Jurx z Ravenclaw – „Prežil som nehodu na kolobežke – a život sa mi zmenil“

Ako sa teraz cítiš po nedávnej nehode na elektrokolobežke? Ako táto skúsenosť ovplyvnila tvoje vnímanie života a hudby?
Teraz sa cítim už oveľa lepšie, no keď sa stala tá nehoda, v tom momente to bol pre mňa koniec sveta. Po fyzickej aj psychickej stránke to teraz vnímam oveľa lepšie, cítim sa fajn a verím, že tá nehoda mala hlbší zmysel. Skúsenosť ovplyvnila viac moje vnímanie života než hudbu, pretože hudbu mám stále rád ako pred nehodou, tak aj po nej. Moje vnímanie života sa však zmenilo tak, že viac si vážim čas a okamihy s blízkymi a rodinou a venujem sa svojim koníčkom. Už dlhšie som si potreboval nájsť čas na seba, a počas rekonvalescencie som mal dostatok času na všetko, čo som dlhšie zanedbával.

Čo ti najviac pomohlo počas tých troch dní, ktoré si strávil v nemocnici na pozorovaní? Bol to čas na premýšľanie, alebo skôr boj o návrat do normálu?
V čase hospitalizácie mi najviac pomohol pokoj a zastavenie sa od chodu bežného života. Mal som dostatok času premýšľať o sebe, o živote, ako doterajšom, tak aj o budúcom, a opäť som si usporiadal rebríček hodnôt. O návrat do normálu som sa nebál, pretože som vedel, že všetko bude v poriadku; len v danú chvíľu som sa zastavil a vedel som, že nasledujúce obdobie bude iné, než som mal pred nehodou.

Ako vznikajú skladby Ravenclaw? Akú rolu hráš ty pri tvorbe rytmickej štruktúry a atmosféry piesní?
Skladby Ravenclaw vznikajú buď v skúšobni pri jamovaní, alebo keď niekoho napadne nápad, riff, melódia či text, ktoré sa potom v skúšobni prehodnotia, vyskúšajú, zahrajú a ostatné detaily dotvoria postupne. Pokiaľ to vyhovuje všetkým členom kapely, skladba je na svete. Ja pri tvorbe hrám menej kľúčovú rolu – na začiatku držím rytmus a postupne pridávam prechody alebo zmeny rytmu. Čím viac nad skladbou premýšľam, tým viac sa snažím ju vylepšiť po rytmickej stránke.

Aký je tvoj vzťah k bubnovaniu? Je to pre teba viac než len hranie, možno forma meditácie alebo spôsob, ako vyjadriť svoje pocity?
Môj vzťah k bubnovaniu vnímam ako formu oddychu a efektívne využitie voľného času. Nie je to pre mňa meditácia a ani nevyjadrujem svoje pocity prostredníctvom hrania, skôr je to aktívny odpočinok. Meditujem v prírode, v kľude a tichu. Pri hraní sa snažím sústrediť len na hranie a všetky ostatné myšlienky vypínam. Nemyslím si, že som nejaký talent; všetko mám vydreté, odmakané a nacvičené.

Čo podľa teba robí hudbu naozaj nadčasovou? Môže byť rock stále relevantný v dobe digitálnych žánrov a rýchlych trendov?
Hudbu nadčasovou robí podľa mňa zvuk a elektro prvky. Napríklad jedinú nadčasovú kapelu, ktorú počúvam, je PRODIGY. V 90. rokoch vytvorili hudbu, ktorá sa dá a bude dať počúvať aj o 100 rokov a stále bude moderná. V rockovej hudbe je to trochu ťažšie, no nie nemožné – vyžaduje to len kvalitný zvuk.

Máte s kapelou nejaké témy, ktoré sa vo vašej tvorbe opakujú? Čo by si chcel, aby si poslucháči odniesli z vašich piesní?
Čo sa týka textov, pravdupovediac, túto záležitosť nechávame na Mattey-a kedže si to ako spevák prispôsobí najlepšie, ale určite sú to hlbšie texty, o živote, duchovne, na zamyslenie ale aj scifi. Čo sa týka hudby, máme niektoré podobné štruktúry skladieb, no snažíme sa, aby každý song bol originálny, mal iné prvky a znel inak. Chcel by som, aby si poslucháči z našej hudby odniesli pozitívne pocity, aby si povedali, že kapela je super, aby ocenili našu drinu a hlavne aby naše skladby naplnili ich radosťou a energiou.

Ako sa vyrovnávaš s tlakom, ktorý prináša byť súčasťou kapely a zároveň čeliť osobným životným výzvam?
Byť v kapele a zároveň chodiť do normálnej práce a riešiť denné povinnosti súkromného života je náročné. Je to ťažšie kvôli času a energii než byť bez kapely, ale každopádne treba mať nejakú formu aktívneho odpočinku po dennom zhone.

Keby si mal poradiť mladému bubeníkovi, čo by si mu povedal o tom, ako zostať verný sebe a svojej hudbe?
Hlavne nech pracuje sám na sebe, aby sa zdokonaľoval v umení života a budoval svoju osobnosť, aby bol lepším človekom. Čo sa týka hrania, tak hrať, hrať a hrať – dennodenne, vždy, keď je čas, chuť a príležitosť. Je to cesta bez konca, nie šprint, ale maratón.

Existuje nejaká skladba alebo moment z tvojej kariéry, ktorý považuješ za kľúčový pre svoje osobné a umelecké dozrievanie?
Nikdy som sa nad tým nezamýšľal, ale určite je tých momentov viac, napríklad hranie ako predkapela so svetovými kapelami či spolupráca s legendou Kaiom Hansenom.

Ako vnímaš súčasnú slovenskú rockovú scénu? Čo by si si prial, aby sa zmenilo alebo posunulo vpred?
Súčasnú slovenskú rockovú scénu veľmi nesledujem. Viem, že sú tu niektoré punkové, death, black, trash, heavy metalové kapely, ale väčšinu poznám len podľa názvu. Ja počúvam len zahraničnú, svetovú rockovú hudbu. Určite by bolo potrebné viac priestoru pre rockové kapely, pretože stále je to underground. Viac podnikov, klubov a miest, kde by sa dali hrať koncerty, by bolo fajn, a tiež väčšia medializácia a informovanosť širšej verejnosti.

Keď sa pozrieš do budúcnosti, aké ciele máš s Ravenclaw a čo by si chcel ešte na hudobnej ceste dosiahnuť?
Sen každého hudobníka je presláviť sa a zbohatnúť. Na hudobnej ceste chcem hrať čo najdlhšie, pokiaľ to zdravie a život dovolí. Verím, že s Ravenclaw nám to vydrží dlho, navždy, a zapíšeme sa do dejín slovenskej metalovej scény ako kapela s veľkým menom. Určite chceme ešte koncertovať, tvoriť nové skladby, nahrávať albumy a byť aktívni v kapele do vysokého veku. Na hudobnej ceste chcem dosiahnuť viac úspechov a hlavne, aby fanúšikovia boli z nás nadšení a spokojní.

Čo je pre teba najväčšou inšpiráciou v živote – či už v hudbe, alebo mimo nej?
Najväčšou inšpiráciou je žiť život v harmónii, hojnosti a blahobyte, byť zdravý, šťastný a spokojný. To znamená pracovať na sebe a zdokonaľovať sa vo všetkých smeroch, aj v kapele. V hudbe sú pre mňa najväčšou inšpiráciou veľké svetové kapely a hudobníci.

Ako si myslíš, že by mal vyzerať ideálny koncert, ktorý naozaj „naberie“ energiu publika?
V prvom rade by mali byť dostatočne veľké priestory – klub alebo hala. Ďalej kvalitný zvuk, aby sa počula kapela na pódiu a aj fanúšikovia počuli kvalitný zvuk. Samozrejme, aby bolo odohrané najlepšie a pódiový prejav a šou boli veľkolepé. Fanúšikovia by mali byť nadšení, energickí a zabávať sa. Energia kapely sa má preniesť na fanúšikov a spätná väzba z publika by sa mala vrátiť kapele vo forme energickej atmosféry – ide o vzájomnú synergiu.

Ak by si mohol vytvoriť nejaký hudobný projekt mimo Ravenclaw, čo by to bolo a prečo?
Určite by to bol drsný špinavý rock n’ roll ako kapela Motörhead – nie kopírka, ale s vlastným vplyvom. Alebo pop rocková komerčná kapela – prvá by bola kvôli radosti, hoci stále underground, druhá kvôli peniazom.

Blíži sa váš veľký headlinerský koncert 18. októbra. Ako sa naň tešíš a čo by si chcel odkázať fanúšikom, ktorí prídu podporiť Ravenclaw?
Veľmi sa teším na koncert. Skúšky s kapelou sme mali pravidelne a každý sa poctivo pripravoval, aby podal čo najlepší výkon a aby sme boli zohratí ako tím. Verím, že to fanúšikovia ocenia. Chcel by som im odkázať, aby prišli, zabavili sa pri kvalitnej rockovej hudbe a odchádzali spokojní a naplnení radosťou z večera.

TS