Peter Lipa: Ja som človek, ktorý neoslavuje!

Bratislava 29. mája (TASR) - Málokto by uveril, že Peter Lipa oslávi 30. mája 65. narodeniny (narodil sa 30. mája 1943 v Prešove). Tento úspešný slovenský "blúzmen" má energie na rozdávanie. A pred sebou ešte veľa plánov. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor ekonomika a organizácia stavebnej výroby (1968). V stavebníctve však neodpracoval ani jediný deň. Ako sám hovorí, "neuškodil stavebníctvu". Mikrofón a koncertné pódium mu bolo bližšie ako rozpočtovanie stavieb. Rodák z Prešova neodmietol pozvanie TASR na krátky rozhovor.

-Ako si spomínate na svoje muzikantské a spevácke začiatky?-
Spieval som od mala (vraj už od škôlky), mojim prvým nástrojom boli husle, to som mal asi 12. Po dvoch rokoch som husle vzdal, prešiel som na trúbku, po nej to bola gitara a na záver trombón. Pri gitare som ostal. Doma sme mali "šelakové" platne (pozn. boli to takzvané štandardné platne na 78 otáčok, predchodca vinylových singlov), na nich operetné melódie, na jednu platňu si pamätám, boli to Voskovec a Werich s pesničkou Cecilie. Tá moja prvá skladba, na ktorú si pamätám, bola "When The Saints, Go Marching In" (pozn. americký tradicionál, známy pod názvom Pochod svätých). V roku 1962 som prišiel do Bratislavy, spevácku dráhu som začínal v skupine "Struny", zloženej zo študentov našej fakulty a architektúry.

-Takže "Struny" môžu za Vašu ďalšiu spevácku dráhu?-
Áno, do skupiny Struny ma pozvali, potom sme niektorí zo Strún prešli do novozaloženej skupiny Istropilana (1967), ktorá hrala popové aj jazzové skladby. V roku 1968 som bol pri založení skupiny Blues Five (hrali v nej aj známe tváre Rasťo Vacho, Dušan Hájek). Boli sme na 2. československom beatovom festivale v Prahe, kde sme dostali cenu ako "Objav festivalu". Keď sme sa rozišli (1969), účinkoval som s orchestrom Gustáva Offermanna, po ňom s Revival Jazz Bandom.

-Prišli 80. roky a úspešná spolupráca s výborným českým jazzovým gitaristom Lubošom Andrštom.-
Po dvoch rokoch zahraničného angažmán som sa vrátil v roku 1980 domov. Zavolal som Andrštovi, že som "voľný", pretože Andršt ma pozýval na spoluprácu už tri roky predtým. Tak vznikla skupina Lipa Andršt Blues Band (1980) a v tomto zoskupení sme hrali šesť rokov. Vydali sme dve LP platne. Po ukončení spolupráce som sa rozhodol pre zostavenie vlastnej sprievodnej skupiny, ktorá dnes účinkuje pod názvom Peter Lipa Band.

-Bratislavské jazzové dni sú najznámejším jazzovým hudobným podujatím na Slovensku. Sú spojené aj s Vašim menom. Ako ste sa dostal do skupiny organizátorov tohto podujatia?-
Keď človek hrá jazz, keď ho má rád a keď ho počúva, najlepším zážitkom je vidieť hrať muzikantov "naživo". Pri hraní na pódiu je potom jedno, či je ten muzikant z Maďarska alebo Južnej Afriky. Aj my sme rozmýšľali ako pozvať k nám interpretov zo zahraničia, aby sme vedeli porovnať, čo a ako hráme my a čomu sa ešte môžeme priučiť. Tej živej hudby bolo v tom čase málo, tak sme spolu s basistom Milošom Paškom (spoluhráč z Revival Jazz Bandu) začali vyvíjať aktivity na usporiadanie festivalu, podľa vzoru pražského jazzového festivalu. Pozvali sme kamarátov z blízkych krajín, Maďarska, NDR a Poľska, k tomu domácich Bratislavčanov a prvý festival bol "na nohách". Po prvom ročníku Miloš tragicky zahynul a ostal som v tom sám. Jednak zo záväzku voči nemu, ale hlavne aj ja som chcel v tom pokračovať. Bolo to vtedy na báze vysokoškolského klubu, kde sme mali jazzový krúžok, ktorý to organizoval. Po prvých piatich ročníkoch sa festival "sprofesionalizoval" a vlastne v tejto podobe je až do dnešných dní. A to ma veľmi teší.

-Aké sú ďalšie plány Bratislavských jazzových dní?-
Organizačne je nad nami akýsi meč, presnejšie povedané nad budovou PKO, našou "doterajšou baštou" (má sa búrať a na jej mieste má vyrásť nové multifunkčné centrum), budeme sa musieť presťahovať (zatiaľ nevieme kedy). To bude znamenať aj zmenu programu, pôjdeme bližšie k návštevníkovi, aby sme zaplnili priestor sály Incheby alebo NTC, ktoré pripadajú do úvahy. Umelecky chceme pokračovať v nasadenej kvalite a chceme ostať na vstupnom v prijateľnej výške. Tento rok sme začali s novou aktivitou, s jarnými jazzovými dňami a v minulom roku na jeseň sme s festivalom "vycestovali" za divákom aj do Košíc a Žiliny.

-Aký je Váš vzťah k jazzu?-
Spievam od 60. rokov, podľa mňa je jednoduchšie spievať bežnú populárnu hudbu, ktorá nastúpila v 60. rokoch, teda Cliffa Richarda alebo aj Beatles. Spievať jazz je náročnejšie a trvalo chvíľu, kým som začal spievať to, čo spievajú moji jazzoví obľúbenci. Jazz a hlavne blues dnes "fungujú" aj vďaka anglickej hudobnej scéne, ktorá znova objavila blues a opäť ho spopularizovala. Ak hovoria o mne, že som jazzový spevák, je to pre mňa česť.

-Kde všade mimo Slovenska poznajú speváka Petra Lipu?-
To presne neviem (úsmev). Keď sme mali koncert v Brne, jedna pani mi povedala, že má raritu – audiokazetu s mojimi pesničkami a arabským písmom, a že ju kúpila v Iráne na trhu. To neznamená, že ma tam poznajú (opäť úsmev), ale nejaký pirát vyrobil z mojej platne kazetu a tam to predávali. S mojou hudbou som pochodil kus sveta, je to stále moja ambícia. Vždy sa snažím poslucháča v zahraničí presvedčiť o tom, že aj na Slovensku "to vieme". Myslím, že v Európe ma ľudia poznajú.

-Vaša diskografia je rozsiahla, ktorý z albumov považujete za "najlepší"?-
Všetky vydané albumy sú "moje deti" a preto ich mám rovnako rád. Ku každému ma niečo citovo viaže. Ale zrejme najúspešnejší je ten zatiaľ posledný "Lipa spieva Lasicu" z roku 2005. Získal päť Aurelov (slovenská cena Grammy), predalo sa už skoro 12-tisíc nosičov. Je pre mňa veľká česť, že so mnou spolupracuje Milan Lasica, ktorý mi napísal skvelé texty na tento album.

-Ako zvyknete oslavovať narodeniny, ako trávite čas mimo pódia a mikrofónu?-
Ja som človek, ktorý neoslavuje. Budem mať takzvaný narodeninový koncert, kde môžu prísť ľudia, známi a tam mi môžu aj zablahoželať. Ale veľké oslavy nerobím, u nás v rodine to nemáme vo zvyku. S mojím vekom už nie je čo oslavovať!? (opäť smiech). Ak mám voľný čas, venujem ho rodine. Mám štyri deti a myslím si, že ma ešte potrebujú. Pomôžem aj doma, variť viem, varenie nedeľného obeda je moja výsada, ak nie som s kapelou na cestách.

-Aké je želanie Petra Lipu na najbližšie dni?-
Chcem hrať, pretože ma to baví. Chcem ľudí zabávať a budem to robiť do tej doby, kým mi budú tlieskať a kým si budú kupovať moje platne. Rodine a deťom prajem zdravie, aby z nich boli slušní ľudia.

Vybraná diskografia Petra Lipu: Neúprostné ráno (1983) Blues z lipovéhodřeva (1984) Škrtni co se nehodí (1986) Naspäť na stromy (1995) Čierny Peter (1998) Bistro (2000) V najlepších rokoch (2001) Beatles in blue(s) (2002) Lipa spieva Lasicu (2005)

© 2008, Autorské práva TASR a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zdroj: Agentúra TASR
Publikoval: Gregi