Tambor Project, pseudonym ktorý všetci veľmi dobre poznáme. Táto dvojica djov svojím kúskom tiež prispela k vytvoreniu úžasnej atmosféry, ktorá na Bažant Pohode panovala a svojimi beatmi roztancovala obrovské množstvo ľudí. V kombinácii s charizmou, ktorú obaja dji vyžarovali a ktorú rozdávali, zaplnili celú O2 Arénu energiou, ktorá zotrvala až do úplného konca setu, ba čo viac, energia stále viac a viac gradovala. A aké sú ich dojmy a názory? O Bažant Pohode nám porozprával Dj Saganita.


To, že ste si mohli zahrať na Bažant Pohode, musela byť pre vás obrovská pocta. Kedy ste sa dozvedeli, že si na tomto festivale zahráte? Bolo to pre vás veľkým prekvapením?
Na Pohode ako na najväčšom slovenskom festivale by samozrejme chceli hrať všetci, ktorí sa nejakým spôsobom venujú hudbe. Nás oslovil v máji tohto roku šéf bookingovej agentúry Standa – Braňo Kŕč, s ponukou zahrať si na jednom pódiu spolu s Mr. Oizom a Speedy J. Veľmi nás to, samozrejme, potešilo, takže sme okamžite súhlasili. Veľmi nám vyhovovala aj filozofia festivalu, ktorá sa na hudbu nepozerá len cez jeden žáner a mapuje hudobne dianie naozaj širokospektrálne. Videli sme v tom aj paralelu s našim prístupom k selekcii hudby, ktorú hráme – v našich setoch sa snažíme hrať naozaj všetko – od súčasného techna, tribal techna, cez elektro, tech house az k minimalu. Limitovaní sme pri hraní jedine časom, ktorý máme k dispozícii. Je logické, že nám viac vyhovujú hrania, kde máme pre seba k dispozícii minimálne 2 až 4 hodiny, takto sa môžeme dostať naozaj do viacerých zákutí elektronickej hudby.


Ako sa vám na Pohode hralo? Zdalo sa vám, že je v O2 Aréne všetko v poriadku? Započula som totiž nejaké chýry o zlom zvuku...
O2 Aréna na Pohode 2008 bola skvelá – technicky to podľa mňa bol najlepší stage aký sa tohto roku na Pohode objavil – dokonca by som povedal, že aj hlavný Bažant stage voči O2 Aréne dosť pokulhával, hlavne čo sa týka množstva nainštalovanej zvukovej a svetelnej techniky. Nikde inde sa nedalo nájsť také kvantum scannerov, hláv, žiadny iný stage nemal také kvalitne a veľké obrazovky ako práve O2 Aréna. Sound system bol silný, hralo to čisto a s riadnou výkonovou rezervou, stage manager Gabanna bol promptný a profesionálny, VJ-ske umenie Microchunk VJs veľmi dobre – bol som nadmieru spokojný.


Tohto roku festival navštívilo veľmi veľa ľudí, bolo to pre vás prekvapením? Alebo ste takýto dav návštevníkov očakávali?
Úprimne povedané, vôbec ma tohtoročná účasť neprekvapila. Práve naopak, očakával som, že headliner festivalu, ktorým bol papierovo FBS, dotiahne na festival okrem štandardných návštevníkov Pohody aj “nove tvare”, ktoré by za iných okolností možno na festival ani neprišli a tým pádom dvihne latku návštevnosti Pohody oproti minulým ročníkom zase trochu vyššie. Od organizátorov to bol dobrý ťah, aj keď možno programovo sa brightonský DJ na festival úplne 100%-ne nehodil.


Páčila sa vám atmosféra, ktorú vytvorili ľudia pod vami?
Atmosféra, ktorú vytvorili ľudia, ktorí v O2 Aréne boli a vydržali tancovať až do rána, bola výborná. Napriek tomu koľko bolo hodín a koľko hodín hudby dovtedy na festivale odznelo, reagovali na naše tracky úžasným spôsobom a hlavne sa mali chuť zabávať aj keby sme hrali ďalších 10 hodín. Keby sme po prvej hodinke hrania nemuseli končiť, tak určite by nálada v stane vygradovala ešte vyššie, pretože my sme sa so svojim setom ešte len rozbiehali…


Na festivale ste sa zdržali, stihli ste sa poprechádzať po letisku? Čo vás najviac zaujalo z toho, čo ste videli?
Na festivale sme ostali až do nedeľného rána, takže sme sa stihli do sýtosti poprechádzať a popozerať a popočúvať ponuku na jednotlivých stage-och. Ja osobne som mal na tohtoročnom line-upe Pohody hneď niekoľko favoritov z elektronickej aj z ne-elektronickej hudby. Úplne najviac ma však prekvapil svojim DJ-ským setom Mr. Oizo. Napriek tomu, že hral len z dvoch CD playerov a pultu DJM 800, jeho zvukmi a stupňovačkami natrieskane energetické tracky, spôsobili, že mi v momente spadla sánka dolu a spolu s kolegom z Tambor Project sme sa na jeho osviežujúcom a zvukovo-progresívnom sete perfektne zabavili. Mr. Oizo podľa mňa všetkým dokázal, že nie je len človekom jedného hitu, ale je aj veľmi dobrý selektor, pri ktorého sete sa človek nemôže ani na chvíľu nudiť… Hoci s technickými problémami, hudobne bol pre mňa veľmi zaujímavý a inšpirujúci aj Matthew Herbert Big Band. Keby ho bola podržala technika, tak sme mohli všetci, ktorí sme vtedy boli pri hlavnom stage-i zažiť dokonalý hudobný zážitok. Presne o tomto sú však letné festivaly – nie vždy všetko vyjde podľa hudobníkových predstáv. Nesklamala ma ani japonská klaviristka Hiromi s Martinom Valihorom a kapelou.


Ste s celkovým priebehom festivalu spokojní? Budete ho podporovať aj v budúcich rokoch?
Celkový dojem je aj pár dní po Pohode pozitívny. Vyplýva to hlavne z toho, že Pohoda je hlavne po organizačnej stránke zvládnutá veľmi dobre a z roka na rok sa to ešte vylepšuje. Vylepšuje sa aj ponuka jedál, SBS majú relatívne profesionálny prístup a priestor letiska je podľa mňa tou najlepšou voľbou pre takýto event, ktorý ma v svojom mene slovo pohoda.


Chceli by ste niečo odkázať čitateľom, prečo napríklad Pohodu navštíviť aj v budúcich rokoch?
Na Pohodu sa určite zase vrátime – či už ako účinkujúci, alebo ako bežní návštevníci, ktorí sa prišli zabaviť a oddýchnuť si. Okrem príjemnej uvoľnenej atmosféry, ktorá na festivale panuje, je pre nás veľkým pozitívom žánrová rôznorodosť, ktorú by si Pohoda mala pre vlastné dobro zachovať aj po ďalšie roky svojej existencie.


Napísala: Daura
Publikoval: Gregi