Barbakan: Víkend plný filmu a hudby!

Banskobystrický festival Barbakan ma lákal zaujímavými filmami. Hlavne predpremiérami slávnych režisérov. Moje čučoriedkové noci od Wong Kar Waia a Katyň od Andrzeja Wajdu.

Tešila som sa na slávnostné otvorenie festivalu Barbakan, ktorým sa odštartoval päťdňový maratón filmov. Zahájenie patrilo slovenskej predpremiére filmu Moje čučoriedkové noci. Najväčším lákadlom filmu bolo pre mňa herecké obsadenie. V hlavnej úlohe sa objavila Norah Jones, pre ktorú bola rola zároveň hereckým debutom, Jude Law, Natalie Portman, Rachel Weisz a ďalší. Roadmovie o tom ako mladé dievča opúšťa svojho chlapca, aby našlo samu seba a popri tom všetkom si zarobila na prvé vlastné auto. Vydáva sa naprieč Amerikou pričom na rôznych pracovných zastávkach spoznáva rôznych ľudí a ich osudy. Film zaujal podmanivou kamerou, sprevádzanú nádherným svetlom, ktoré v kombinácii celému deju dodávali zvláštny nádych americkej ilúzie, inokedy pochmúrnej nostalgickej atmosféry.

Filmová časť Barbakanu bola rozdelená do viacerých sekcií - Focus na Dánsko, Podoby českého animovaného hororu, Lars von Trier, Višegrád V4, Ďaleký Blízky východ, Slovenský dokument. Premietalo sa paralelne v dvoch priestoroch, v kinosále pamätníka SNP a v menších, komornejších priestoroch galérie, takže niekedy bolo ťažké rozhodnúť sa, ktorý film vidieť a ktorý si nechať ujsť. Páčilo sa mi, že každý z filmov sa uviedol krátkym lektorským vstupom, ktorý zasvätil do problematiky nielen obsahovej, vytýčil odraz režiséra či kultúrnej symboliky v diele. Z ponuky ma zaujali filmy Larsa von Triera a tiež možnosť zhliadnuť tvorbu mladých, možno budúcich úspešných tvorcov v krátkych študentských filmoch. V aspekte inakosti sa mi zdala zaujímavá sekcia Ďaleký Blízky východ prezentujúcu tvorbu krajín Blízkeho východu.

Práve hudba je najväčším lákadlom festivalov a tvorí to, za čím sú ľudia ochotní cestovať, aby ju mohli nielen počuť, ale aj vidieť. Hudobný Barbakan začal v štvrtok 14. augusta, pričom oproti minulému roku chýbalo hlavné pódium pod holým nebom a hralo sa v rôznych podnikoch v centre mesta. Myslím si, že festivalu to neubralo, práve naopak v podnikoch vládla komorná atmosféra a bolo cítiť bezprostredný kontakt hudobníkov s ľuďmi, a tomuto rozmeru sa na mnohých festivaloch miesta nedostáva.

Jedným z hudobných priestorov bolo aj kino /Cinema stage/, čo mi však na ňom vadilo boli sedačky, pretože väčšina ľudí v nich zostala usedená. Tento priestor bol priaznivý najmä k vystúpeniu Led to sea (USA). Led to sea tvorí sólistka Alex, hrá na husliach a zároveň spieva. Táto kombinácia vyznieva veľmi lyricky a baladicky. Vystúpenie ma však nezaujalo, neviem či je to stereotypom, že sme zvyknutí vnímať viac zvukov a pri sólovom klasickom nástroji sprevádzaným len spevom, akosi tomu niečo chýbalo.

Príjemným zážitkom bolo vystúpenie trenčianskych rockeriek YouCoco. Nezvyklé vidieť dve babenky v tyrkysových šatôčkach mlátiť do bicích a na gitaru, ale mňa úplne dostali. Hlavnou hudobnou hviezdou tohto ročníka boli Francúzi La Caravene Passe, ktorí naozaj spravili impozantnú šou. Z hudby bolo výrazne cítiť vplyv španielskeho folklóru, ktorý sa miešal s prvkami iných kultúr. Je to hudba, ktorú by som pravdepodobne doma nepočúvala, ale v live prevedení ma ovládla svojím temperamentom a precítením. Bolo vidieť, že aj hudobníci si vystúpenie užívali a koncert zavŕšili spoločnou hrou na dychové nástroje medzi ľuďmi.

Čo je škoda, že Barbakan sa stretol s malou návštevnosťou a koncertné miesta často ostali redšie zaplnené, ale ani to neubralo festivalu na dobrej atmosfére. Snáď o rok, keď sa festival uskutočni v novom termíne koncom septembra 2009, na Barbakan zavíta početnejšie publikum. Festivalu by to pristalo

Napísala: Lucia Miklošková
Zdroj: Agentúra A-Media
Publikoval: Gregi