Robert Burian: Ako bolo + video!

Je všeobecne známe, že ak niečo človek strašne chce, alebo ak o niečom sníva a napokon sa to stane, tak si ani nestihne uvedomiť, že je to preč. Samozrejmá je ale vec, že spomienky, zážitky a skúsenosti tu zostanú naveky a iba tie si odnesieme na onen svet. Tentoraz som sa rozhodol, že pre všetkých vás, čo skutočne máte radi hudbu ktorej som ja zasvätil celý svoj život napíšem ako som sa tam mal, teda v Nemecku a konkrétne v meste Frankfurt.

Z Bratislavy som odlietal o 15:00 na prvý pohľad starej „haraburde“ ale nebolo to až také zlé. Netrvalo ani hodinu a už som sedel na letisku v Prahe a čakal som na ďalšie lietadlo. To už vyzeralo tak ako sa patrí a to znamenalo, že som nebol ukrátený o komfort, ktorý by v lietadle nemal chýbať. Tento let nebol takisto dlhý ale verte či nie, bolo to celkom únavné. Po prílete do Frankfurtu cca o 19:00 som nevychádzal z údivu aké obrovské letisko tam je, bolo to ako mesto v meste, neuveriteľné. Takisto neuveriteľná bola aj skutočnosť že v transporte z lietadla na letisko som zavolal Andreasovi (Talla2XLC), že už som tu a hneď potom sa mi vypol telefón, vybitý ! Mal som veľké šťastie si myslím, pretože bez telefónu by sme sa tam asi hľadali doteraz.

Potom ako sme sa stretli ma čakala návšteva v jednej z najlepších reštaurácii vo Frankfurte, to jedlo bolo veľmi chutné ale slovenská kuchyňa je slovenská kuchyňa, čo vám budem hovoriť, ja som odchovaný na bryndzových haluškách :o)

Hneď po večeri sme sa pobrali do rádia Sunshine live. Interiér bol zaujímavý, všetko bolo tip-top. Zažil som tam veľa zábavy a vôbec som sa necítil nesvoj, práve naopak, mal som pocit, že sa poznáme veľa rokov. Na moje prekvapenie sú to veľmi príjemný ľudia a bola tam uvoľnená atmosféra. O desiatej hodine večer spustil Talla úvodné slová a začala sa pravidelná šou technoclub. Jedenásta hodina patrila mne a odohral som niekoľko svojich nových skladieb. Jedna vec čo ma ale zarazila, resp. prekvapila alebo ešte lepšie povedané úplne odpratala a neviem sa z nej spamätať doteraz bolo to, že oni tam v rádiu mali taký „gombík“ ktorý stále stláčali. Nechápal som k čomu to je, ale keď mi to vysvetlili, tak mi zostali otvorené ústa a začal som si uvedomovať kde vlastne som. Ten „gombík“ totiž slúžil na to, že pri každom novom premixe ho bolo nutné stlačiť a po jeho stlačení sa poslal kód z rádia priamo do GEMA ( u nás niečo ako SOZA ) a pripísali sa peniaze za „hranosť“ konkrétnemu autorovi skladby. Tam som pochopil, že tam sa z elektronickej hudby asi aj dá žiť.

O polnoci sme sa pobrali domov a s Tallom sme debatovali do cca 2:30 potom nasledoval môj vytúžený spánok. Na druhý deň teda 14.11.2008 po raňajkách sme sa pobrali do mesta kde som mal možnosť vidieť zaujímavosti, ktoré práve Frankfurt ponúka. Potom nasledoval obed v jednej z obľúbených reštaurácií biznismenov kde som sa necítil obzvlášť príjemne, pretože bolo tam cítiť extra noblesu. Len tak pre zaujímavosť, jeden obed tam vyšiel na cca 50 eur. Sóda tam stála 8 eur. Neviem, možno je to bežné ale mne sa to zdalo dosť.

Po výdatnom obede sme „prekecali“ celý deň až do večera a o 22:30 sme sa pobrali do legendárneho klubu, kde vystúpili len tie najväčšie Djské hviezdy. Interiér klubu s názvom TECHNOCLUB sa mi veľmi zapáčil, je to vlastne podchod ktorý ľudia používali aby nemuseli prechádzať cez cestu. Ďalšia vec čo ma absolútne prekvapila, že v tom klube sa nemohlo fajčiť, predstavte si klub z ktorého keď prídete ráno domov tak vôbec nesmrdíte od cigariet resp. od dymu z nich. Neuveriteľné.

O pol jednej v noci som sa postavil za pult a klamal by som keby napíšem, že som nemal ani trochu trému, bolo to niečo nové, tí ľudia tam, to nebola hydina, mne osobne tam v tú noc pripadali tí ľudia ako keby každý z nich vedel, že sa jedná o akciu na ktorej sa hrá trance. V skratke, perfektná atmosféra, perfektní ľudia a nezabudnuteľný zážitok. Potom to už len rozbil Talla a dokončil Tilmann Uhrmacher. Výlet do Frankfurtu považujem za jeden z naj v mojom živote, ale na druhej strane som rád, že som doma, milujem Slovensko i keď sú tu vzťahy aké sú, i keď sú tu ľudia akí sú, ale doma je doma.

Pribalil som vám aj skromné video a verím, že tí z vás ktorých to zaujíma to potešilo a že sa čoskoro uvidíme na najbližšej akcii.

Robert Burian - trip to Frankfurt - Technoclub

Zdroj: RB
Publikoval: Gregi