Bratislava 1. júla (TASR) - Ete doznievajú ohlasy na nedežný koncert Carlosa Santanu na tadióne Interu Bratislava. Na druhý pokus (pôvodný termín vo tvrtok 28. júna zmarila búrka s prietrou mračien) rozbalil Carlos viac ako dve hodiny zo svojej 40-ročnej tvorby. Preli iba dva dni a do Bratislavy prichádza ďalia legenda, rock'n'rolloví veteráni Status Quo. Na hudobnej scéne sú 40 rokov.
Tu je ich krátka story. Počas roku 1962 nastúpili Alan Lancaster a jeho priatež Alan Key, obaja rodáci z londýnskej tvrti Peckham, do kolského dychového orchestra. Zároveň vak zaloili aj combo tradičného dezu. Z tohto sa postupne vyvinula beatová skupina. Chlapci vymenili dychové nástroje za gitary, Lancaster basovú, sólovú hral Francis Rossi z londýnskej tvrti Forest Hill. Priiel bubeník John Coghlan zo tvrti Dulwich a klávesák Jess Jaworski, ich spoluiak. Dali si názov The Spectres. V roku 1964 koncertujú pravidelne v hudobných kluboch, zahrali si napríklad aj s Hollies. Odchádza Jaworski, ktorý chcel tudova a na jeho miesto priiel Roy Lynes. V roku 1966 sa zoznámili so skladatežom Ronniem Scottom. Ten ich predstavil Johnovi Schroederovi, manaérovi firmy Pye Records. Výsledkom tohto stretnutia bola ich prvá nahrávacia zmluva. V marci 1967 si zmenili názov skupiny na Traffic Jam. Ani tento názov nebol najastnejí, pod názvom Traffic u fungovala skupina, ktorú zaloil Steve Winwood. Ich manaér, bývalý plynový intalatér Pat Barlow, priiel s novým názvom skupiny Status Quo. Ten prijali v novembri 1967. U vo februári 1968 bodovali v anglickej hitparáde. Skladba Pictures Of Matchstick Men sa dostala na 7. miesto. To u bol v skupine aj gitarista Rick Parfitt, ktorý priiel na konci roku 1967. V apríli 1968 sa Status Quo v spoločnosti amerického speváka Gene Pitneyho a skupiny Amen Corner vydávajú na prvé britské turné. V auguste potom prvýkrát koncertovali v Spojených tátoch. Vychádza prvý album, na ktorom boli vlastné aj prevzaté skladby (napr. Spicks & Specks od skupiny Bee Gees a Green Tambourine od americkej bubblegumovej formácie Lemon Pipers). Ete v októbri 1968 bodovali v anglickom rebríčku so skladbou Ice In The Sun. Dostala sa na 8. miesto. V marci 1969 začínajú vo Filadelfii americké turné. V októbri 1969 sa potom rozhodli podstatne zmeni hudobnú orientáciu. Prvým výsledkom bola skladba Down The Dustpipe, ktorá sa do rebríčka dostala v júli 1970.
V januári 1972 odchádzajú Status Quo od spoločnosti Pye. Vystupujú v hudobných kluboch, kde si vybudovali irokú priazeň fanúikov. Zároveň trocha pritvrdili a do rocku ete primieali trocha boogie a v niektorých skladbách dokonca aj prvky blues. V júli získali úspech vystúpením na vežkom festivale British Great Western Festival. Opä koncertujú v Anglicku, ako predkapela Slade. Podpisujú novú zmluvu so spoločnosou Vertigo. Na tejto značke vydali v januári 1973 album Piledriver. Ten sa v rebríčku dostal na 5. miesto. V roku 1973 si Quo vyformovali svoj "imid", boli ním dlhé vlasy, dínové oblečenie a pri hraní na pódiu vdy hlavy dole, smerom ku gitare. Tento potom od nich preberali v 70. rokoch viaceré kapely. V októbri 1973 viedli rebríček albumov s platňou Hello. V máji 1974 vydávajú ďalí album s názvom Quo a ten sa dostal na 2. miesto. V marci 1975 vydali album On The Level, ten sa dostal na 1. miesto. Rok na to vychádza album Blue For You a bol rovnako prvý. Bol úspený aj vďaka tomu, e Phonogram uzatvoril zmluvu s dínsovou firmou Levi's a tak túto platňu propagovali vo viac ako 6000 obchodoch s odevmi. Bolo to prvé marketingové spojenie muziky a komerčného obchodu v Británii. Status Quo koncertujú v Rakúsku, na letisku vo Viedni ich zatkli pre incident s pracovníkom letiskovej kontroly. V októbri 1976 nahrávajú na prenosnej aparatúre v Apollo Theatre v Glasgowe tri ivé koncerty. Na výpomoc priiel aj bývalý klávesák skupiny Herd Andy Brown. Záznam vychádza na albume Status Quo Live. Ten sa dostal na 3. miesto v rebríčku. Z daňových dôvodov sa počas roku 1978 zdrujú Status Quo mimo Britániu. Koncertujú v Austrálii a v júli nahrávajú v Holandsku ďaliu platňu. V Anglicku vystúpili na koncerte iba raz, na festivale v Readingu. Fanúikom museli stači iba ich platne. V októbri 1979 vydávajú album s názvom Whatever You Want. Singel s rovnakým názvom skončil tvrtý, album ete o jednu priečku vyie. Britské hudobné časopisy začali kritizova rock skupiny ako údajne obmedzený troma akordmi. Nebola to celkom pravda. Vychádza kompilácia 12 Gold Bars (dvanás zlatých taktov). Začali sa íri reči o rozchode skupiny. Nebola to pravda. V marci 1981 začínajú Status Quo ďalie britské turné. Potom prila na rad opä platňa, ktorú nahrávali v vajčiarskom Montreux. Uprostred nahrávania odiiel bubeník John Coghlan, ktorý sa chcel venova vlastným projektom. Viac ako 40 bubeníkov malo záujem. Priiel vak Pete Kircher, bývalý člen formácie Honeybus a po nahratí albumu mu ponúkli stále miesto v skupine. V apríli 1982 vychádza album s názvom 1982. Dostal sa v rebríčku a na 1. pozíciu. Pri 20. výročí vzniku skupiny sa hudobné týdenníky predháňali v titulkoch jeden z nich znel 20 rokov, 4 akordy a 90 zlatých platní. Kapela poďakovala fanúikom tým najlepím spôsobom, teda na ďalom britskom turné. Vystúpili na podujatí NEC v Birminghame. BBC dávala priamy prenos, na koncerte bol princ Charles a celý výaok z akcie iiel na jeho charitatívny fond. Princ Charles bol prvýkrát na rockovom koncerte.
Na kritiku, e piesne Status Quo znejú jedna ako druhá, odpovedali samotní členovia: "Je nám fuk, čo píe tlač. Hlavne e uvádzajú správne nae mená." Lancaster sa presahuje do Austrálie a to isté navrhol aj ostatným. Rossi ani Parfitt nechceli. V novembri 1984 dokonca Lancaster zo skupiny odiiel. Po siedmich mesiacoch sa vak vrátil. 13. júla 1985 otvorili Status Quo vystúpením vežkolepý koncert Live Aid na tadióne vo Wembley. Rok na to, 11. a 12. júla, sa na tadión vo Wembley vrátili, odohrali dva koncerty spolu so skupinou Queen. V máji 1986 mali v hitparáde skladbu Rollin' Home. Pol roka na to sa na druhé miesto dostali s piesňou In The Army Now nemeckého autora menom Bolland. V septembri 1986 vyiel aj album s názvom In The Army Now a dostal sa na 7. miesto. Francis Rossi a Rick Parfitt hrajú zrejme na najaie gitary na svete. Majú značku Travis Bean, sú z dubového dreva, ktoré je navye pochrómované. Unesiem ju tak dve piesne priznával Parfitt. Na tvrdú hudbu vak nemôete vyrukova s lepenkou, dodal tento gitarista a spevák. S Holanďanmi Starsound a ich mixami Stars On 45 prili v 80-tych rokoch do módy mixy hitov, ktoré boli úspené hlavne na diskotékach. Takémuto mixu sa nevyhli v roku 1990 ani Status Quo, dostal názov Anniversary Waltz Part 1. V októbri 1990 bol jubilejným, 40. singlom tejto formácie v hitparáde a dostal sa na 2. miesto. Vo februári 1991 na 10. odovzdávaní cien Brit Awards dostali plaketu za Vynikajúci príspevok britskému nahrávaciemu priemyslu. Do roku 2000 stihli ete vyda pä albumov, po roku 2000 ich vydali zatiaž tyri.
Francis Rossi (sólová gitara) a Rick Parfitt (sprievodná gitara) sú v skupine od jej začiatku, klávesák Andy Brown je v kapele od roku 1973. V anglickej singlovej TOP 30 mali Status Quo doposiaž 45 skladieb. Iba jedna z nich Down Down sa v januári 1975 dostala a na prvé miesto hitparády. Ich diskografia od septembra 1968 (vtedy vydali prvú LP platňu) tvorí 28 túdiových albumov. Ten zatiaž posledný, 28. In Search Of The Fourth Chord vyiel v septembri 2007. K diskografii patrí ete es hitových kompilačných a tri "live" albumy. Spolu viac ako 100 miliónov predaných platní. A mnohé z nich majú určite ich fanúikovia aj na Slovensku.
Š 2008, Autorské práva TASR a uvedené agentúry. Vetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozirovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Zdroj: Agentúra TASR
Publikoval: Gregi |
