Bratislava, 19. september 2008 SNM-Múzeum Slovenských národných rád sprístupnilo novú expozíciu pripravenú v jubilejnom roku 2008, ktorá dopĺňa pôvodnú expozíciu z roku 1998. Expozícia je doplnená o novie dokumenty najmä o vecné pamiatky, ktoré sú uloené v zbierkach slovenských múzeí ( najmä Slovenského národného múzea v Martine).
Výpovedná hodnota expozície naberá na autentickosti vďaka priestoru, v ktorom sa udalosti jesene 1848 odohrávali v dome p. Koléniovej. Tak ako ona otvorila dvere svojho domu dobrovožníkom revolúcie, tak expozícia symbolicky otvára dvere vetkým, ktorí chcú vedie viac o udalostiach a osobnostiach spojených s týmto významným medzníkom naich národných dejín. Podobne ako dobrovožníci v pamätnom septembri 1848 boli vítaní pri vstupe do mesta Myjava domácim obyvatežstvom vatrami a fakžami, víta návtevníka pri vstupe symbolika fakiež a hlas zvona slobody. Návtevník prechádza revolučnou Európou, Uhorskom, aby vstúpil priamo do centra diania v dome A. Koléniovej do izby, kde sa za pôvodným masívnom stolom rozhodovalo o osude slobody. Vítajú ho hlavní aktéri: Jozef Miloslav Hurban, źudovít túr, Michal Miloslav Hoda, ktorí spolu s ďalími predstavitežmi prvej Slovenskej národnej rady práve v týchto priestoroch rokovali, usmerňovali revolučné snaenie, vydávali závané rozhodnutia, burcovali do priameho vojenského zásahu. Ich zbraňami boli často len kosy, garbiarske noe, ktorými dokázali vybojova viaceré víazné bitky. Ich priamymi účastníkmi boli aj Ján Sedláček a Ján Papánek, ktorých tváre na nás hžadia z unikátneho dokumentu, snáď jediného zachovaného v obrazovej pamäti národa.
Dejiny píu žudia, pod významné činy sa podpísali skutočné osobnosti. Ich tváre poznáme väčinou len sprostredkovane cez umelecké dielo, či dobovú fotografiu. Táto expozícia dáva monos ich pozna trochu viac. Symbolicky im pozrie do očí, ale aj do due, do tajomstiev ich ivota prostredníctvom osobných pamiatok uloených v zbierkach múzeí. Návtevník ich nielen poznáva, ale vďaka nim aj symbolicky putuje udalosami. Má monos zahžadie sa do pokojnej tváre vodcu povstania a prvého predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana na obraze namažovanom vo Viedni na jar 1849, teda práve v čase revolučných udalostí, aspoň očami pohladi puku, ktorá bola vernou súputničkou revolučného vodcu, s úctou a pietou vníma kostrové ostatky źudovíta túra, ktoré patrili a dodnes patria k tým najcennejím v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine. Uhorská vláda sa tak bála źudovíta túra, e jeho pamiatky nesmeli by vystavené a z hžadiska bezpečnosti bola v prvej budove národného múzea v Martine pre ne zriadená peciálna miestnos.
Revolučné udalosti 1848/49 zasiahli podstatnú čas dneného územia Slovenska. Ich aktérmi boli ďalie známe, či menej známe osobnosti, vystupujúce z dejín ako skutoční hrdinovia, ktorí neváhali za mylienku slobody obetova vlastný ivot. Mnohí zostanú navdy anonymní, po viacerých zostali len kamenné pamätníky, či sporé údaje v historickej literatúre. Viacerých nám vak sprítomňujú ďalie časti expozície prostredníctvom ich osobných pamiatok. Nie je ich veža, ich portréty či pamiatky sa nám zachoval hlavne preto, e boli významnými literátmi, politikmi, e vďaka svojim snahám patrili k tej skupine národne cítiacej spoločnosti, ktorá len pasívne nemlčala, ale aktívne sa zapájala do boja o národnú a sociálnu slobodu. Ich účas v revolučných rokoch 1848/49 je väčinou v historickej spisbe len okrajovo spomínaná a predsa .... boli pri tom...keď sa bojovalo, ale aj umieralo. Tváre a pamiatky viacerých máme monos zhliadnu v expozícií. Pietnu spomienku krvavého násilia na martýra revolúcie Vilka uleka, ale aj výstiný portrét Jána Francisciho ako dobrovožníckeho kapitána od P. M. Bohúňa. Obraz, ktorý akoby rozprával o bojoch, v pozadí vodcu vidíme dobrovožníkov v dobových uniformách, v dominantnej postave Jána Francisciho ako by chcel maliar vyjadri úctu, ale aj obdiv, ku vetkým, ktorí sa nebáli sta dobrovožníkmi v prospech uznania vlastného národa. Unikátnym dokumentom je prikrývka, ktorú zhotovil jeho brat Karol Francisci, spolubojovník a spoluväzeň, ktorý počas väzenia uil svoje videnie udalostí do textilnej prikrývky na ktorej zvečnil aj svojich blízkych. tefan Marko Daxner, spolu s Jánom Franciscim odsúdený na smr, V. P. Tóth, ktorého z histórie poznáme najmä ako osnovateža memoranda a činovníka Matice slovenskej bol v r. 1848 /49 tie kapitánom dobrovožníkov, svoje martýrium podstúpil aj turčiansky kňaz Jozef Horváth. Básnik Samo Chalúpka, autor revolučnej básne Mor ho!, ktorá vdy burcovala Slovákov do boja za slobodu, nemohol by bokom udalostí v revolučnej Európe, ako to symbolicky dokumentuje jeho valaka, kremnický lekár Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Ivan Lilge, Karol Kučera to sú nielen tváre ale skutočne reálne podoby dobrovožníckych dôstojníkov, ktorí boli bezprostrednými účastníkmi vojenských akcií. Andrej Sládkovič, autor snáď najznámejej žúbostnej básne Marína bol väzňom revolúcie dokonca odsúdeným na smr. Okrem krásnych verov dokázal by aj neohrozeným bojovníkom. Biskup tefan Moyzes, advokát Adam Kardo, kňaz August Horislav Krčméry, prvý slovenský novinár, Daniel Lichard, zlatník tvorca slávnych memorandových perkov z Liptovského Mikuláa Ondrej Uličný. Daniel Maróthy, otec spisovatežky Eleny Maróthy oltésovej. Len drobné pamiatky fajky, tobolky s prekrásnymi korálkovými výivkami svedčia o tom, e aj za týmito hrdinami sa skrývajú obyčajní žudia so vetkými žudskými slabosami. P. M. Bohúň je autorom aj vežmi výstiného portrétu ev. kňaza Jána Drahotína Makovického, prísluníka jednej z najvýznamnejích slovenských národne orientovaných podnikatežských rodín v Liptove. Aj on patril k tým, ktorí v týchto rokoch ako mnoho iných nedokázali stá bokom, podobne ako katolícki kňazi Andrej Radlinský, Juraj Holček, a ďalí. Konfesionálna príslunos nebola rozhodujúca, aj keď slovenská evanjelická inteligencia najmä na Myjavsku zohrala rozhodujúcu úlohu. Aj mená Daniel Jaroslav Bórik, či Jakub Grajchman sa pre dnené generácie akoby strácali v toku dejín. Pritom patrili k tým, ktorí boli aktívnymi účastníkmi revolučných rokov, D. J. Bórik bol dokonca členom 1. Slovenskej národnej rady.
Rok 1848 bude v knihe národov pamätný. Tieto slová, ktoré napísal J. M. Hurban sú a súčasne záväzkom pre nás vetkých, pretoe musí by pamätný najmä v knihe dejín náho národa. Sú mottom záverečnej časti expozície, pripomínajúcej tieto udalosti a osobnosti s nimi spojené pamätnými tabužami, pomníkmi. Symbolicky pripomínajú miesta, kade revolúcia v týchto rokoch kráčala. Sú mŕtve materiálom, ale ivé a bohaté obsahom a významom. Kadé storočie, kadá spoločnos by mala vzdáva úctu tým predchádzajúcim, tak ako sa o to symbolicky pokúa táto expozícia. Rozpráva rečou sebe vlastnou, sprítomňuje nám dejiny autentickými pamiatkami. Nie je ich veža, ale ani málo, snáď oslovia, poučia, prinútia zastavi a vzda úctu. Udalostiam, osobnostiam, ktoré písali tieto dejiny pre nás vetkých.
Expozícia je otvorená: pondelok piatok 8.00 do 16.00 h, máj september aj v sobotu 8.00 12.30 h.
Zdroj: Slovenské národné múzeum
Publikoval: Gregi
|
|
_19.png){kind=icon}
