodenných stresov, zabaviť sa a popočúvať dobrú rockovú muziku kapiel, ktoré to robia pre nich. 

TS